Keď Andy stretol Daniela ... (11/2015)

Alebo skôr ako si na spoločné začiatky Depeche Mode a Mute Records zaspomínali Andy Fletcher a Daniel Miller v novembri 2015, vo švajčiarskom Verbiere.

Spomeniete si vôbec na Vaše prvé stretnutie? Kedy to bolo, z akého dôvodu, kde a podobne?
Andy: Ja si spomínam, ale prvýkrát sa s ním stretli iní dvaja chalani z kapely. Mali sme demo pásku a chalani s ňou obchádzali nahrávacie spoločnosti, až sa Vince a Dave dostali aj do Rough Trade. Tam im jeden týpek odporúčal akéhosi pána Millera a ten mal vtedy veľmi zlú nápadu. Takto si pamätám na prvý kontakt Depeche Mode s Danielom, no a on sa potom prišiel na nás pozrieť, keďže sme predskakovali kapele Fad Gadget, ktorý spadal pod Mute Records.

Daniel: Áno, Fad Gadget vtedy vydali svoj prvý album, "Fireside Favourites", s ktorým vyrazil na menšie britské turné. Zabookovali sme vtedy aj Bridge House, v Canning Town, vo Východnom Londýne, no a Depeche Mode tam vtedy boli zarezervovaní ako predskokani. Videl som ich vtedy už na zvukovej skúške, kedy mi ešte prišli ako amatérski novoromatici so syntezátormi, ale to som tam vtedy pobehoval, vybavoval veci a tak. Ale potom večer som videl ich set a to ma úplne dostali, doslova od prvého momentu. Mali neuveriteľný zvuk a výborne zaranžované skvelé skladby. Na prvú skladbu si nespomeniem, ale už tá mi prišla absolútne skvelá, no to som si pomyslel, že bude asi ich najlepšia, že chcú na začiatku urobiť dojem, ale tie ďalšie boli lepšie a lepšie. A Dave, spevák, stál uprostred prakticky nehybne, osvetlený zo spodu, čo pôsobilo tak trochu gothicky.

Andy: Toto bol jeho nápad.

Daniel: Áno, a to mal tuším len 17, vy s Martinom ste mali 18 a Vince 19? Ten spôsob, akým boli skladby skomponované a zaranžované bol jednoducho úžasný ...

Andy: My sme k tomu pristupovali, akoby sme boli skutočná kapela, len sme mali syntezátory ...

Daniel: Vtedy neboli žiadne laptopy a dokonca nevyužívali žiadne záložné pásky, ani žiadne iné veci.

Andy: Áno, syntezátory sme prevážali vlastne v kufroch, zabalené v uterákoch.

Daniel: Tak som za nimi po vystúpení zašiel do zákulisia a povedal im, že sa fakt snažili, aby vyzneli super ...

Andy: Čo to hovoríš, veď sme boli fakt super!

Daniel: Prepáč, jasné, že ste boli super. Tak som im povedal, že to bolo skvelé a že by som si ich rád pozrel znova, čo sa stalo asi o týždeň, keď predskakovali inej kapele. To som už so sebou zobral so sebou aj ďalších ľudí, myslím, že bol so mnou Boyd Rise, zvukový experimenátor a milovník popu, ako aj Hilde, jediná zamestnankyňa Mute v tom čase, a môžem povedať, že z nich boli rovnako nadšení, ako keď som ich videl po prvýkrát. Povedal som im, že ich jednoducho musíme získať a tak som za chalanmi opäť zašiel do zákulisia. Navrhol som im vydanie singla a oni súhlasili.

Andy: Vtedy sa ma Daniel opýtal, aká hudba sa mi páči a ja som mu tuším odpovedal, že všetko, čo práve frčí :)

Daniel: Vtedy sme si aj vymenili telefónne čísla.

Andy: To sme už vtedy mali telefónne čísla?

Daniel: Jasné, ale boli to telefónne čísla na Vašich rodičov. A tak sme si dohodli nahratie prvého singla a myslím, že naša úplne prvá spoločná vec bola skladba "Photographic" pre kompiláciu Some Bizzare, ktorú dal dohromady Stevo, z rovnomenného vydavateľstva. Zozbieral nahrávky začínajúcich elektronických kapiel, takže to bolo vlastne po prvýkrát, čo sme sa spolu objavili v štúdiu. Neskôr sme nahrali "Dreaming Of Me", čo bol skutočne prvý, oficiálny singel.

Andy: Tu treba povedať, že v tom čase sa okolo nás motali aj zástupcovia veľkých nahrávacích spoločností s ponukami veľkých peňazí, ale my sme si vybrali Daniela. A ako sa ukázalo, bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké sme kedy urobili ako kapela. Produkcia jeho vydavateľstva sa nám páčila, mali sme pocit, že mu môžeme dôverovať a naše priateľstvo sa postupne rozvíjalo a pretrváva dodnes.

Daniel: V Mute vtedy pracovali len dvaja ľudia, ja som pracoval doma a ten druhý prakticky v priestoroch Rough Trade. Všetky tie veľké vydavateľstvá im hovorili, že Mute je síce pekné vydavateľstvo, ale nikdy s ním nedosiahnete komerčný úspech, čo ma inšpirovalo v tom, aby som im dokázal, ako veľmi sa mýlia. Ja som tak trochu tie veľké vydavateľstvá nenávidel, ale hlavne som chcel pre kapelu robiť veci správne, chcel som v práci s nimi pokračovať a komerčný úspech sa dostavil, prekvapivo, veľmi rýchlo. Celosvetovú distribúciu sme vybudovali vďaka Sire Records, v Spojených štátich a v Európe sme to podchytili vďaka nezávislým distribútorom. Nabralo to rýchly spád. Keď som ich videl vystupovať po prvýkrát, hrali v malom klube, v Bridge House, pre hŕstku ľudí, no rýchlo sa dostali do pozornosti tlače, krátko na to už hrali vo väčších priestoroch, predávali nahrávky, ľudia začali po nich šalieť ...

Andy: Bizarné na tom bolo, že podpisom s Mute nám bolo jasné, že plat z toho nebude, takže sme pokračovali v bežnom zamestnaní a ja si pamätám ten deň po prvom vystúpení v Top Of The Pops, ako som prišiel do práce a všetci mi tam aplaudovali. Vlastne, vďaka spolupráci s Danielom sa nám splnil sen a ako sa ukázalo, oplatilo sa nám mu dôverovať.

Daniel: A ja som mal vždy pocit, že im tu dôveru musím opätovať, že pre nich musím neustále pracovať čo najlepšie. To bolo vždy veľmi dôležité. No a potom, po turné k prvému albumu, sa Vince rozhodol odísť. Pamätám si, ako mi to povedal, ešte neoficiálne. Držali sme to v tajnosti, pretože to bolo krátko pred podpisom s americkým vydavateľom. Ono, ak by sa prišlo vtedy na to, že z kapely odchádza hlavný skladateľ, tak by z toho podpisu nič nebolo. Vince bol líder, hlavný skladateľ, hoci Martin mal na albume dve vlastné skladby. Oznámil sme to až po podpise so Sire Records. Ale Vinceho odchod inšpiroval práve Martina. Vtedy sme totiž zistili, že Martin písal skladby už dávnejšie a na druhej strane, otázka konca Depeche Mode vtedy vôbec nebola na stole. Len sme si povedal, tak skúsme niečo vytvoriť a uvidíme. Jednoducho sme Martinovi dôverovali ...

Andy: A aj vďaka tomu si dnes užívame pozíciu, v akej sme ...

Ďakujem za rozhovor, bolo to skvelé
Andy: Áno? Tak sa ide do baru!

zdroj: YouTube