DM opäť jedineční

Tak máme za sebou ďalšie každoročné udeľovanie výročných cien MTV, Grammy, NME a podobných, podľa mňa, hlúpostí. Určite väčšina z Vás zasa zbytočne túžobne očakávala, že sa Depeche Mode konečne dočkajú uznania u kritiky a pospolitého ľudstva tejto planéty.

Slabé želiezko v ohni v podobe nominácie na najlepší tanečný remix so skladbou I Feel Loved dávalo tušiť, že z toho zasa nič nebude. Dokonca aj priam smiešna nominácia DM na udeľovaní cien MTV za najlepšiu webovskú stránku jasne ukázala, že DM sú v podstate tomuto svetu úplne ukradnutí (na druhej strane, priznajme si, že normálny človek by túto stránku medzi 5 najlepších hudobných westránok nikdy nezaradil). Šokom minulý rok na mňa zapôsobil fakt, že sa chalani odhodlali vystúpiť na najtrápnejšej show, akú dokáže vyprodukovať MTV. Ale stalo sa, a na nemilé prekvapenie organizátorov, DM jediným songom odpísali celú akciu.

DM & Rammstein na odovzdávaní cien MTV EMA (Frankfurt, 8.11.2001)

Je pochopiteľné, že Dave sa cíti trošku ukrivdený, aj to, že fans sú zasa sklamaní. Veď "Bohovia" podali minulý rok priam heroický výkon... a opäť si to kritika nevšimla. Ale ruku na srdce, mne osobne by sa urobilo zle v žalúdku, keby sa DM objavili na odovzdávaní komerčných cien a cenu by im predával nejaký marmeládový umelec. Kritika si vždy všíma nový objav, ktorý na pár mesiacov ohúri scénu. Pripisujú mu tie najdokonalejšie vlastnosti, no a keďže sa v posledných rokoch dokonale naplnil odkaz nebohého Andyho Warhola "V budúcnosti bude každý 15 minút hviezdou", tak nejaký ten nový projekt ostrieľaného veterána hudobnej scény zostáva nepovšimnutý. Snáď len titulné stránky vyložene odborných hudobných magazínov pripomenú svojim čitateľom, že sa niečo deje.

A tak, či sa Vám to páči alebo nie, som šťastný, že DM skončili zasa "zabudnutí", podobne ako The Cure, New Order, NIN a ďalšie kapely, ktoré zastanú navždy nedocenené, napriek tomu, že ovplyvnili hudobnú scénu vo väčšom meradle ako The Beatles vo svojej dobe. Hudba týchto kultových kapiel nie je o sexe na tanečných parketoch a gangových bitkách na basketbalových ihriskách kdesi na predmestí. Je to o pocitoch, ktoré sú ukryté v každom jedincovi tohto "strateného" sveta, ale nie každý sa s nimi dokáže stotožniť, pochopiť a vyrovnať. A tak zrejme aj kritika radšej ocení bezstarostné radosti života, ako veci, ktoré Vás nútia premýšľať. Som rád, že sa niektoré veci stále nemenia a skalní fans si môžu zanadávať, no zároveň byť stále pyšní na to, že sú jedineční spolu s ich favoritmi.