Jukebox Apokalypsy

Koniec sveta sa blíži. Ktorých 10 skladieb by ste chceli v posledných chvíľach počuť? Takúto otázku položil magazín Q slávnym osobnostiam a v júnovom čísle prišiel rad aj na Davida Gahana. Takže, tu je jeho 10 posledných prianí

10. The Beach Boys - God Only Knows (album Pet Sounds, Capitol 1966)
To čo ma pri tejto skladbe prekvapuje je fakt, ako málo bola dostupná technológia v tých časoch, a pritom aký úžasný zvuk sa dal dosiahnúť. Niekedy, nie celkom pochopíte, prečo skladba vytvorí takú spojitosť s vašim životom, ale táto konkrétne to fakt dokáže. Na prvé počutie zapôsobí absolútne bezstarostne. Lenže keď sa do nej započúvate, tak vás pekne dostane.

9. Neil Young - A Man Needs A Maid (album Harvest, Reprise 1972)
Nebol som vždy jeho fanúšikom, ale nakoniec ma k nemu priviedol zbytok našej kapely. Táto skladba pre mňa dosť znamená. Každý z nás potrebuje v živote družku, nie? Hlavne vtedy, keď sa veci prestávajú dariť. Teraz som šťastný, pretože jedno dievča mám. Moju milovanú ženu.

8. Iggy&The Stooges - Search And Destory (album Raw Powe, Columbia 1973)
Dostal som sa k im až v období, keď už éra punku dávno skončila, a pritom ide o tak úžasnú hudbu. Je to najvzpružujúcejšia pieseň, akú som kedy počul. Iggy je skutočný hrdina. Sám seba posunul k bodu zlomu a sám sa z neho dostal bez ujmy na zdraví. A o tom to všetko je, jasné?

7. David Bowie - Moonage Daydreamer (live) (album David Live, RCA 1974)
Mám rád albumovú verziu tejto piesne zo "Ziggy Stardust", ale ešte radšej mám tú zo živáku "David Live". Zoznámil ma s ňou kamoš. Šlohol som mu zošit s textami, priniesol si ho domov a spieval som pred zrkadlom. Bowie bol prvou persónou, ktorá vo mne vyvolala túžbu vystupovať. Zbožňujem tú jeho teatrálnosť.

6. The Clash - London Calling (album London Calling, CBS 1979)
Táto skladba mi vždy pripomenie Londýn z konkrétnej periódy môjho života, kedy som sa pripojil k Depeche Mode a po prvý krát som mal pocit, že niekam patrím. Tak ako väčšina skladieb z tohto zoznamu, aj táto mi pomohla v útekoch do ríše fantázie a snov. Veľkú čas svojho života som trávil v snoch.

5. Nick Cave & The Bad Seeds - Hiding All Away (album Abattor Blues/The Lyre of Orpheus, Mute 2004)
Tento chlapík je génius. Zbožňujem tú jeho schopnosť byť v tej istej chvíli absolútne zábavný a takisto totálne nepokojný. Na začiatku tejto skladby sa chichoce, je to absolútne perfektné. Keď počúvam Cavea, tak som v spojení so životom vo všetkých jeho farbách.

4. John Lee Hooker - It Serves You Right To Suffer (album It Serves You Right To Suffer, Impulsel, 1968)
Zbožňujem Johna Lee Hookera. jeho hlas ma skutočne oslovuje. On ho totiž používal ako nástroj. Tá nahrávka je plná emócií a je tak dojemná, až ma to napĺňa vlastnou spokojnosťou. Čo tým myslím? No viete, veľmi často som príliš zahladený sám do seba, čo nerobí dobrotu. Hudba je pre mňa akýmsi vyslobodením z tohto stavu.

3. PJ Harvey - The Desperate Kingdom Of Love (album Uh Huh Her, Island 2004)
Je to ako pieseň od starého Johny Casha. Mám sklon veriť všetkému, čo PJ povie - spieva s takou úprimnosťou. Jej hudba ma úplne požiera, hoci je na počúvanie dosť náročná. V jej hlase cítiť bolesť a utrpenie, čím sa vlastne stáva špecifickým, chápete?

2. Sigur Rós - Flugufrelsarinn (album Ágzetis Byrjun, FatCat 2000)
Toto je asi tá najapolyptickejšia hudba, akú som kedy počul, a zároveň tá najkrajšia. Pamätám si časy z pred pár rokov, kedy nová hudba neponúkala žiadnu "čerstvosť", a potom sa na scéne objavili Sigur Rós. Celý ten album ma vážne dostal. Znie ako by bol z iného sveta. Je to veľmi podivuhodná záležitosť.

1. Jane´s Addisction - Three Days (album Ritual De lo Habitual, Warner 1990)
Túto skladbu som často počúval v deštrukčnom období môjho života, a zakaždým som ju považoval za veľmi dôležitú. Mám rád ich ležérny a deštrukčný prístup, ku ktorému som sa tiež chcel priblížiť, bohužiaľ mi to veľmi nešlo. Vďaka Bohu, som so svojím životom teraz spokojný, no deštrukčná úroveň tejto skladby ma stále určitým spôsobom vzrušuje.

zdroj: Q, 06/2005