Indianapolis, 08/07/1994

Posledná noc najdivokejšieho turné Depeche Mode. Posledný koncert s Alanom WIlderom. Posledný krát, čo naživo zaznela "Rush". No zároveň noc plná prekvapení.

Daryl Bamonte (Bong, 1994): "Tak, a skončilo to. 14 mesiacov, 612 000 minút, turné kompletne absorbovalo naše životy a teraz je po všetkom. Náš posledný koncert v Indianapolis, očividne plný zábavy, ale veľa vecí si nepamätám. Premeškal som Jezov "výstup" z piána, Franksyho backing vokály, ktoré spieval spolu s Primal Scream, ako aj Davidov skok do publika. Ale na jednu vec si pamätám - bola to posledná noc úmorného svetového turné a zopár šikovných bastardov z môjho tímu nahradilo moje "Personal Jesus" sample náležitým odkazom "You love it and you know it ...""

Alan Wilder: "Jez Webb, náš gitarový technik, na moje prekvapenie, zrazu vyskočil z vnútra veľkého piána počas skladby "Somebody". Išlo o klasický žartík súvisiaci s posledným vystúpením turné, čo je už dnes zaužívaná tradícia v tímoch rock´n´rollových turné."

Marc Elfenbaum (produkčný manažér Deer Creek Music Centra): "Bola to tak trochu výnimočná noc. Počas vystúpenia Depeche Mode sa chalani z Primal Scream vmotali do davu a začali odpalovať petardy, čo bolo veľmi nebezpečné a kľudne ich mohli zatknúť, ak by naši ochrankári nedostali situáciu okamžite pod kontrolu. Na konci koncertu sa Dave Gahan rozhodol skočiť z pódia do davu, čo si však žiadalo zvládnuť 6 m skok ponad bariéry, do ktorých nakoniec narazil a skončil v prvom rade sedadiel, ktoré boli pevne pripevnené k podlahe. Ochranka k nemu okamžite pribehla, aby zabránila náporu davu a zdravotný personál ho okamžite transportoval do nemocnice Sv. Vincenta."

Dave Gahan (1998): "Z toho koncertu som odišiel s dvoma zlomenými rebrami a vnútorným krvácaním. Mal som za sebou 180 vystúpení a šiel za hranice vlastných síl. Moje telo však už nič necítilo. Narazil som na bariéry a zlomil si dve rebrá. Bol som však tak spitý, že trvalo celých 24 hodín, než som aspoň niečo začal cítiť. V nasledujúci deň sa dostali príšerná bolesť. Chceli po mne, aby som nejaký čas zostal v nemocnici. Povedal som im, 'Pozrite sa, ja na žiadne také miesto ísť nechcem, radšej si pomôžem sám.’ Vlastnil som takú malú chatku pri jazere Tahoe a tak som jednoducho zmizol. Celé tri týždne som bol obandážovaný."

Dva roky predtým si však Dave na celú situáciu spomínal takto: "Spomínam si na návrat domov z toho turné. Kde to vlastne celé skončilo? Bolo to v Indiane alebo niekde inde? Na to si presne nepamätám, ale za to si spomínam na príšernú bolesť, čo zasa nebolo až také nezvyčajné, ale tlmil som to konzumáciou alkoholu. Čo turné skončilo a ja som začal triezvieť, objavila sa tá príšerná vnútorná bolesť a podobne. Okamžite sme vyrazili do nemocnice, kde ma vyšetrili a skonštatovali, že som mal dve zlomené rebrá a vnútorne som krvácal. Šesť mesiacov som bol obandážovaný a trpel bolesťami, pretože, keď máte zlomené rebrá, tak bolí aj jemné zakašľanie, kýchnutie, smiech, jednoducho sa nemôžete ani hýbať."

"Problém bol v tom, že som pár dní pred koncom turné nikde skočil do davu. V momente, ako som dorazil na koniec pódia, uvedomil som si, že je tam šesť metrov prázdna, čo už však bolo neskoro, keďže som už letel. To už ma len napadlo, 'Toto nedám'. Skončil som na zábradlí, z ktorého som sa odrazil do publika ..."