Dave Gahan: ‘Nepatríme nikam…’

Januárové vydanie britského magazínu Soundcontrol prinieslo krátky rozhovor s Depeche Mode súvisiaci s blížiacim sa britským turné skupiny. Odzneli v ňom už nám dobre známe výroky, no nebude na škodu si ich opäť pripomenúť, veď opakovanie je matkou múdrosti .

Hovorili ste ešte pred samotným nahrávaním spoločne o smerovaní nového albumu Depeche Mode?
Andy Fletcher: Skupina pre nástupom do štúdia nemala nikdy konkrétne plány, takisto sme ich nemali ani pred začiatkom prác na tomto albume. A čo sa týka tohto albumu, myslím že jeho zvuk sa začal definovať až po niekoľkých týždňoch od začiatku nahrávania. Chceli sme sa odvrátiť od digitálneho zvuku predošlých albumov a viac sa priblížiť k zvuku "starších" Depeche Mode - viac analógových syntezátorov zmiešaných s gitarou, a to bol smer ktorým sme sa nechali viesť a boli sme s tým vcelku spokojní. Bol to prirodzený proces. Aj náš producent, Ben Hiller, bol naklonený analógovým syntezátorom, dokonca si priviezol svoju vlastnú zbierku a spojenie s tou našou sa ukázalo ako správna voľba a takisto protipól k našim predchádzajúcim albumom.

Ako by ste opísali zvuk "Playing The Angel" komukoľvek, kto ešte album nepočul?
Martin Gore: To je dosť zložité. Je rýchlejší, údernejší ako naše posledné nahrávky, ktoré sme vydali. Viete, bavíme sa o kompletne analógovej záležitosti a to sa s našimi predošlými nahrávkami ťažšie porovnáva... Jedna z vecí, ktoré Ben strašne rád robil, bolo posunúť každú skladbu čo najďalej, ako to len šlo, a keď ju už tam mal, tak potom ju pritiahol späť!

Prekvapilo vás to, keď boli Depeche Mode citovaní ako hlavný vplyv tanečnej kultúry a detroitskej techno scény na konci 1980-tych rokov?
Andy Fletcher: To bolo naozaj veľmi veľmi zvláštne, pretože som si myslel, že sme boli vnímaní ako najnenápadnejšia z nenápadných skupín z Basildonu a zrazu sa ukázalo, že sme ovplyvnili množstvo rôznych typov ľudí.

Skupina sa chystá na britskú časť svetového turné. Vaše plány na turné?
Dave Gahan: Viete, môj hnací motor čerpá energiu z turné, a posledné dve koncertné šnúry boli presne o tom. Zobudím sa a presne si pamätám, čo sa dialo večer predtým. Pamätám si tváre z davu, pamätám si svoje pocity, a chcem to zažiť znova a presne to ma poháňa vpred. Viete, chcem v tej chvíli dať zo seba to najlepšie, vyjsť na pódium a všetko to vykričať. Presne takto to teraz cítim. Akoby mi to dávalo určitý pocit slobody a cítim akúsi povinnosť vyjsť na pódium, byť v tej najlepšej forme a dať zo seba to najlepšie. Vyraziť na turné a vystupovať každý večer je príležitosť, aby som do tých skladieb opäť vložil presne to, čo chcem a dal im tak opäť nový život.

Depeche Mode sú neuveriteľne úspešná skupina. Cítite v sebe hrdosť na to, čo ste dosiahli?
Dave Gahan: Samozrejme, že áno. Je evidentné, že to, čo sme dosiahli za celý dvadsaťpäť rokov, sme dosiahli hlavne vďaka tomu, že jeden druhého veľmi dobre poznáme. Určitým spôsobom sme prežili. Myslím, že zo všetkých skupín je táto jediná, na ktorú by som stavil, že nezotrvá. Pravdepodobne máme čosi viac spoločné so skupinami ako REM a U2, ako so skupinami, s ktorými sme začínali, súvisí to zrejme s dlhovekosťou... nie je to len o tom, že idete do štúdia a nahráte nový album. Keď ste tak dlho spolu, tak musíte mať v sebe snahu nájsť čosi nové a prácu brať ako výzvu, pretože inak dlho nevydržíte. Nie je to o zdolaní tohto alebo tamtoho.

Kam po hudobnej stránke patria Depeche Mode dnešných dní?
Dave Gahan: Nepatríme nikam a nikdy sme nikam nepatrili a to je jeden z dôvodov, prečo sme stále tu. A práve teraz sa o to musíme dbať. Viete, na scéne nie je nik kto sa podobá Depeche Mode, či už spôsobom práce, spôsobom prístupu k veciam, čímkoľvek. Ide o jedinečnú skúsenosť a z takého čosi sa treba tešiť, aktívne k tomu pristupovať, pretože ide o niečo nezvyčajné a to je jedna zo silných stránok Depeche Mode.