DM: Stále obyčajní ľudia

"Keď si príležitostne doprajem alkohol, potrebujem následne týždňový odpočinok...", tvrdí Andy Fletcher v aktuálnom rozhovore pre nemecký magazín Blick.

30 rokov patria Depeche Mode k najúspešnejším kapelám sveta. V čom tkvie tajomstvo vášho úspechu?
Andrew Fletcher: Vždy sme pracovali veľmi tvrdo a nikdy nezostali stáť na jednom mieste. A k tomu treba dodať, že máme šťastie, myslím v tom, že máme v kapele brilantného textára, akým je Martin Gore a fantastického frontmana v podobe Davida Gahana. A aby som bol úprimný, to že sme stále úspešní, to je vlastne stále pretrvávajúci sen.

Hrozilo však, že sa z toho sna stane nočná mora.
Máme za sebou veľmi temné dni. Drogy a alkoholové excesy takmer pochovali kapelu. Ale tej temnoty sme sa už zbavili.

Kto z tých všetkých problémov Depeche Mode bol ten najväčší?
Davidova očividná závislosť na heroíne v polovici 1990-tych rokov. Vtedy sa ocitol v žalostnom stave. Dospelo to do štádia, kedy sme boli presvedčení, že sa z toho už nikdy nedostane.

Premýšľali ste o tom, že sa speváka v kapele vzdáte?
K tejto otázke sme sa nikdy neprepracovali. Ak by David viac nebol súčasťou kapely, táto by viac takisto neexistovala. Znamenalo by to definitívny koniec Depeche Mode.

Ako sa mu nakoniec podarilo vymaniť z osídiel drog?
Dokázal nám, že má dostatok síl. Aj tým, že sa rozhodol pre liečbu. Dnes je vo veľmi dobrej kondícii. Viac ako 10 rokov je čistý a zanecháva v ľuďoch vždy veľmi dobrý dojem.

Ako sa vám život zmenil za tie roky, čo ste rockovými hviezdami?
Sme lepšie platení, čo život v mnohom uľahčuje. Ale napriek všetkej tej sláve musím povedať, že sme vždy boli a stále sme obyčajní ľudia. Aj keď nás svet pozná, môžeme viesť kľudný normálny život. Možeme zájsť kľudne do reštaurácie, či kina bez toho, aby sme tým spôsobili zbytočný rozruch. Chvalabohu sú fanúšikovia Depeche Mode veľmi priateľskí a väčšinou aj naši rovesníci.

A ako si sa za tie roky zmenil ty osobne?
Som omnoho kľudnejší. Predtým som býval veľmi impulzívny, dnes sa tak nenaháňam. A jednoznačne pijem menej, než kedysi. Pred 20-timi rokmi som bol schopný chodiť každý večer flámovať do mesta.

Takže dnes je z teba domased?
Nie, stále si rád povyrazím s chalanmi z baru na rohu. Ale keď už popíjam, tak následne potrebujem týždeň na oddych. A aj potom ešte pri ranom vstávaní cítim každú kosť. Jednoducho starnem (smiech).

Na čo všetko utrácaš peniaze?
Na moju manželku. Miluje, keď jej zadovážim drahé oblečenie. No a samozrejme na vzdelanie mojich dvoch detí. 19-ročná dcéra chodí na strednú a 17-ročný syn takisto študuje. To si žiada obrovské výdavky.

Ale predsalen si niečo dopraješ, nie?
No, napr. sezónny lístok na môj obľubený klub Chelsea. Futbal sa stal v Anglicku veľmi nákladnou záležitosťou.

Na váš aktuálny album "Remixes 2: 81-11" ste pritiahli také hviezdne producentské mená ako Eric Prydz, či Trentemøller, ktorí zremixovali vaše staré hity. Žiadne nápady pre nové skladby?
Práveže nie. Tento album je akýsi darček pre našich loajálnych fanúšikov, ktorí na druhý remixový album v podstate čakali. Ale v roku 2012 sa budeme prezentovať úplne novým albumom, s ktorým následne vyrazíme na turné.

Čomu sa venuje tvoja manželka, keď odídeš na niekoľkomesačné turné?
S mojou manželkou sme spolu už 30 rokov. Ona je veľmi rada, keď opäť niekam vypadnem. Viete, ja nie som najvhodnejší typ pre permanentný život vo dvojici.