Cesta nekonečným vesmírem

Tak tu mame recenziu od tretieho clena minulotyzdnovej listening session

Ja som pri pisani svojej recenzie skusal techniku, ze som si predstavil, ako by som niekomu opisal skladbu, ktoru som pocul niekolko tisic krat niekomu, kto ju nikdy nepocul. Schvalne, skuste si to. Opiste niekomu ako znie World In My Eyes. Opiste tie zvuky, naladu, silu skladby.

Ja som to skusil a pristihol som sa pri tom, ze by som do opisu vkladal emocie a nadsenie zo skladby, ktore skratka plynu iba z toho, ze som ju tolko krat pocul. Povedal by som nieco ako “super skladba, Gore tam ma paradny riff, tu melodiu si zamilujes pretoze to znie inak a pod.” Cely opis by bol vystavanay na nadseni, ze clovek, ktory skladbu nepocul, by ju pocut mal. Z mojho opisu by tomu cloveku vobec nebolo jasne, co ma od mou opisovanej skladby ocakavat a ci ho vobec polozi na lopatky a stane sa jej otrokom po zvysok svojho zivota.

A tu je moment na ktory som prisiel. Clovek nedokaze na prvy sup do seba nasat 57 minut emocii, detailov atd. tak, aby v nom vyvolali nadsenie z toho co pocul a ktore citatel tychto recenzii tak hlada a ocakava. Nie je to proste mozne.

Usudil som preto, ze recenzia ma len odporucaci charakter. Nech je napisana akokolvek, iba citatel rozhoduje, ci si dokaze z nej vziat to, co recenzia prinasat dokaze a pochopi jej limity.

Posudok umeleckého diela je subjektívna záležitosť, objektivita sa dá veľmi ťažko presadiť, najmä u kapely ako je DM, ktorá poznačila život vysokého percenta ľudstva. Pre veľkú skupinu fanúšikov sa javí ako neprekonateľný Violator a na základe tohto presvedčenia posudzujú každý nový produkt. Musím sa priznať, že k tejto vetve patrím i ja. Neznamená to síce, že by som sa na SOTU netešil, avšak neočakávam, že to bude dajaký prevrat v ich tvorbe. Jednoducho pre mňa Violator (pre iných niečo iné) je to pravé a všetko čo sa vymyká šablóne toho ktorého soundu, resp. štýlu nie je príliš “atraktívne”.