Delta Machine - najúprimnejší album kapely

Dave Gahan a Martin Gore poskytli pred začiatkom tohtoročného turné Depeche Mode exkluzívny rozhovor pre španielsky portál ABC.com

Pozn: Na preklad zo španielčiny do angličtiny som použil Google Translator a následne pri preklade do slovenčiny text editoval. Nepresnosti mi prosím prepáčte.

Ako si zvládol boj s nádorom?
Dave: Keď mi oznámili, že mám rakovinu, bolo to to posledné, čo by som očakával. Spočiatku mali podozrenie na vírus v žalúdku, no po sone mi oznámili, "máte nádor. Musíme to operovať hneď zajtra." Ako vyliečený narkoman som začal ihneď vyjednávať. "Musíme to odložiť na neskôr, máme pre sebou osem mesačné turné." Fakt mi to vyjednávanie išlo. No pár minút na to si ku mne na posteľ prisadol onkológ, pozreli sme si navzájom do očí a povedal: "Nádor je ešte len v počiatočnej fáze, ešte neprerástol. Uvedomuješ si, koľko ľudí má to šťastie, že vieme odhaliť rokovinu v takom skorom štádiu?"

Ako to vzala tvoja rodina?
Dave: Našťastie, manželka stála celý čas pri mne. Povedal som im, že nič sa nedeje, že všetko bude v poriadku, no nakoniec mi došlo, že by som mohol zomrieť. Jennifer vedela, nad čím premýšľam. Povedal som jej, "som zatiaľ v pohode. Štve ma len, že môžem zomrieť a stratiť ťa." Vedela, čo tým myslím. "Ak to nezaberie, mal som skvelý život, chalani sú v pohode a ..." Chcela ma proste umlčať.

Dnes je to teda v poriadku, hoci "následky" ponesieš po celý život.
Dave: Pravda je taká, že to nie je veľmi príjemný pocit, ale zvykol som si. Dnes to všetko, že tu môžem stále byť, vnímam ako dar z nebies.

V tom čase ste museli zrušiť niekoľko koncertov a na pódium si sa znovu postavil 8.júna 2009 v nemeckom Lipsku. Prišlo tam 50 000 fanúšikov. Aký to bol pocit, nebol ten tlak až priveľký?
Dave: Bol som posratý strachom. Bol som vychudnutý, stratil som na váhe a nevyzeral veľmi dobre. Mal som tlak na prsiach a stále ma sužoval strach z toho, ako to mohlo celé dopadnúť. Lenže, takéto niečo je jednoducho súčasť života, niečo, čo prekonalo veľmi veľa ľudí.

Martin, po skončení turné si sa pustil do spolupráce s niekdajším členom Depeche Mode, Vincem Clarkem, na projekte "VCMG". Ako k tomu došlo?
Martin: Vince mi len poslal e-mail s textom, "Premýšľam o nahratí techno albumu. Nechceš sa na tom spolupodieľať?" Takýto mail, po 25-tich rokoch bez akejkoľvek významnejšej komunikácie. Tak som odpovedal tiež stručne: "Áno". A dostavil sa výsledok v podobe krásnej abstrakcie.

Dave, ty si pre zmenu spolupracoval s kapelou Richa Machina a Iana Glovera, The Soulsavers, na albume "The Light The Dead See". Zrodila sa pri tomto albume inšpirácia bluesom, ktorá je tak typická pre album "Delta Machine"?
Dave: Skôr to ovplyvnilo skladby, ktoré som následne pre Depeche Mode skomponoval ("Secret To The End", "Broken" a "Should Be Higher"). Keď sme so Soulsavers nahrávali skladbu "Presence Of God", tak som si pri verši "I Can Fee The Presence Of God" pomyslel, "Toto nezaspievam!" A dnes, na albume "Delta Machine", končí prvá strofa skladby "Secret The The End" otázkou "Could this be the end"? Toto všetko v prvom rade reprezentuje mňa samého. Tým sa naskytá otázka, prečo? O čom to celé je? Nakoniec som usúdil, že to všetko, čím som prešiel, som musel nejako zužitkovať. Dnes sa snažím byť tým najlepším otcom a manželom, akým sa len dá byť, a takisto aj lepším hudobníkom. Prepisom minulosti sa vraciam do života.

Ako ostatní z kapely prijali tento nový aspekt "duševného" blues?
Martin: Celý svoj život počúvam gospel a samotné blues dnes omnoho viac, než kedykoľvek predtým. Son House, John Lee Hocker... tam sa jednoducho emócie neskrývajú. Depeche Mode sa s týmito ideami pohrávajú od albumu "Violator", presnejšie od singla "Personal Jesus" (1989)

Dave: Toto sme my, takýto sme vždy boli. Vždy sme boli vedení rytmom a kapelami ako Led Zeppelin, The Rolling Stones ... a potom sme si vybudovali vlastný štýl. Album "Delta Machine" ponúka to najúprimnejšie z toho, čomu sme sa doposiaľ naučili. Dnes viem, že sa môžem prostredníctvom svojho hlasu vyplakať. Nie je to priamo blues, ale je to všetko bluesom ovplyvnené.

Na albume takisto cítiť ovplyvnenie náboženstvom. Ide o spomienky? Metodická cirkev Sv. Pavla, ku ktorej mladý Martin Gore "pričuchol" v Basildone?
Martin: Samozrejme, mohol by som nasledovať nejaké to konkrétne náboženstvo, no pochopil som, že je to u mňa nemožné. V určitom zmysle sú práve texty na "Delta Machine" v priamom protiklade s blues, pretože pre blues sú typické bolesť a utrpenie, kdežto moje skladby na albume sa o nič také nesnažia. Priznávam na druhej strane, že nie sú ani veľmi rock&rollové, ale vo svojom živote som konečne našiel pokoj a dúfam, že ten zotrvá aj naďalej.