Dear SuperStar: Dave Gahan - 1.část

Takmer prepadol drogám a takmer kvôli nim prišiel o život - táto kombinácia sa vyrovná osudu všetkých štyroch členov Mötley Crüe. Tento nezničiteľný frontman Depeche Mode, ktorý prežil predávkovanie, bol príliš chudý, nerozumný a zbláznený do piercingu, teraz odpovie na vaše otázky...

"Moja tvár je plná bolesti," hovorí Dave Gahan, sediac na terase podkrovného bytu hotela Four Season v Beverly Hills. "Minulú noc sme sa boli všetci pozrieť na 40-ročnú starú pannu. Tak som sa nasmial, že ma ešte aj teraz bolí sánka. Viete, počas tých najsmutnejších momentov môjho života som akosi stratil zmysle pre humor."

Napriek rozhodnutiu hrať "všetko, čo súvisí s rockovou hviezdou" je po ôsmych rokoch abstinencie 43-ročný Gahan pekne urastený, opálený a bez vrások. A hoci ranné slnko už nemilosrdne pálilo, jediné jazvy, ktoré na ňom vidieť, sú tie, ktoré zostali po odstránení tetovania na jeho predlaktí, a takisto drsná jazva po zranení na lakti, ako výsledok jeho extrémnej polohy Piláta, ktorú rád praktizoval.

Gahan aj napriek viac ako 50 miliónov predaných nosičov skupiny, s ktorou začal kariéru pred 25-timi rokmi s Martinom Gorem, Andy Fletcherom a Vince Clarkom, aj napriek dobre prijatému vlastnému sólovému albumu "Paper Monsters" a súčasnej propagácií ich jedenásteho albumu "Playing The Angel", pôsobí veľmi skromne.

"Kľúčom ku všetkému je v správnom čase všetko spomaliť," povie a jemne sa prehrabe v svojom dokonalom účese. "Teraz viem, kedy mám prestať. Je to niečo v štýle, 'Drž už konečne hubu!', čo sa vo mne ozve." Dúfame, že tento pohodový stav mysle mu vydrží aj po tom, čo ho vystavýme paľbe vašich otázok....

Skús si spomenúť na najhorší deň svojho detstva
Spomínam si na dva také dni. Mal som 11, vrátil som sa zo školy domov a zrazu som sa ocitol tvárou tvár k chlapovi, ktorý sedel vedľa mojej mamy a tá mi ho predstavila ako môjho otca. Dovtedy som žil v presvedčení, že mojim biologickým otcom bol môj otčim, ktorý zomrel keď som mal 9. Môj pravý otec nás opustil keď som bol veľmi malý. Boh žehnaj mojej mame, urobila to najlepšie, čo mohla, hoci som bol vychovávaný tradičným anglickým spôsobom - ak je niečo, čo by mohlo dieťaťu ublížiť, nespomínajte to pred ním. Takže po tomto zážitku som sa vykašlal na všetko, dostal sa do pekných problémov, kradol som autá, stal sa zo mňa zlodej, čo viedlo až k tomu najhoršiemu dňu. Mal som 15, keď som bol poslaný do polepšovne na šesť týždňov. Bola to vlastne detská väznica - pochodovanie v hale, dostali ste prikrývku, nové šaty, kričali po Vás, bili Vás. Pripojenie sa k Depeche Mode bolo záchranou môjho života.

Nosil si na vrchole svojho pobláznenia z grunge flanelové košele?
Nemyslím si, že som bol nimi úplne pobláznený, ale mal som ich dosť. V jednej takej košele ma aj zatýkali, čo dokazuje jedna fotografia. Nedalo sa nevšimnúť, že som ich dosť nosil, mal som ich vážne dosť, takže som ich mohol striedať.

Stále máš na miešku piercing?
Nešlo o klasický piercing na miešku, bol to geish - piercing daný medzi miešok a análny otvor. Údajne je to najerotickejšie miesto pre piercing, no dovolím si nesúhlasiť. Neviem, či je vôbec nejaký piercing erotický. Pre mňa osobne to bolo skôr o bolesti. Okamžite som si to dal odstrániť vo chvíli, keď sa ma jedno z mojich detí spýtalo, 'Prečo máš náušnicu v zadku?'.

Prebehol ti pred očami vlastný život vo chvíli, keď si upadal do klinickej smrti?
To áno. Videl som pred sebou Jennifer, moju súčasnú manželku, ako ma volá späť. Mal som pocit, že ona je tým svetlom, tou dobrou vecou v mojom živote. Takisto som počul veľmi silný hlas, ktorý mi hovoril, 'Toto nie je správne! Takto si sa rozhodnúť nemal!' Videl som samého seba obklopeného personálom nemocnice a kričal som na nich, 'Som tu, som tu!' Mal som pocit, Bože, urobil som strašnú chybu! Takto som to predsa nechcel! A potom všetkom som zrazu zacítil, že sa vraciam do života. Neskôr som zistil, že v ten deň o štvrtej ráno mala Jennifer, ktorá bola v tom čase v New Yorku, akýsi prapodivný pocit, že som mnou niečo nie je v poriadku.

Ako dlho trvalo, kým si sa po tom zvláštnom zážitku definitívne vzdal drog?
Dva roky mi trvalo, kým som niekoho požiadal o pomoc. To som už mal vtedy nariadené aj súdom - musel som byť čistý. Mal som na výber, liečenie alebo väzenie. Tak som sa vybral na liečenie, kde nám robili náhodné testy moči. Bolo to veľmi ponižujúce, no na druhej strane som sa cítil lepšie ako kedykoľvek predtým.

Rozmýšľam nad kúpou kožených nohavíc. Dáš mi nejaký tip?
Jasné. V prvom rade si nájdi niekoho, kto ti ich ušije, pretože ja som nikdy nenatrafil na také, ktoré by mi pasovali. A tak isto si dobre všimni, či sú naozaj čierne.

Je pravda, že si prekonal ťažký absťák v dobe, keď si bol nakroman?
Áno. Stalo sa mi to v Kalifornií, kedy som žil v apartmáne v Santa Monice a bolo to fakt hrozné. Zjavila sa predo mnou veľká postava Bugs Bunnyho, ktorá bola trochu animovaná a takisto nejaký chudý chlap a lev. Ten chudý chlap mi čosi hovoril. Bolo to fakt psycho, aspoň dnes to tak vidím. Ale rovnako ma zaujíma, 'To takéto veci zažívajú všetci?'.

Akú skladbu si spieval na konkurze speváka pre Depeche Mode?
"Heroes" od Davida Bowieho, hoci v tomto prípade šlo o viacmenej šťastnú náhodu. Bol som na skúške jednej skupiny, niekto začal hrať túto skladbu a ja som začal spievať. Martin, Andy a Vice boli vo vedľajšej miestnosti a začuli ma. O pár týždňov neskôr mi zavolal Vince a spýtal sa ma, že by som nechcel s nimi skúšať.

Ako na teba zapôsobilo rozhodnutie vziať na turné psychológa?
V tom čase nám Jonathan Kessler viedol účtovníctvo, no mi sme mu zo žartu hovorili, že je nás duchovný radca. Bol pre nás akýmsi sprostredkovateľom v období, keď sme sa každý zdržiavali na inom mieste. Vzali sme na cesty psychológa, aby nám pomohol zlepšiť komunikáciu medzi nami, ale nikdy sme spoločne u neho neboli. Nápad bol podobný tomu, ktorý môžete vidieť v dokumente "Some Kind of Monster" od Metallicy, no ten vyšiel samozrejme neskôr. Ja som toho psychológa ani nikdy nevidel, a som si istý, že ani nik iný zo skupiny. Niekto zo štábu jeho služby asi využil a po určitej dobe nás opustil so slovami, 'Všetci ste tu duševne chorý a potrebujete sa liečiť'.

Zvyšok rozhovoru je uverejnený len v tlačenej podobe magazínu Blender (12/2005).

autor: Victoria de Silverio
zdroj: Blender