Daniel Miller o SOFAD (2006)

SACD remaster albumu "Songs Of Faith And Devotion", ako aj LP remaster vydaný o rok neskôr, obsahoval aj príhovor Daniela Millera, v ktorom si zaspomínal na jedno z kľúčových období kapely.

Album "Songs Of Faith And Devotion" bol nasledovníkom albumu "Violator", ktorý s viac ako sedem miliónov predaných nosičov vystrelil Depeche Mode na úplne inú úroveň. Samozrejme, že boli úspešní od začiatku, no "Violator" priniesol tak veľký úspech, ktorý dokázal kapelu riadne poblázniť. Album sprevádzalo dovtedy najväčšie svetové turné kapely, takže nasledujúci album so sebou priniesol aj veľký tlak.

Martin už mal k dispozícii niekoľko silných skladieb, no kapela stále hľadala nový zvuk a všetci vedeli, že bude dôležité sa s novým albumom od "Violator"-a odpútať a posunúť ďalej. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Dave v tom čase užíval drogy vo veľkom a od kapely sa sám separoval. Predtým sa často vydával za desivú rockovú hviezdu, no tentoraz sa skutočne stal postavou, ktorej sa kedysi vysmieval. Dave je jedným z najvtipnejších ľudí, akých poznám, no v tom období stratil kompletne zmysel pre humor, ako aj schopnosť žartovať na vlastný účet.

Dave sa s novou manželkou presťahoval do Los Angeles a totálne podľahol americkej rockovej scéne, v najintenzívnejšom období grunge, a on bol uprostred toho všetkého. Zvyšok kapely tento hudobný štýl veľmi nezaujímal. Hudobne teda došlo k akémusi atlantickému konfliktu a dokonca aj v štúdiu sa Dave od ostatných držal bokom.

Kapela chcela pracovať v inej krajine, keďže predošlé albumy nahrávali v Nemecku, v Taliansku, vo Francúzsku a v Dánsku, takže prvé nahrávacie sedenie sa uskutočnilo v Madride. Bohužiaľ, v tej dobe sa tam nenachádzalo žiadne vhodné štúdio, tak sme prenajali veľkú vilu a štúdio vybodovali v nej. Vila sa nachádzala v takej zvláštne štvrti, stráženej súkromnou bezpečnostnou službou. Dnes by ste očakávali, že by tam mohli žiť Beckhamovci.

Album produkoval Flood, ktorý s kapelou pracoval aj na albume "Violator", a prvých pár týždňov som ich nechal samých, nech si na seba a nahrávanie zvyknú. Keď som ich neskôr zašiel pozrieť, ako sa im darí, tak som zistil, že počas dvoch týždňov vlastne nerobili nič. Dave bol zavretý vo svojej izbe, Martin s Fletchom si čítali The Sun, štúdiový inžinier mal nohy vyložené na mixpulte a driemal, Flood ležal na zemi a hral sa s nejakými nástrojmi a Alan bol v inej miestnosti, kde sa zdokonaloval v hre na bicích. Vo vzduchu visela veľmi zlá atmosféra a to bol len začiatok prác na albume - pritom to malo byť práveže veľmi vzrušujúce obdobie.

Najskôr nevedeli pre nový album nájsť ten správny zvuk, v prípade albumu "Violator" ho mali k dispozícii už od demo snímkov. Bolo mojou zodpovednosťou im v tomto smere pomôcť, tak som sa snažil hľadieť hlavne na pozitíva. Floodovi musím, ako producentovi, vzdať veľké uznanie, pretože nakoniec to s nimi celé zvládol len horko-ťažko. V Madride sa im veľmi nedarilo, ale čo sa presunuli do Hamburgu, tak sa veci začali zlepšovať a postupne sa album začal rysovať.

Martin s Alanom boli zapálení pre predstavu o elektronickom bluesovom zvuku, s ktorým po prvýkrát prišli na singly "Personal Jesus", a bol to zároveň spôsob, akým Dave mohol posunúť do popredia svoju rockovú stránku. No skladba "Condemnation" zostane asi najvždy jeho najlepším vokálnym výkonom.

Mixovanie albumu bolo zložité, pretože, ako to bolo zvykom, samotné nahrávanie sa opäť natiahlo. Samotná kapela bola vyčerpaná a k tomu čelila skutočnosti, že okamžite po dokončení nahránia, bez riadnej prestávky, vyrazila na turné. Mark "Spike" Stent, ktorý album mixoval, bol ich starý kamoš a dnes patrí k tým najlepším odborníkom na mix vo svete - pracoval s Oasis, U2 a Madonnou. Avšak ani finalizácia mixáže zvuku sa nezaobišla bez súboja medzi jednotlivými členmi kapely. Je to skvelý album, no v konečnom dôsledku som presvedčený, že niektoré skladby nedosiahli svoj plný potenciál.

Samotnému albumu sa darilo, hoci som bol od začiatku presvedčený, že komerčný úspech albumu "Violator" sa veľmi neprejaví, nakoľko v danom období Depeche Mode nekomponovali zjavné popové single. Predaje SOFAD albumu boli skvelé, vyšplhal sa k najvyšším priečkam britských rebríčkov, stal sa druhým najpredávanejším albumom kapely, no úspech albumu "Violator" rozhodne nedosiahol.

Následne svetové "Devotional" turné patrilo k vôbec najväčším, aké kapela podnikla, samotné koncerty boli fantastické, no všimol som si, že všetko, čo ich obklopovalo bolo napáchnuté depresiou a obavami. Každý z nich trpel značnými sebadeštrukčnými sklonmi a dokonca na turné potrebovali psychiatra. Dave to neskôr opísal ako psychiatrický azyl na cestách a nejaký čas po skončení turné Alan kapelu opustil.

Nahrávanie albumu "Songs Of Faith And Devotion" bola traumatická skúsenosť pre každého, kto sa ho zúčastnil a ja to na tom albume dodnes počujem - nie som si však istý, či to tam počujú aj ostatní. Každý zvuk z tých piesní prešiel diskusiou, niekedy priateľskou, niekedy argumentačnou, ale myslím, že sa tak dialo pri každej nahrávke Depeche Mode. V tomto prípade to však bolo obzvlášť zložité a nemyslím si, že by ktokoľvek znás túžil po tom zažiť to znova.

Daniel Miller

zdroj: SOFAD SACD (02/10/2006), LP Remasterd (08/10/2007)
materiál poskytol Tomasito ... srdečne ďakujeme! :)