Depeche Mode pre rádio DRS3 (1984)

Depeche Mode pre rádio DRS3 (1984)

Po koncerte vo švajčiarskom Baseli sa Depeche Mode porozprávali s rádiovým dj-om Françoisom Mürnerom z DRS3.

Aký bol koncert?
Alan: Veľmi dobrý, boli sme veľmi spokojní. Mali sme zo svojho výkonu jednoducho skvelý pocit. Síce sme mali menší problém s jednými syntetizátorom, no nemyslím si, že si to vôbec niekto všimol. Publikum inak reagovalo skvele a koncert si užívalo. Takže, skutočne to bol vydarený večer.

A čo sa stane, keď vám počítače neprečítajú floppy disky a zvuky sa nebudú dať prehrať?
Martin: Nastala by panika. No ja používam Emulator 1, na ktorom som hral aj počas minulého turné a s ním veľa problémov nebolo. Na tomto turné však Alan začal používať Emulator 2, s ktorým je to trochu riskantnejšie, pretože sa na trh dostal len nedávno. Hlavne na britskej časti turné sme s tým mali zopár problémov.

Snívajú Depeche Mode o dlhých gitarových sólach?
Alan: Prepáčte, ale Martin hrá celkom slušne na gitare.
Martin: A Alan vie zasa celkom slušne trieskať do bicích.
Alan: No aj tak preferujeme náš spôsob hry, pretože z klávesov viete ľahšie dostať tie správne zvuky a takisto sa ľahšie prezentujú naživo, skutočne.
Martin: Nielen že sa nimi ľahšie získavajú správne zvuky, ale aj zvuky zaujímavé. Gitara, ako taká, je veľmi nudný nástroj.

A nie je to tak, že digitálne nástroje vlastne produkujú hudobníkov bez práce?
Alan: Nie, pozrite... ja si skôr myslím, že práve budú prácu dávať, pretože oni budú vždy pre tých ľudí pracovať. A po ďalšie, technológiu predsa nemusíte hľadať. Ak tu je, tak ju jednoducho použite. Podľa mňa ide len o to, čo povedal Martin, že musíte ten nástroj použiť správnym spôsobom. Hlavne je potrebné mať dobré nápady.

Zdá sa, že to nadšenie z elektroniky vystrieda návrat k akustike. Ako to vidíte vy?
Martin: Presne ako vravíte, ono sa vždy objaví nejaký "odpor", či protireakcia. Čiže už je to návrat k jazzu alebo niečo podobné...
Dave: (sarkasticky) Jasné, cítiť na scéne návrat k jazzu.
Martin: To áno, ale ja si nemyslím, že sa dá bojovať s technológiami, pretože to, čo sa v súvislosti s nimi deje, je ďaleko zaujímavejšie. Všetko ostatné je regresívne.

Depeche Mode. Naposledy sa predstavili 6.000-ovému publiku v športovej hale St.Jakob, v Baseli, kde produkovali veľmi nezvyčajné zvuky. To hlavne preto, že sa vzdali gitár a v podstate nemajú na scéne aktuálne žiadnych súperov. Prečo takéto tvrdé zvuky? A kto vlastne za nimi stojí? Sú za nimi samotní Depeche Mode alebo štúdiový génius Daniel Miller?
Martin: Z časti my a z časti Daniel. Hlavne to celé vzniká v Danielovom počítači a práve on mu rozumie najlepšie. Ale, za tie dva roky, čo s tým počítačom pracujeme, mu rozumieme čoraz lepšie a sme schopní ho využívať v plnom rozsahu.

K tomu samozrejme pridávate vlastné melodické linky alebo sa o ne stará niekto z Mute?
Martin: Nie. Na melodické linky sa Daniela ani nepýtajte.
Alan: Nepatria jednoducho k jeho silným stránkam.
Martin: Daniel sa vyzná vo zvukoch, v štruktúre skladieb a podobných veciach. Melódia mu veľa nehovorí.

Autorom väčšiny vašich skladieb je aktuálne Martin. Ako tie skladby vlastne vznikajú? Tak napríklad nový singel "Blasphemous Rumours", o čom vlastne je?
Martin: Neustále prežívam situácie, kedy očakávam, že sa niečo stane a nestane sa nič, ale predstavujem si, že tam niekde je Boh a smeje sa. Je o nás s Andym známe, že sme chodievali do kostola. Ja som tam pravidelne samozrejme nechodil, ale Andy chodil častejšie. Každý týždeň tam bol uverejnený zoznam ľudí, za ktorých sa tam modlilo, pretože tí ľudia boli chorí. No každý týždeň sa stalo, že osoba, ktorá bola prvá na zozname, zomrela. Hlavne mne, v tom čase som nebol kresťanom, to prišlo celkom vtipné.

V Anglicku, kde tomuto textu rozumejú ľudia lepšie, sa však skladba stretla s ostrejšou reakciou a mnohých dokonca šokovala. Bol to zámer? Chceli ste tým textom niečo zmeniť?
Martin: Keď píšeme skladby, nikdy nepremýšľame, že nimi chceme niečo zmeniť... nemám veľmi rád, ak skladby zachádzajú do príliš osobnej sféry, viete? Ale nemáme záujem niečo meniť, ja jednoducho píšem o tom, čo v danom momente cítim. Na následky nemyslím... v tom čase to bolo trochu naivné, vôbec ma nenapadlo, že je to tak citlivá téma.

Tvrdíte, že nie ste politická kapela a ak s tým niekto príde, tak vás to hnevá...
Martin: Je to príšerné označenie, "politická kapela". S takýmto niečím nechceme mať nič spoločné.
Alan: To ľudí odrádza.
Martin: Možno niektoré skladby majú politický nádych, ale myslím, že ja sám som veľmi naivný, veľmi mladý a ešte toho veľa neviem. Ja predsa nie som ten, čo by mal ľuďom vravieť, "toto je takto a takto", chápete? A o politikoch samotných mám pochybnosti. Politika samotná je veľmi podozrivá.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa