Just Can´t Get Enough (2011)

Just Can´t Get Enough (2011)

Stránky clashmusic.com zverejnili úryvok z novej aktuálne vydanej biografie "Just Can't Get Enough: The Making Of Depeche Mode", ktorej autorom je Simon Spence.

Debutový album Depeche Mode, "Speak & Spell, patrí aj naďalej medzi najväčšie britské albumy všetkých čias - bezchybné majstrovské synthy dielo a ukazovateľ svojej doby zároveň. Absolútne vyčnieva z radu novoromantických kúskov z roku 1981 - "Dare" od Human League, "Penthouse And Pavement" od Heaven 17, "Tin Drum" od Japan, či "Architecture & Morality" od OMD - a to v takých ukazovateľoch ako razantnosť, zvuk, melódia, skladby, atmosféra a celková energickosť, no a samozrejme, ako ukázal čas, aj dlhovekosť. Dokonca aj obal albumu - fotografia preparovanej labute obalená v igelite stojaca na akomsi striebornom hniezde má v sebe svojrázny odkaz.

V pozoruhodne krátkom období urazila kapela dlhú cestu - progres od prvého dema ako Composition Of Sound k debutovému albumu bol ohromujúci. Značný podiel v tomto smere treba pripísať na konto Daniela Millera z Mute Records.

"Aj po tom, čo dokončili všetko, čo dokončiť chceli a išli si po svojom, on na tom pracoval ďalej celé hodiny," zaspomínal si Brian Griffin, autor osobitej fotografie z obalu albumu. "Zostal v štúdiu, neustále si prehrávajúc všetky nahraté veci. Zanechal vo mne neomylný dojem, že jeho prínos bol v prípade tohto albumu skutočne ohromný. Nesmierne. Daniel bol veľmi bystrý chlapík odhodlaný vybrúsiť a zaručiť ich pokrok a urobil pre nich všetko tak, aby to bolo čo najlepšie. "

Ani nie týždeň po októbrovom vydaní sa album "Speak & Spell" ocitol v UK Top Ten a to aj vďaka predobjednávkam v počte 80.000 kusov. Aj táto skutočnosť dopomohla k faktu, že sa album držal v rebríčkoch predajností celých 32 týždňov. Aj kritiky sa niesli v pozitívnom duchu, či už vyšli v Melody Maker, Record Mirror, Sound alebo v NME, všade album hodnotili vysoko. Paul Morley z NME posudzoval ako "Speak & Spell", tak aj "Architecture & Morality" od OMD a verejne prezentoval svoju obrovskú náklonnosť práve k debutu Depeche Mode.

Napriek tomu všetkému však v kapele nebolo všetko v poriadku. Vince už pred rozbehom prvého skutočného britského turné oznámil ostatným, že kapelu opúšťa, no súhlasil s dokončením turné, ktoré trvalo dva týždne, bez jediného voľného dňa. So singlom "Just Can´t Get Enough", ktorý sa tešil masívnej rotácii v Rádiu 1 a podporou ako mládežníckych, tak aj rockových magazínov, sa turné bleskovo vypredalo a fanúšikovia doslova šaleli. V tej dobe sa však už Martin, Dave a Fletch úplne vážne sami seba pýtali: a čo ďalej?

"Vince nám povedal, že odchádza z kapely ešte skôr, než to povedal spoluhráčom," prezradil po rokoch Stephen Luscombe z Blancmange, kapely, ktorá predskakovala DM na turné. "Bol to riadny šok. Nemyslím si, že by bola kapela vôbec niekedy šťastná z toho, že Vince odišiel. Chodili koncertovať, robili čo bolo treba, ale on im zarábal peniaze. Ani ja by som z toho nebol nadšený. Nuž ale, taký je život - mal jednoducho pocit, že ďalej už tak fungovať nemohol a jednoducho to stopol."
Všetka pozornosť sa teda sústredila na Martina, ktorý pre album "Speak & Spell" skomponoval dve skladby a ako jediný, okrem Vinceho, mal skúsenosť s písaním.

"Po tom, čo Vince kapelu opustil v nej zavládla trochu nezdravá atmosféra," zaspomínala Anne Swindell, vtedajšia Martinova priateľka. "Bolo to zložité. Dalo by sa to prirovnať k pocitu, akoby niekto strhol koberec z pod vašich nôh. Museli zmeniť všetko, na čo boli pri práci zvyknutí. Daniel bol v prvých momentoch veľmi dôležitý, nakoľko prinútil Martina aby prevzal kontrolu nad skladateľstvom. V tej prechodnej fáze po Vinceho odchode bol aj Fletch veľmi dôležitou osobou. Martin potreboval... dnes sa k tej predstave ťažko vracia, keď si uvedomíte, aký je dnes Martin sebaistý, ale v tej dobe, kedy mal prevziať opraty vo vedení, to bola pre neho obrovská vec - uvedomil si, že musí vyprodukovať dostatok práce, ktorá sa bude musieť nielen dobre predávať, ale s ktorou môžu vyraziť aj na turné a hlavne musel dokázať sám seba presvedčiť, že to jednoducho dokáže."

"Myslím, že keď komponujete skladby, dávate do nich samého seba. Tým sa viac odhaľujete. Skladby sú súčasťou ich autora. Pre Martina to bolo vtedy značne obtiažne - zrazu sa musel postarať o celý album. Z toho mal skutočne veľké obavy. Podľa mňa, keď Martin povie, že skladby sú otvorené, pokiaľ ide o ich interpretáciu, a nikdy nešpecifikuje, o čom presne sú, tak je to viac menej o tom, že si tým vytvára určitú ochrannú bariéru. Je to niečo v zmysle: tie skladby pre mňa niečo znamenajú, ale pre iných obdobný význam mať nemusia. Jednoducho sú tu a vy s nimi môžete naložiť podľa vlastného uváženia."

Vinceho čakali pred ohlásením odchodu z kapely ešte dve povinnosti: vystúpenie pre televíznu šou Off The Record a playback "Just Can´t Get Enough" pre vianočné vydanie relácie Top Of The Pops. Klipy so záznamom posledného vystúpenia Vinceho v pôvodnej zostave kapely v preplnenej sále divadla Chichecter Festival sú dnes dostupné aj na serveri YouTube. Pre vystúpenie v Top Of The Pops opustili ako imidž chalanov v koži, tak aj saká zo 40-tych rokov a predstavili nový imidž, ktorý sa pre nich stal typickým: Martin s Fletchom nasadili vzorkované svetríky, Dave zasa pôsobil ako švihák z Basildonu v deň výplaty. Po tomto vystúpení Vince odišiel. (pozn. prekladateľa: video na youtube dokazuje niečo iné)

"Martin je génius," povedal Vince v rozhovore pre Smash Hits, "on to len ešte nevie." Dvaja géniovia v jedenj kapele, to je skôr rarita. To, čo Vince neprezradil - a neprezradil to prakticky nikdy - boli dve veci, ktoré ho zožierali po celý čas jeho fungovania v Depeche Mode. Za prvé, myslel si, že jeho komponovanie bude mať v kapele dominantné postavenie a akékoľvek zasahovanie bolo preňho neprípustné. No a ďalšia vec, omnoho dôležitejšia, nedokázal znieť Davida Gahana ako speváka. Bolo to úplne zjavné. Podľa Vincenta nemal Davidov hlas dostatočne široký rozsah.

Vince na nejaký čas zotrval v Basildone, vo svojom byte plnom nových technologických zariadení a stretával sa s kamošmi ako napr. s Neil Arthurom z Blancmange. Príjem z tantiémov a podiel z predaja nahrávok mu zabezpečovali dostatočný životný štandard. Veľmi silné spojenectvo si vytvoril so štúdiovým inžinierom Ericom Radcliffem z Blackwing, s ktorým neskôr aj pokračoval v spolupráci a takisto ho iným hudobníkom odporúčal Rod Buckle. Zakrátko sa na scéne objavil s novou kapelou, Yazoo, a hlavne speváčkou, ktorá mu hlasovo viac vyhovovala: Alison Moyet.

Medzitým traja zostávajúci členovia Depeche Mode pochopili, že pre svoje koncertné vystúpenia, ktoré zahrňovali aj prvý "výlet" do Spojených štátov, potrebujú naverbovať niekoho ďalšieho. Nakoniec si vybrali hudobníka, ktorý zareagoval na inzerát Daniela Millera zverejnený v NME. Kapela nového člena akceptovala už počas skúšky pre narýchlo zorganizovanú a búrlivú šou v Croc´s. Jeho meno znelo Alan Wilder. Mal 22, príslušník strednej triedy a pochádzal z Actonu, zo Západného Londýna. Bol tak trochu hippík, no vyzeral dobre a bol profesionálnym hudobníkom. Hudbe Depeche Mode veľmi naklonený nebol, no potreboval peniaze po tom, čo sa prestriedal v celej sérii kapiel - vrátane The Dragons, Reel To Reel, Daphne & The Tenderspots a The Hitmen - ktoré sa ako rýchlo na scéne objavili, tak aj zanikli. S ľahkosťou bol schopný hrať Vinceho party, spievať backing vokály, vyzerať v pohode a nechávať si svoje názory pre seba, pokiaľ išlo o tie príšerné svetríky ostatných členov kapely. Za 100 libier týždenne to pre neho stálo.

Názory Devotees (3)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa