Exciter Interview Disc - 1.časť

Keďže sme tu mali prepis interview disku k aktuálnemu albumu "Playing The Angel", tak prečo sa nevrátiť o štyri roky späť a predstaviť si návrat Depeche Mode na scénu pomocou interview disku k predošlému albumu Exciter. Tu je jeho prvá časť.

Ako sa teraz pozeráte na album "Ultra"? Splnil Vaše očakávania?
AF: Kritikou bol veľmi dobre prijatý; páčil sa aj našim fanúšikom, no podľa nás bol nahrávaný za veľmi podivných okolností, keďže každý z nás prekonával veľké osobné problémy. No v konečnom dôsledku si myslím, že je to dobrý album, no myslím si, že tento aktuálny album je v pozitívnejšom duchu a som si istý, že to cítiť.

Martin, v súčasnosti žiješ na Západnom pobreží Spojených štátov, David na Východnom a Fletch tu v UK. Aké to je, keď sa znova stretnete?
MG: Je úplne nepodstatné, kde žijeme. Jednoducho sa niekde zídeme a snažíme sa o to, aby bol každý zo skupiny spokojný. Niečo sme nahrali tu v Londýne, niečo v Santa Barbare a niečo v New Yorku. Dali sme sa opäť dokopy a počas nahrávania vládla skutočne dobrá atmosféra, takže sme sa do nahrávacieho procesu dostali veľmi rýchlo a bez problémov.

Čo sa ti preháňa hlavou pred tým, ako vám vychádza nový album? Prežívaš nervozitu, prípade akési váhanie?
MG: Nie, nie, ničím takým sa netrápim, momentálne sa ale teším komponovaniu hudby, takže, keď sa nahrávanie skončí, čaká vás propagácia, a to je to, čo naozaj nemám rád, takže budem absolútne šťastný, keď všetky tie tlačovky, rádio a TV vystúpenia skončia a potom budeme môcť začať turné.

Chýba Vám hranie a nahrávanie v období, keď sa tomu nevenujete?
DG: Mne nahrávanie nechýba. Chýba mi skôr vystupovanie... a živé hranie. Vždy to mám radšej ako ten "snaživý" nahrávací proces. A ten taký naozaj byť môže, jednoducho to býva strašne dlhý a nudný proces. Niekedy to vyzerá tak, akoby sme len celé dni vysedávali a nerobili vôbec nič, ale vždy sa na niečom pracuje. Chcem povedať, producenti Mark (Bell) a Gareth (Jones) sú skvelí inštrumentalisti, hudobníci, hlavne Mark, ktorý sa po hudobnej stránke postaral o zvuk týchto skladieb. Bolo príjemné sledovať, ako sa to celé vyvíja, lenže mne niečo také nikdy nestačí.

Aký druh hudby zvyknete najviac počúvať pred nástupom do štúdia? Máte tendenciu touto hudbou ovplyvniť zvuk vašich nahrávok?
MG: Tentoraz som počúval množstvo abstraktnej elektronickej hudby, veľmi zvláštnej, na hony vzdialenej od bežnej elektronickej produkcie. Ide o produkciu ľudí, ktorým vôbec nezáleží na tom, koľko nahrávok predajú. Myslím, že ak predajú čo i len päť kópií, sú šťastní. A to je veľmi zdravý prístup - vďaka tomu som získal na veci nový, čerstvý pohľad, pretože mi to vždy pripomína staré dni punku, či indie, lenže práve indie a alternatíva sa stali niečím iným a každá indie, či alternatívna skupina sa postupne túžila stať tou najväčšou skupinou na svete, no mám pocit, že množstvo novej abstraktnej elektronickej hudby stojí naozaj za povšimnutie... opäť je to čosi bezstarostné. Nechcem tým povedať, že naša hudba je presne taká istá, pretože má samozrejme v sebe ten skutočný komerčný nádych, no hlavne v niektorých rytmoch zdieľa podobné myšlienky ako spomenutá abstraktná elektronika.

Ktorá bola úplne prvá skladba, ktorú ste nahrali na tento album a ako veľmi je dôležitá v porovnaní so zbytkom albumu?
AF: Prvá skladba, na ktorej sme pracovali, bola "Dream On", a pravdepodobne to bola prvá alebo druhá skladba, ktorú Martin pre album napísal. No myslím, že ide o skladbu, ktorá skutočne definuje celý album: zmes elektronických úderov s akustickou bluesovou gitarou spolu so skutočne výborným textom a skvelým chytľavým refrénom. Takže bolo skutočne skvelé, že sme práve túto skladbu nahrávali ako prvú, čo myslím, že bolo veľmi dôležité, pretože to vydláždilo cestu nahrávaniu celého albumu.

Čo bolo vlastne inšpiráciou tejto skladby?
MG: Neviem. Odjakživa neznášam vysvetľovať pôvod skladieb, pretože pre mňa znamenajú niečo svojské, no ostatní ľudia ich môžu chápať úplne inak. No poviem vám čosi o atmosfére tejto skladby a o spôsobe, akým sme ju nahrávali. Zobrali sme si pôvodné demo, ktoré som prehral Garthovi a Paulovi (Freegardovi). Hral som to na gitare, ale pôvodný nápad bol ten, že gitaru vôbec nepoužijeme a budeme sa uberať úplne iným smerom. A asi po štyroch dňoch práce sme mali celú kopu tých ostrých elektronických perkusií, ktoré počuť na pozadí a strihli sme do toho pôvodnú gitarovú linku, ktorú som im hral na začiatku a znelo to spolu skutočne dobre, pretože to bolo zrazu úplne odlišné od všetkého, čo sme dovtedy na tej skladbe robili.

V minulosti sme spolupracovali s viacerými producentmi, vrátane Flooda, Kevorkiana a Simonona. Čo "správne" priniesol Mark Bell na album "Exciter"?
MG: Myslím, že keď sme sa na začiatku obhliadali po producentovi, tak sme prišli na to, že nie je veľa ľudí, ktorí by nám vyhovovali. Viete, potrebujeme niekoho, kto je zaujímavý, kto sa vyzná v elektronike, a keď s týmito vstupnými parametrami začnete niekoho hľadať, tak veľa vhodných ľudí naozaj nenájdete. Predovšetkým sa nám páčili veci, ktoré nahral s Björk. Myslím, že Mark bol pre nás viac než správnou voľbou. Nerobí nič neorginálnym spôsobom. V porovnaní s väčšinou ľudí premýšľa úplne odlišne.

Ktorú časť nahrávania máte najradšej?
MG: Celý proces nahrávania sa mi naozaj páči. To je dôvod, prečo som súčasťou tejto skupiny, pretože som stále hudbou nadšený. Vytváranie atmosféry v štúdiu pre dané skladby a jednoducho mystický proces. Toto mám skutočne rád, a Mark Bell je tentokrát v tomto skutočne geniálny. On je jednoducho presne ten chlapík, ktorý dokáže vytvoriť akýkoľvek zvuk. Jeho jednoducho v hlave napadne nejaký zvuk, zoberie sa a ide mu dať reálnu podobu. Takýchto ľudí veľa nie je.

Čím myslíš, že Mark Bell prispel, resp. ti pomohol ako vokalistovi?
DG: Nepatrím k tým najsebaistejším spevákom na svete. Keď mi Mart posunie skladbu, tak s ňou rád strávim nejaký čas sám. Mark ma naozaj veľmi povzbudzoval, páčil sa mu môj spôsob práce a vždy vedel, kedy som potreboval uznanlivo potľapkať po pleci. Potrebujem takéto povzbudenie. Potrebujem vedieť, že niečím k Martinovým skladbám prispievam, hoci by som sa tým nemal trápiť. Viem, že je to v mojom srdci, ale... viete, niekedy ma napadne, "Čo tu pre Boha robím? Veď tú skladbu mohol kľudne naspievať Martin. Prečo to neurobil sám?" Počas nahrávania tohto albumu som mal takýchto chvíľ niekoľko, no Mark mi povedal, "To, čo robíš je veľmi dôležité, a veľmi cenné. Je to súčasť Depeche Mode a časťou tej piesne samotnej." Takže ma naozaj povzbudzoval a Gareth bol v tomto tiež skvelý.

Ako by ste teda opísali náladu albumu "Exciter"?
AF: Podľa mňa je veľmi zvláštna, nakoľko ja ju vnímam v optimistickom svetle, no prehral som jednu skladbu môjmu kamarátovi, ktorý teda rozhodne nie je fanúšikom Depeche Mode, bola to skladba "Dead Of Night", a na jej konci dodal, "To je ten najtemnejší song, aký som v mojom živote kedy počul!" Pomyslel som si, "Tak to je skutočne povznášajúce," :), no podľa mňa je ten album optimistický a je omnoho melodickejší ako náš predošlý album.
MG: Podľa mňa sme vždy robili akýsi čudný pop a tento album je toho dokonalým príkladom. Samozrejme, že sa nehodí kdekoľvek, ale o to nám nikdy nešlo, takže to nie je až také zlé. Ale mne sa páči, že som jednoducho schopný tvoriť hudbu, ktorá je zvláštna. A ak to má ešte aj úspech, tak potom je všetko v poriadku.

Ste si vedomí neopakovania vecí, ktoré už máte za sebou a nie je to postupom času čoraz ťažšie?
MG: Samozrejme, že je to čoraz ťažšie, aj preto, že vaše meradlo kvality stále stúpa. Alebo keď už nie, tak máte stále pred sebou akúsi úroveň štandardu, ktorú sa snažíte vždy zachovať. Máme za sebou už svoju históriu a nemôžeme si dovoliť poľaviť. Musíme si byť istí, že to, čo sa chystáme vydať má svoju hodnotu, inak by už viac nemalo nič význam. Po finančnej stránke nemám vôbec žiaden dôvod sa tomuto všetkému venovať, takže jediný dôvod je len ten, že mi to naozaj robí radosť.

Myslíš, že "Exciter" ľudí prekvapí?
AF: Dúfam, že áno. Je mnoho 17-18 ročných mladých, ktorí si zatiaľ nikdy nahrávku Depeche Mode nekúpili. Vždy sa snažíme pritiahnuť k sebe nových ľudí, pretože máme pocit, že naša hudba je toho hodná.

Ako ste sa dopracovali k názvu "Exciter"?
DG: Myslím, že s týmto názvom prišiel Martin s Garethom a Paulom Freegardom, keď mu pomáhali vyberať demo skladby. Neskôr na to zabudli, ale v jeden deň si na to v štúdiu spomenuli a Martinovi sa to zapáčilo. Tak sem ten názov napísali na stenu a chvíľu naň hľadeli. Páči sa mi, ako to nadväzuje na názvy "Ultra" a "Violator" a s týmto názvom to tiež nejako podobne funguje.
MG: Myslím, že sme taký názov sme chceli. Myslím, že v prípade "Ultra" ide o skutočne pozitívny názov. Hľadali sme názov, ktorý by celý album dokonale vystihoval. Ale takisto ide narážku, myslím, že na album "Violator". Každý mi prízvukoval, že ten názov znie ako "Violator", no ja osobne to tak nevnímam. A ak by aj trochu narážal na spomenutý album, tak aj tak je to v poriadku, netrápi ma to.

Povedzte nám niečo o obale albumu od Antona Corbijna.
AF: Momentálne mi príde trochu falický. Je to fotografia kaktusu a prekrýva ho názov "Exciter". Myslím, že to vcelku vystihuje význam. A samozrejme je skvelé opäť spolupracovať s Antonom. Je nám veľmi nápomocný, hlavne pri vytváraní nášho imidžu za posledných, dobrý Bože, 15 rokov. A k tomu do sebou do Depeche Mode vnesie skvelý zmysel pre humor a myslím, že aj ten obal je tak trochu braný s humorom.

Máte nejaký obľúbený text z tohto albumu?
DG: Je to akási kombinácia. Martin totiž píše texty už s určitou melódiou. A ten najobľúbenejší asi bude "When The Body Speaks". Ale dobre sa bavím aj pri takej "Dead Of Night". Dávam do nej to najlepšie z Davida Gahana. Na koncertoch sa skutočne bavím, naplno púšťam uzdu svojej fantázie, takže strúham všetky tie pózy Bowieho, Iggyho, či temného gothika... No "When The Body Speaks" bola skutočnou výzvou a má prekrásnu melódiu. Takisto "Goodnight Lovers". Tú priam zbožňujem. Pripadám si pri nej, akoby som spieval mojej malej dcérke a Mark mi povedal, "Má to v sebe príchuť uspávanky."

Akým témam sa venuje tento album?
MG: Myslím, že väčšina mojich skladieb je o vzťahoch, či už určitých alebo nie, tento album je silne ovplyvnený láskou. Ale nemyslím si, že je tým nezaujímavý. Vždy sa láska objavuje v našich skladbách, rovnako ako aj utrpenie. Nejde len o typické popové skladby.

Máte na albume nejakú konkrétnu obľúbenú skladbu?
MG: Nie som si moc istý. V tejto chvíli je moja najobľúbenejšia "The Sweetest Condition". Myslím, že ide o skutočne zaujímavú zmes štýlov. Viete, je veľmi bluesová; je založená na silnej gitarovej linke a hoci sme takýto spôsob už používali aj predtým, myslím, že tentokrát sme to použili úplne iným spôsobom a takisto sa i veľmi páčia aj slová tejto piesne.

Spomenuli ste skladbu "Goodnight Lovers", ktorý ma zaľúbený a veľmi citlivý nádych. Aký je jej pôvod?
MG: U tejto skladby som chcel znovuoživiť akýsi Velvet Underground fíling. Niečo na štýl Velvet Underground and Nico v "I´ll Be Your Mirror". Je veľmi ťažké vytvoriť niečo také bez Nico samotnej, ale naviedli sme Davida, aby to spieval čo najjemnejšie, takmer šepotom a myslím, že výsledný akordový efekt a spôsob, akým to zaspieval, sa to takmer podarilo, čo ma veľmi potešilo.

Martin, v dvoch skladbách albumu spievaš hlavné vokály. Prezraď nám, ktoré sú to skladby a skús nám o nich niečo povedať?
MG: Spievam v skladbe "Breathe", ktorá silne pripomína sentimentálne skladby z 50-tych rokov, o nešťastnej láske. Samozrejme, neznie to ako niečo konkrétne, ale veľmi to pripomína veci z Twin Peaks, rozhodne to má nádych 50-tych rokov. Veľmi rád robím takéto veci, také veci z iného súdka, ktoré ľudia vôbec neočakávajú. Ďalšou skladbou je "Comatose", ktorá je pre mňa jednou z tých podivných skladieb a zároveň jedna z najobľúbenejších z tohto albumu. Znie veľmi podivne, až pri nej máte pocit, že sa vám stráca pred očami jej pointa. Postupne sa z nej vytrácajú vokály. Je to niečo ako hra v A-tónine, ale v konečnom dôsledku to funguje. Celá tá pieseň znie ako zvuk parníka z diaľky.

Martin, čo máš vlastne z písania tých piesní?
MG: Jednoducho rád zachytávam pocity. Myslím, že opis pocitov je jedna z mojich schopností, no tentoraz to vyzerá, akoby som sa nimi nechal unášať. Všetky tie skladby akoby vás k sebe pritiahli a vzali vás na ďalekú cestu, čo je v konečnom dôsledku, ak sa tomu poddáte, úplne skvelé.

zdroj: Mute Germany