Martin na ACL Festivale 2013

Martin na ACL Festivale 2013

Tesne pred druhým vystúpením Depeche Mode na Austin City Limits festivale (11/10/2013), poskytol Martin organizátorom festu krátky rozhovor.

Aké to vlastne je, hrať na veľkých festivaloch typu ACL?
Je to rozhodne iné, ako hrať na vlastných koncertoch. Nie som si celkom istý, ale ... sú festivaly, ktoré sa mi páčia, ale v globále hrám radšej pred našim vlastným publikom. Festivalové koncerty sú vždy výzvou, hlavne pokiaľ ide o publikum, ale vždy to záleží od konkrétneho miesta. Raz sme napríklad hrali na festivale v Belgicku, kde sme myslím vystupovali v posledný festivalový večer, takže väčšina ľudí v publiku už mala za sebou tri, či štyri dni plné koncertov, to už všetci pôsobili ako zombíci a hoci sme hrali pre 80 000 ľudí, nedá sa povedať, že ľudia reagovali na naše skladby tak, ako sme bežne zvyknutí.

Na ktorý z vašich predošlých albumov nadväzuje "Delta Machine" asi najviac?
Je tu zopár skladieb, ale ... ono, už pred vydaním albumu si ľudia povedia, že niečo takého isto poviem, nakoľko v našej histórii máme dva najúspešnejšie albumy. Pravdou však je, že niektoré skladby z "Delta Machine" mi pripomínajú albumy "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Napríklad "Heaven" a "Angel" vo mne evokujú práve album SOFAD, na druhej strane taká "My Little Universe", ale aj "Child Inside" mi pripomínajú niečo z "Violator".

Ako v sebe živíte chuť pokračovať aj po 33 rokoch?
Áno, sme spolu už 33 rokov, začali sme v roku 1980, prvý singel sme vydali vo februári 1981, no myslim, že keď máte hudbu v krvi je veľmi zložité to všetko stopnúť a prestať sa venovať hudbe. Máme šťastie, že máme obrovskú fanúšikovskú základňu, ľudí, ktorí tu s nami vždy boli a ono sa zdá, že to stále silnie. Zdá sa, že aktuálne turné je to najúspešnejšie, aké sme kedy uskutočnili, hlavne pokiaľ ide o počet návštevníkov koncertov. Na európskej časti turné sme hrali snáď na všetkých veľkých futbalových štadiónoch a to sa do Európy vrátime a do marca budeme hrať vo všetkých veľkých halách a arénach. K tomu treba pripočítať americké turné, ktoré je takisto veľmi úspešné a koncerty sa uskutočnili hlavne v halách.

Ako sa z bežnej kapely stane legenda?
Často ma v rozhovoroch žiadajú o akési rady pre mladé kapely, ako správne začať a podobne, lenže za tie roky sa veci tak veľmi zmenili, že dnes nemám po ruke žiaden návod. Keď sme začínali my, to ešte hudobný priemysel existoval a fungoval, mohli ste s vydavateľstvom podpísať zmluvu, získali ste prostriedky ... dnes je to v tomto smere veľmi ťažké, vždy však tvrdím, že základom sú originalita a jedinečný zvuk.

Ktorá z Vašich skladieb odolala času?
Najstaršia skladba, ktorú aktuálne hráme, je asi "just can´t get enough", no pritom je veľmi odlišná od všetkých ostatných. Faktom je, že dav vždy šalie, keď na ňu príde. Je to taký "dvíhač zadkov", hoc je úplne odlišná, no jednoznačne publikum vždy poteší.

Povedz nám niečo o tvojich hudobných nástrojoch.
Môžem Vám len povedať, že som absolútne závislý od čohokoľvek, čo s hudbou súvisí, s čím môžete hudbu tvoriť a podobne. Neustále "poľujem" po rôznych nástrojoch, dokonca mám za sebou svoju eBay fázu, kedy som skupoval všetky možné typy syntezátorov. Dospelo to však do bodu, kedy to všetko začalo obmedzovať môj životný priestor.

Čo všetko beriete so sebou na cesty?
Našťastie na živých vystúpeniach máme úplne iný zvuk, ktorý by tie historické syntezátori nedokázali zabezpečiť. So sebou berieme len zopár vecí, nakoniec, niektoré z tých historických kúskov by tunajšiu horúčavu ani nezvládli. Na poslednom albume sme využívali množstvo modulárnych syntezátorov a v ich prípade by bolo tiež veľmi komplikované pretransformovať to do živých vystúpení, už len pre to množstvo patchov, čím by sa pauzy medzi jednotlivými skladbami výrazne predĺžili. Preto využívame množstvo samplov a spúšťačov predpripravených zvukov a podobne.

Aký je vzťah medzi jednotlivými členmi kapely?
Vždy tvrdíme, že nie je nevyhnutné, aby sme pracovali ako priatelia. Ono, keď skončíme turné, tak jeden druhého nevidíme aj dva roky. Fungujeme skôr ako rodina, ako bratia.

Máte v kapele nejaké predkoncertné rituály?
Máme jeden, ktorý praktizujeme pred každým vystúpením. Je to akýsi kruh alebo ... ani presne neviem, čo to je, ale všetci sa postavíme do kruhu, zomkneme sa a vydáme akýsi "macho" zvuk. Teda, nie doslova macho, ale niečo podobné.

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa