Denník z Exciter Tour (august 2001)

Pravdepodobne najtemnejší okamih doterajšieho turné sa odohral počas "Dream On", keď nejaký hlupák v prednom rade oblial Dave so svojím nápojom - dvakrát!!! Vážení, ak vidíte niektorého z členov kapely, že je spotený, keď príde do popredia, neznamená to, že ho máte osprchovať s nežiadúcimi neznámymi tekutinami! Všade naokolo pódia majú ventilátory a fľaše s vodou. Stačí dodať, že toto nečakané okúpanie Davea naštvalo (dotyčného najprv opľul, potom sa vrátil a takmer ho prebodol so stojanom na mikrofón - vďaka Bohu, že nie). Vzápätí ho ochranka vyvliekla z davu (za skandovania divákov "vyrazte ho" a za Davidovho " thanks a lot fuckhead") a show išla ďalej.

Ahoj všetkým, volám sa Nichelle a budem Vás informovať o všetkých udalostiach počas turné. Mojou prácou je starať sa o tlač a všetky promotion, takže organizujem všetky interview, ktoré je treba urobiť a sa starám o fotografov a televízne štáby, ktoré prišli na vystúpenia. Taktiež mám na starosti Meet and Greet, ktoré sa koná v každom meste. No a ak sa Vám toto nezdá byť dosť, tak musím dodať, že mám ešte mnoho inej roboty. No napriek tomuto nabitému programu som VEĹMI rada, že mám možnosť byť na tomto turné a teším sa na všetky miesta, ktoré navštívime a ľudí, ktorých stretneme. No a vrchol všetkého je cestovať s touto partiou skvelých ľudí. [b]Štvrtok, 2. augusta - San Francisco (deň voľna)[/b] Show v Sacramente bola OK, ale cesta bola dosť dlhá, dve hodiny tam a dve späť. Keď sme prišli do dejiska bolo pekelne horúco, ale keď slnko zapadlo, počasie bolo úplne perfektné - príjemne teplo s chladným vetríkom. Diváci boli dobrí, hoci nie až takí hluční ako inde. Je to šialené, ako sa publikum mení a naozaj vidno, či sa skutočne bavia. Hneď po vystúpení sme sa vracali späť, takže si dnes skúsim oddýchnuť a využiť deň voľna. No viem, že nakoniec skončím obklopená kopou mojej roboty. Zajtra sa ide do Concordu, potom Shoreline. Cítim, že to bude sranda. [b]Piatok, 3. augusta - Concord[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Ahoj všetci, keďže bývam na západnom pobreží a vidím, ako má Nichelle veľa roboty a nemá čas na dokumentovanie svojho života na turné a spravenie zopár záberov, preberiem vedenie denníka až do konca americkej časti turné. Ako mnohí z mailovania so mnou viete, ja toho veľa nenapíšem, ale budem sa snažiť to vykompenzovať fotkami. A tiež nebudem príliš detailne opisovať vystúpenia, aby som Vás, čo ste ich ešte nevideli, o nič neobral. Do San Francisca som z L.A. dorazil spolu s mojim dnešným spoločníkom (Libeid) okolo druhej poobede. Po zložení svojich vecí, sme sa vybrali priamo do Pavilónu v Cocorde. Nie je nič horšie, ako prísť do dejiska hodinu pred ostatnými, snažiac sa vysvetliť, na čo máte ten laminát (priepustku do zákulisia), ľudom, ktorí ešte nevideli, ako niečo také vyzerá. Keď došla kapela a zvyšok tímu, pustili sa do zvukovej skúšky. Zlatým klincom bola improvizácia džezovej verzie "The Dead Of Night", dúfam, že video z toho, dostanem čoskoro na stránku. Počas vystúpenia, bolo vážne chladno (nie som predpojatý). Mám rád ten kontakt medzi Davidom a Martinom počas "When The Body Speaks", (David zavolá Martina ku sebe, zaťial, čo spieva skladbu). A tiež mám rád, keď Martin spieva svoje akustické číslo ("Sister Of Night") a to ma vracia do čias World Violation Tour. Poďme ďalej. Po koncerte sa dejú v zákulisí tradičné veci (ja to volám "Pepsi a chipsy zadarmo a trocha nesúkromného rozhovoru s kapelou") a ide sa do hotela. Pretože som mal za sebou dlhú cestu z L.A., nepripojil som sa k party, ale počul som, že v jednom z hosťovských apartmánov sa hralo na klavíri. [b]Sobota, 4. augusta - Mountain View[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) No konečne som sa dočkal poriadnej show. Viac než 20.000 ľudí, všetci nažhavení a prichystaní uvidieť Depeche Mode. Dokonca aj napriek štopľom v mojich ušiach som počul ten hluk. Zakaždým, keď jeden z členov prišiel do popredia, mal som obavy, že tá malá zábrana, čo delila priestor pre fotografov a zvyšok hľadiska, sa prelomí pod tlakom tých, čo sa túžili dotknúť jedného z členov (hoci z toho boli skvelé zábery). A najmä krik "Maaaaaartin" počas "Surrender" bol obzvlášť hlasný. Po "pepsi a chipsoch zadarmo", sme sa vrátili do hotela. No musím povedať, že cesta z dejiska na diaľnicu bola otrasná. To bola tá najdlhšia časť celého výletu - úplné dobrodružstvo udržať sa v kontakte s kapelou v mojom malom prenajatom aute, pri ich spôsobe prepravy. [b]Nedeľa, 5. augusta - Santa Barbara[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Show v domovskom meste (teda aspoň pre Martina). Poloha dejiska bola dosť zvláštna. Vojdete dnu a sú tam stánky s tovarom. A po pravej strane je dlhý plot. No a čo bolo úžasné, že len 25 metrov od neho, za sanitkou (bola tam len pre prípad, nikto sa nezranil) sa skupina voľne prechádzala. Keby len ľudia vedeli, že zatiaľ, čo si kupovali tričká a pivo, skupina bola tak blízko, že sa dalo na nich zakričať. No samozrejme, že niekoľkí si to všimli. Show začala dosť skoro, vzhľadom na viaceré zaujímavosti spojené s dejiskom (jedna z nich bola bohužiaľ, aj zlá akustika). Je to zvláštne vidieť DM na pódiu, keď slnko je ešte stále na oblohe. Pravdepodobne najtemnejší okamih doterajšieho turné sa odohral počas "Dream On", keď nejaký hlupák v prednom rade oblial Dave so svojím nápojom - dvakrát!!! Vážení, ak vidíte niektorého z členov kapely, že je spotený, keď príde do popredia, neznamená to, že ho máte osprchovať s nežiadúcimi neznámymi tekutinami! Všade naokolo pódia majú ventilátory a fľaše s vodou. Stačí dodať, že toto nečakané okúpanie Davea naštvalo (dotyčného najprv opľul, potom sa vrátil a takmer ho prebodol so stojanom na mikrofón - vďaka Bohu, že nie). Vzápätí ho ochranka vyvliekla z davu (za skandovania divákov "vyrazte ho" a za Davidovho " thanks a lot fuckhead") a show išla ďalej. O pár skladieb neskôr, sa Dave vrátil do tej časti publika a podával divákom ruky ako náhradu za predchádzajúce prerušenie. Svetlým bodom večera bolo, keď Martin prišiel zaspievať "Home" (už predtým skorej odspieval "Sister Of Night") a povedal: "This is home", mysliac jeho nový domov a nie názov pesničky. A tak text nabral nový zmysel. Po show sa Dave vybral do Los Angeles, zatiaľ čo Martin, Andy a veľa iných z hlavného tímu pokračovali na aftershow party. Keďže sa príliš nezúčastňujem večierkov, ja a môj spoločník (Chad) sme sa pobrali domov. Pondelok som potom strávil vyvolávaním filmov, ktoré som nafotil za posledné tri dni. Toto píšem o 8:55 v utorok ráno, pssst, a musím povedať, že som už ráno prechádzal popri rade na vystúpenie v The Tonight Show (je to dolu po ceste od môjho domu) a už vtedy to bola pekne široká rada. To by mal byť pekne energický dav, ako ten, keď skupina vystupovala s "It`s No Good" na Lenovej show. [b]Utorok, 7. augusta - Burbank (The Tonight show)[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Na vystúpenie DM to mám len 5 minút (dolu ulicou od môjho domu). Do NBC štúdií som došiel okolo obeda. A tak ako som ráno videl, bol tam pred budovou široký rad. Tím, ochranka, manažment a kapela už boli na mieste a čoskoro začali skúšať "I Feel Loved", a Dave odišiel do rádia KROQ FM, aby urobil interview, ktoré bude odvysielané neskôr. No a keď sa vrátil, odfotil som ho s hercom oblečeným ako opica z Planéty opíc (ktoré budú použité ako paródia v nočnej show). [b]Streda, 8. augusta - Las Vegas[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) A sme vo Vegas! Po ceste z L.A. s mojím spoločníkom Lee (a jeho sestry a kamarát Octavio) v prenajatom pasáckom cadillacu, sme si to namierili do Hard Rock. Keď som prišiel do hotela (zároveň dejiska) okolo štvrtej poobede, už tam bola rada. To bolo impozantné, vzhľadom na deprimujúce teplo. Poďme na to dôležité - vystúpenie. Z tých, čo som videl, bolo toto najlepšie (spolu s Shoreline). A i napriek tomu, že tu neboli projekcie, pretože dejisko bolo príliš malé, chalani pekne vyvádzali. A dav veľmi dobre spieval, čo bolo trochu prekvapujúce, pretože v dave sa objavilo mnoho zamestnancov z nahrávacích spoločností. Martinov akustický kúsok bola skladba "Surrender". Po koncerte som trochu hazardoval a vyhral som dosť peňazí, aby som si kúpil špeciálny DM Hard Rock za $5 a pokrové karty za $25. A potom sme cestovali späť do L.A. sledujúc video, čo som natočil počas show (áno je to veľa šoférovania, ale ja odmietam lietať) . [b]Piatok, 10. augusta - Phoenix[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Keď som si plánoval, ktoré vystúpenia zahrniem do mojej práce pre stránku, Phoenix bol na zozname "V žiadnom prípade", vzhľadom na myšlienku cestovať 4,5 hodiny v horúčave po Interstate 10 z L.A. do Phoenixu. Zatiaľ, čo cesta bola nudná (len jedna výnimka - značka s rýchlostným obmedzením na "75" na hraniciach s Arizonou, no ja som aj tak uháňal stovkou), show bola skvelá. Len dúfam, že v požičovni áut im nebudú vadiť tie fľaky od hmyzích vnútorností pochovaných na predku môjho auta. Myslím, že vysoká rýchlosť a medzištátna diaľnica nie sú priateľmi malého lietajúceho hmyzu. Show vo vnútri - aaah. Dosť s tým nechceným opaľovaním (viete som správca stránky, my sa moc neopaľujeme, akurát tak od našich monitorov). Prvá vec, čo som si všimol po príchode s mojím spoločníkom (Alex), bola pri vstupe do dejiska dvojica chalanov, ktorých vykopli lebo mali " Bong štítky" (laminátové štítky urobené ľuďmi od Bongu, tak aby mohli jeden druhého nájsť). Počas zvukovej skúšky, som bol svedkom dosť odlišnej verzie " In Your Room" (veľmi veselá - snáď raz vyžobrem, aby som štipku z nej uverejnil na sieti). Tak ako pri iných show, ktoré som videl, dav bol hlučný (Dave skoro rozbil moju kameru mikrofónom). Pekný okamih sa odohral počas "When The Body Speaks", keď sa Dave otočil k Martinovi a povedal: "To je nádherná pieseň, čo si napísal, Martin". Tiež sa mi páčilo, keď dav spieval refrén na " I Feel Loved". A ďakujem dievčaťu, čo mi darovalo hodinky Hello Kitty (vyzerám, že by mi ich bolo treba?), no a Martin odspieval "Sister of Night". Po koncerte, som sa pridal k aftershow party a užil si povinných nealko nápojov a chipsov zadarmo, no a pobral som sa domov - 5 hodín v aute - spánok je neoceniteľný. [b]Sobota, 11.augusta - San Diego[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Počas Singles tour bola v San Diegu jedna z najlepších show. Môžu za to fanatickí mexickí fanúšikovia, čo prišli spoza hraníc. A táto nebola tiež iná. Mexický takt pre čistú oddanosť a energiu prebíjajú iba Nemci, ale nie oveľa. Takže ďalšia hlučná a veľkolepá show, no taktiež aj zopár zádrheľov. Z nejakých dôvodov nebol zvuk na pravej strane pódia celé vystúpenie dobrý. A počas "Waiting For The Night", Martin a Dave boli asi o pol taktu vedľa takmer celú pieseň. Najviac ma zarazilo, že hoci obaja spievali zle, navzájom to bolo dokonale jednotné. Pre mňa, jediná zlá vec bola výška pódia. Mal som problémy spraviť dobré zábery. Na konci koncertu prišli ku mne dve dievčatá a ukázali mi svoje "Exciter" tabuľky s povolením - rozhodne si zaslúžili fotku. Hneď po show som cestoval späť do L.A. bez môjho spoločníka, návštevníka stránky Asifa ( po koncerte nebola žiadna party, pretože kapela sa ihneď presúvala do L.A.). Je smutné, že mi 90 minútová cesta zabrala 4 hodiny. Myslím, že na mňa doľahol nedostatok spánku, pretože som aspoň 7 krát takmer nabúral. Len mi klipkali oči a zrazu keď som ich otvoril, zistil som, že som sa odchýlil o neuveriteľného jeden a pol pásu doľava. Takže je jasné, že som to párkrát odstavil a hodil si šlofíka, aby som domov došiel v poriadku. [b]Utorok, 14. augusta - Los Angeles[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Koncert v L.A.. Už neviem, čo očakávať od davu. Už niekoľko rokov sa publikum v L.A. nezapája, tak ako sa zvykli počas World Violation Tour. Keď majú spievať, len kričia. Hoci to nebolo hviezdne publikum, rozhodne boli lepší ako na poslednom turné - teda okrem konca "Freelove" (len kričali a vôbec nespievali "woah, just freelove"). Bol to smutný pohľad na Davea, ako tam tak stál s výrazom na tvári "hmmm.... to chcem tak veľa?" Martinova "Surrender" bola skvelá ako vždy. Tiež som pochopil, prečo som prebral Nichellin zápisník na konci americkej časti. Udivuje ma koľko ľudí v L.A. si zavolá o lístok. Los Angeles je mesto, kde si ľudia CD nekupujú, jednoducho zavolajú svojmu kamarátovi do nahrávacej spoločnosti a požiadajú o voľnú kópiu. A tak isto je to aj s lístkami. To by ma zaujímalo, koľko lístkov sa predalo oproti tým, čo sa dostali takýmto "priemyselným typom", ktorých je po celom svete neúrekom. [b]Streda, 15. augusta - Los Angeles[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Tak toto bola show, na ktorú môžu byť pyšní. Veľmi hlasné spievanie, turbo-nabitý Dave a svetlice! Toto bol prvý koncert, kde som mal možnosť vidieť Poe. Ak dorazíte na posledné vystúpenie v Pond neskoro, prídete oveľa. Je fakt skvelá. Na vysvetlenie - vynechal som "Meet and Greet", pretože to prebieha práve počas predkapely. No prečo fotiť ľudí ako sa stretávajú s DM? Ste jeden z nich? Mnohí povedia, že nie a radšej by videli fotky skupiny na pódiu. Poďme k DM. Jedno slovo - publikum! Dokonca aj Dave komentoval, akí skvelí boli diváci, čo do porovnania s prvým vystúpením. Šokujúci okamih sa stal, keď sa nejaký inbecil rozhodol vypáliť svetlicu - viackrát. Vážení, už polievanie členov kapely neznámymi tekutinami je zlé, ako by sa Vám páčilo, keby bolo vystúpenie kvôli svetliciam ukončené? Ja som videl dve, ale bol som zaneprázdnený fotením, a niekto hovoril, že ich bolo viac. Jedna padla blízko pódia, druhá skončila na polceste od miesta vystrelenia - zadnej časti hľadiska. No napokon koncert pokračoval a Martin odspieval "Sister of Night". [b]Sobota, 18. augusta - Anaheim[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Okrem faktu, že Dave sa k divákom z Anaheimu (Orange County) prihovoril ako ku Los Angeles, jedinou zvláštnosťou bolo, že Martin spieval "Dressed In Black". Už som to raz počul ako mp3 na sieti z koncertu v Jones Beach, ale nahraté to bolo si takto: "She's dressed in MARTIN - I LOOOOOOOVE YOU again, and I'm JAČANIE-KRIČANIE, but oh, what can you do when she's MAAAAAAAAAARTIN - KRIČANIE - PÍSKANIE". Nie, že by toto bolo iné, ale aspoň som mal možnosť to vidieť. [b]Nedeľa, 19. augusta - Anaheim[/b] Hosťujúci dopisovateľ - BRAT (správca stránky) Posledné vystúpenie americkej časti a stálo za to! Ak ste nestihli Poe na niektorom z jej vystúpení, mali by ste si ako ospravedlnenie sebe samému kúpiť jej CD. Jej show je skvelá. Teraz k DM - kde začať? Nikdy som nedokázal písať v pekných odstavcoch (nenávidím písanie, som predsa správca stránky), takže to urobím takto: o Martin na špeciálnu Davidovu žiadosť zaspieval "Condemnation". o Počas "When The Body Speaks", David privolal Martina skutočne tesne ku sebe, keďže to bolo posledné vystúpenie. o Počas "Enjoy The Silence", celá banda od Poe (kapela, rodina, asistenti) vyšli na pódium a tancovali celú skladbu. Dave im poďakoval za otváracie predstavenia (vidíte, hovoril som, aby ste to nezmeškali)! Ku koncu piesne, skočil basista od Poe z Fletchovej strany pódia do divákov- mal som dojem, že aspoň do 4. radu. o Počas "In Your Room" sa naokolo nachádzalo zopár nafúknutých žralokov (na projekcii sa počas turné objavoval žralok a zlatá rybka). Jeden z členov týmu zobral jedného žraloka a chodil s ním medzi pódiom a divákmi pohybujúc s ním hore-dolu, ako keby plával. Davevovi z toho na tvári naskočil viditeľný úsmev. o Počas "Personal Jesus", Peter zobral jedného z klávesistov od Poe a nechal ho zahrať záver skladby! o David celkom poplietol prvú slohu "Clean", ale nakoniec sa z toho dostal s úsmevom na tvári. o Pred "Home" si Martin zavtipkoval a povedal, že zaspieva skladbu, ktorú už roky nehrali. Myslím, že to bol zlý žart! Takže na záver americkej časti skvelý koncert. No stále mám na očiach jednu vec, čo som videl nasledujúco deň v ich hoteli. Chcel som sa rozlúčiť s jedným z členov tímu a na privítanie som zbadal Davea, ako naokolo šoféruje veľké zastaralé auto. Niečo nevyzerá na tom dobre, keď ho vidím za volantom (behind the wheel - žiadny zámerný dvojzmysel). Pracujem pre skupinu a viem, že mimo koncertov žijú normálny život, ale toto sa mi zdalo divné. Ak ste si nevšimli, z vystúpenia v Pond nie sú fotky. Môžete sa poďakovať Pond / Nederlanderskej polícii, ktorá sa postarala o to, že sme nemohli urobiť jediný záber. (vďaka chlapci - všetkých Vás vrúcne objímam). No aspoň som si mohol "pozrieť" koncert bez toho, aby som sa obával, či mi nedôjdu baterky, alebo či sa náhodou neblysne, keď budem fotiť. Ináč, urobil som z posledných dvoch koncertov viac než 400 fotiek. Koľko ich asi tak potrebuje normálny návštevník stránky? (to je len rečnícka otázka, nemailujte mi odpovede). Nichelle sa vráti k svojej robote hneď ako sa začne európska časť 28. augusta v Talline, ja ďakujem, všetkým, čo si pre mňa našli dobré slovo ( prepáčte mi že som toho moc nenahovoril, ale mal som veľa roboty). [b]Sobota, 25. augusta - Tallin, Estónsko - deň voľna[/b] Takže Nichelle je späť - jupí! Neviem, či Vás to teší, lebo sa zdalo, že mnohí z Vás ste boli spokojní s prácou pána Barassiho počas posledných týždňov. Verím, že svoju robotu robil skvele a teraz ste už zase so mnou na európskej časti turné. Takže asi za 2 hodiny odchádzam na letisko, kde sa stretnem s Martinom a cestujeme do Tallinu. Po americkej časti sme mali týždeň pauzu, ktorú som strávila v Los Angeles oslobodená od roboty. Myslím, že keď sa všetci stretneme v Talline, všetci už budú pripravení a natešení na ďalšie vystupovanie. [b]Pondelok, 27. augusta - Tallin, Estónsko[/b] Bezpečne sme prišli do prekrásneho Tallinu. Let bol v pohode a ja som bola povýšená, pretože som cestovala s Martinom. Obaja sme počas letu z L.A. do Londýna mali problémy so spánkom a tak keď sme došli na letisko Heathrow v Londýne, zobrali sme si izby v hoteli na letisku v snahe trochu si pospať, kým budeme nútení vrátiť sa späť do obmedzených priestorov komerčného lietadla. Po asi 3-4 hodinách spánku sme sa stretli na palube Estonian Air spolu s Darellom, Edom, Davidom a celým naším tímom. Linka sa naozaj volala Estonian Air a Martin sa zdal byť, z toho chvíľu vedľa. Po trojhodinovom lete sme pristáli v Talline. Aby sme ja a Martin príliš netrpeli časovým posunom, rozhodli sme sa, že sa pripojíme k našemu tímu v hotelovom bare a ostaneme tam aspoň do polnoci, čo sa nám aj podarilo a potom sme ľahko zaspali. Každý mi hovoril, že sa skoro ráno párkrát zobudím, ale ja som spala, až kým ma o pol desiatej ráno nezobudil budík. To ma veľmi potešilo. Dnes ráno sme sa Martin, Darrel a ja vybrali na prechádzku po Talline a vošli sme do niekoľkých obchodov s hudbou. O jednej poobede spravil Dave mini-konferenciu pre všetky média v Estónsku. Bolo to pekné a povedali mi, že tam boli VŠETKY najväčšie televízie, no sme predsa v Estónsku - nie až také veľké. Po konferencii, sme Martin, Darrell a ja vyšli von, čo nebolo najpríjemnejšie, pretože nás celú cestu prenasledovali. Jedna žena nás filmovala, zatiaľ, čo iné nás fotili. No keď sa pri nás pristavilo auto a z neho sa ozvalo bľačanie "Somebody", vedeli sme ,že máme dosť. Vtedy to bolo trochu zábavné, ale aj trochu nepríjemné. O pol štvrtej David a Martin zišli do centra mesta a stretli sa so starostom v nádhernom kostole zo 16-násteho storočia. Boli poctení tým, že dostali symbolické kľúče od mesta - ako prvá kapela vôbec. Starosta bol veľmi priateľský a hneď ako sme vystúpili z auta, privítal nás. Povedal nám o histórii kostola a o tom, ako dúfa, že Estónsko bude centrom svetovej zábavy a dodal, že na tom tvrdo pracujú. Potom požiadal Davida a Martina, aby zazvonili na zvony vo veži toho kostola. Len, čo sme začali stúpať, povedal, že je to len 50 metrov a raz-dva sme tam. Poviem Vám, bolo to oveľa VIAC a všetci sme si museli viackrát oddýchnuť, kým sme tam konečne vyšli. Všetci sme sa tam vytrepali (aj asi 15 fotografov) po úzkych schodoch z dlažobných kociek, z ktorých mnohé boli rozpadnuté. Na vrchu ich vyzval, aby si z balkóna vychutnali nádherný výhľad. Ten bol naozaj úžasný, ale fakt, že plošina balkóna bola naklonená a v zábradlí chýbalo niekoľko skrutiek, nám moc na pohode nepridávalo. Martin nemohol ísť veľmi ďaleko a rukami sa stále držal vo vnútri. Netreba dodať, že bol trochu nervózny. Po návrate Martin a Dave zazvonili na zvon, myslím, že si to budú dlho pamätať. Každý z nich sa cítil byť poctený za kľúč od mesta a možnosť vidieť nádherný kostol a zazvoniť na posvätenom zvone. Bol to naozaj deň, aký sa ťažko zopakuje. [b]Utorok, 28. augusta - Tallin, Estónsko[/b] Konečne koncert. Mám dojem, že žiadny nebol už pekne dlho. Mám však zlú správu - šialene prší a dejisko je vonku. Organizátor povedal, že vždy keď je tu nejaké vystúpenie, tak prší. Minulú noc sme sa - David, Martin, Darrell, Ed a ja- vybrali spolu s organizátormi - Peeterom, Ingrid a Helen - do skvelej talianskej reštaurácie. Potom nám povedali, že v meste je Depeche Mode bar, o ktorom chalani nikdy nepočuli. Zopár miestnych fanúšikov to zmenilo doslova na svätyňu Depeche Mode. Nedávno to tam vynovili a minulý týždeň tam mali tri rôzne party ako prípravu na koncert, každá s iným zameraním. Takže po večeri som sa tam s Martinom a Christianom išla pozrieť. Len čo sme vstúpili, ozval sa potlesk. Myslím, že boli šokovaní, že vidia svoje idoly prichádzať na ich miesto a isto si nemysleli, že sa to niekedy stane. Keď sme vošli, potlesk ustal a všetci zažali fotiť zo všetkých strán. Darrell ich zastavil, poprosil ich, aby odložili fotoaparáty a ďalej sa bavili. Keď sme si sadli, poobzerali sme sa dookola. Bola tam TV s rôznymi videoklipmi a interview s Depeche Mode, no a z reprákov samozrejme neustále hrala hudba DM. Bolo to trochu smiešne, že zatiaľ, čo Martin sedí pri mne, vidím ho na obrazovke a počujem jeho spev. Ale som rada, že títo oddaní fanúšikovia, mohli povedať, že sa s ním stretli. Spočiatku to bolo zvláštne, pretože tam nebolo veľa ľudí a tí, čo tam boli si obrátili ku nám stoličky a CELÝ čas hľadeli na Martina. No s postupom času s bar zapĺňal a to situáciu uvoľnilo. Okolo jedenástej došiel Fletch z Londýna a pripojil sa ku nám. Aj jemu sa dostalo " standing ovation" a myslím, že sa mu vo vnútri páčilo. Som veľmi rada, že sme sa tam rozhodli ísť, pretože tí, čo na tom tvrdo pracovali, boli naozaj šťastní. [b]Streda, 29. augusta - Riga, Lotyšsko[/b] Práve som na vystúpení v Rige, Poviem Vám, veci tu chodia trošku ináč. Show vyzerá byť OK a práve hrajú "I Feel You" a ja za chvíľu tak ako zakaždým vyjdem von na "In Your Room". Toto dejisko je celkom nové a pred nami tu hral iba Elton John v júli. Je veľmi pekné, všeobecne prístupné, takže ľudia sú všade. Nie som si istá, či sa im páči byť tam takí natlačení, ale zdá sa, že sa bavia. Aj včerajší koncert v Talline bol OK. Celý deň aj počas zvukovej skúšky pršalo, ale len čo sme začali, vyjasnilo sa. Mám radosť keď to tak klape. Po koncerte sme mali večierok v klube s názvom Hollywood, ktorý nám rezervoval organizátor. Užili sme si kopec zábavy a veľkolepo sme oslávili prvé vystúpenie v Európe. Všetci z FBI (organizátor pre pobaltské krajiny) boli na nás strašne mlí - Peeter, Ingrid a Helen mali všetko tak perfektne zorganizované, že sa hneď každému z nás ľahšie žilo. Dnes sme leteli z Tallinu do Rigy na našom novom európskom lietadle, a páni je krásne. Zmestí sa do neho okolo sto ľudí. Letušky sú z trošku iného cesta a veľmi formálne, niečo na čo nie sme zvyknutí, Som si istá, že sa trochu uvoľnia, keď uvidia aký neformálni sme my. To je zatiaľ všetko, musím si ísť pripraviť nejaké veci - kým som písala, dostali sa až ku predposlednej skladbe "Black Celebration". Tak zatiaľ !