Mám zo seba radosť

Dave sa úspešne prediera so svojou kapelou územím Spojených štátov. Samozrejme neuniká pozornosti médií, hoci jeho album sa v rozhlasovom éteri na tomto kontinente zatiaľ neetabloval. Prečo je tomu tak a čo bude ďalej, o tom sa možno dozviete v ďalšom z nekonečných rozhovorov, ktorý Dave poskytol počas zastávky v Las Vegas.

Spevák Depeche Mode má zo seba radosť

Skutočne horrorový rock&rollový príbeh je opísaný v mučivej Dirty Sticky Floors Davida Gahana, kde spevák Depeche Mode bedáka nad heroinovou nočnou morou, ktorej prepadol v 90-tych rokoch. Pieseň s chytľavou melódiou, mohutnými chórami, rytmom, ktorý vás rozhýbe a Gahanovým trochu prefajčeným hlasom dávajúcim piesni masívny zvuk.

"Päť rokov som o tom nedokázal písať," hovorí Gahan počas svojej zastávky v Las Vegas. "Mohla byť z toho silne morbídna vec. Ale chcel som tomu dodať trochu zábavy, ktorej je v mojom súčasnom živote dostatok".

Vložiť tieto emócie ako sólový umelec do jeho prvého albumu Paper Monsters bolo zrejme očisťujúce. Album je plný úprimných momentov povznesených chytľavými melódiami, nahratých s totálnym nasadením a oduševnením.
"Toľko som o tom (o problémoch s drogami) bľabotal v rozhovoroch, až som z toho strácal hlas", dodáva s príjemne jemným britským prízvukom. "Ale chcel som to zo seba dostať bez zveličovania, aby toho ľudia nemali plné zuby. Už som o tom povedal dosť, ale stále cítim potrebu to zo seba dostať. Toto bol pre mňa určitý smer."

Bohužiaľ, je to smer, ktorému nie veľa ľudí rozumie, hlavne v Spojených štátoch. Rádia úplne ignorovali júnové vydanie albumu a predajcovia boli trochu rozpačití.

"Dalo sa predpokladať, že to bude zložité", pripúšťa Gahan. "Počúval som, ako sa k tomu stavajú veľké rádiá. Ale stále si myslím, že sú ľudia, ktorí hľadajú čosi iné. Možno nepredám milióny nahrávok, na druhej strane sa domnievam, že by som mohol byť istou alternatívou."

V porovnaní s arénami a štadiónmi, ktoré Depeche Mode zapĺňali, si nerobí ťažkú hlavu hrať s kluboch a divadlách, hoci mal zo začiatku menšie obavy.

"Bola to menšia výzva", hovorí. "Stojíte priamo zoči voči publiku. Ale som so sebou absolútne spokojný."

Bola to zrejme odlišná skúsenosť pri tvorbe Paper Monsters. Spieval vlastné texty, nie Goreho. A Gahan bol nadšený, že bol súčasťou tímu, ktorý bol otvorený novým nápadom.

"To bol jeden z dôvodov, prečo som chcel robiť s inými luďmi. V Depeche Mode má každý svoju úlohu. Nemôžete prekročiť hranice toho druhého. Ak chceme natočiť ďalší album, musíme byť viac partnermi. Na Paper Monsters sme si boli blízki ako bratia. Spolu sme tvorili tím. Bolo tu veľa vecí, ktorých som chcel byť súčasťou."

Nahrávanie muselo šlapať. Reprise records mu nedali toľko voľného priestoru, aký bežne dostávajú Depeche Mode.
"Nedostalo sa mi žiadnej podpory", povedal. "Trvalo to 10 týždňov, s niečim sa prišlo a nahralo sa to. Som vďačný, hoci to bol v podstate skromný kus koláča. Nebolo mi firmou poskytnuté žiadne veľké, honosné štúdio."

"Keď ste súčasťou dlhodobo úspešnej kapely, máte k dipozícií štúdio na nekonečný čas. Nič sa Vás priamo netýka. Pracujú pre Vás iní, a vy zleniviete. Sedíte na gauči, čítate noviny a poviete, "Aký mám program?"".

Do takéhoto prostredia sa už Gahan vrátiť nechce. Práce na Paper Monsters naštartovali jeho predstavivosť a baží po tom ešte viac.

"Mojou predstavou je ďalej s týmito chalanmi pracovať a ďalej písať. Opäť mám rád hudbu. Je to pre mňa výzva."

Aj keď nerozhoduje o budúcnosti Depeche Mode, jeho vyjadrenia o kapele sú dosť nejasné. "Myslím, že vždy je možnosť, že bude ďalší album Depeche Mode, ale nateraz nie sú žiadne plány na nahrávanie."

Naproti tomu sa venuje Paper Monsters. Nový singel, skľučujúca I Need You, sa práve dostáva do rádií. Gahan dúfa, že znovu obnoví záujem o album.
"Vkladám doň nádeje. Dúfam, že dostane viac vysielacieho priestoru, ale viete čo? Viem, že ako sólový umelec nemám bohvieaké meno, ale chcem sa zabávať a zábavu vkladať do toho, čo robím."