Opäť cesta do minulosti... tentoraz do roku 1992, kedy sa v apríli spojil Alan Wilder s Richardom Bladem z rádia KROQ a porozprávali sa spolu o Depeche Mode, ale hlavne o albume "Bloodline" projektu Recoil, ktorý v tom čase expandoval na americký trh.

Richard Blade: Máme tu jedného z členov Depeche Mode, ale takisto pána skrývajúceho sa za projektom Recoil - Alana Wildera! Ahoj, Alan.
Alan Wilder: Nazdar! Máme sa?

V pohode. Skôr, ako sa vrhneme na tému Recoil, a že bude o čom rozprávať, keďže ide už o tretí album tvojho projektu, dovoľ mi položiť otázku, ktorú kladiem v podstate vždy: Depeche Mode: ide všetko podľa plánu? Čiže môžeme dúfať v singel ku koncu roka a následne na jar budúceho roka v nový album?
Áno, vieš Richard, máme jednoduchý plán. Tento rok sme sa rozhodli stráviť nahrávaním albumu v rôznych lokalitách, nuž a po tom všetkom bude nasledovať veľké turné, ktoré zaberie pravdepodobne celý budúci rok. Takže, to je v stručnosti plán na nasledujúce dva roky.

Paráda, a môžeš nám prezradiť, ktoré sú to lokality?
Momentálne sme v Madride. Čosi sme tu naskúšali. Onedlho sa sem opäť vrátime, strávime tu nejaký čas a neskôr sa presunieme inam. O ďalšej lokalite sme ešte nerozhodli.

Pre niekoho, kto denne pracuje v tom istom štúdiu to znie priam exoticky. To je akoby v štýle, tak, teraz nahráme niečo v Madride, potom sa zbalím a presunieme sa... nenahrávali ste naposledy v Taliansku a Dánsku?
Správne.

Fantázia.
Ono to znie zaujímavo, ale keď už ste raz v štúdiu, tak je v podstate úplne jedno, kde to presne je. Hlavne Martin s Fletchom veľmi radi cestujú po Európe.

Je vám známy aktuálny smer, ktorým sa Depeche Mode budú na novom albume uberať alebo je ešte príliš skoro o tom hovoriť?
Presne tak Richard, o tom je ešte príliš skoro hovoriť. Všetko je ešte vo veľmi rannom štádiu a ak by sme mali k dispozícii aj nejaké vodítko, tak sa to pravdepodobne aj tak zmení. Takže momentálne nie je o čom hovoriť.

Tak fajn, takže posledná otázka týkajúca sa Depeche Mode: Na soudtracku k filmu "Until The End Of The World" ste prispeli skladbou "Death´s Door". Nepremýšľali ste ju vydať na singly?
Áno, nahrali sme spomenutú skladbu, ale o singly me neuvažovali.

Nevadí, aj tak sme ju hrávali pravidelne.
Viem o tom. Nahrávali sme ju v marci alebo v apríli minulého roka a bola to pre nás zábava. Nahrali sme ju veľmi rýchle, no samotný soundtrack vyšiel omnoho omnoho neskôr. Samotný film som ešte nevidel, ale môže to byť zaujímavé.

Podľa toho, čo som si o filme prečítal z recenzii, všetko nasvedčuje tomu, že soundtrack je lepší než film samotný. A to je podľa mňa trochu na škodu, pretože Wim Wenders natočil v minulosti skutočne skvostné filmy..
Počul som, že je to veľmi dlhý film.

To áno, zrejme trvá až po koniec sveta. Tak fajn... prejdime na Recoil, čo je definitívne pokračujúci projekt. Ide už o tretí album, je tak?
Správne. V podstate prvý, vydaný na Reprise, či Sire, ale v skutočnosti už tretí v poradí. O tých predošlých dvoch veľa ľudí ani nevie, iba že by sa prehrabávali v importovaných albumoch a podobne. Ten prvý album, to bolo v podstate také demo, nakoniec vydaný celkom náhodne. Nikdy som o ňom neuvažoval ako o skutočnom albume, tým bol až ten druhý. Oba albumy boli inštrumentálne, rovnako som uvažoval aj o tomto treťom, no postupne sa veci vyvinuli inak a pri nahrávaní začiatkom minulého roka som si uvedomil, že tomu všetkému niečo chýba. Jednoducho to v inštrumentálnej podobe akosi nefungovalo. Tak som sa rozhodol naverbovať zopár vokalistov, medzi inými Douglasa McCathyho z Nitzer Ebb a Toni Halliday z Curve - tá spieva v dvoch skladbách. V ďalšej spieva napr. Moby. Je to vcelku pestré.

Nikdy si nepremýšľal, že by si mohol spievať aj ty?
Nie, ani náhodou.

To preto, že si taký hanblivý?
Z časti áno a z časti aj preto, že môj hlas nespĺňa požiadavky razantného vokálu na nahrávke. Možno by som zvládol backing vokály, ale nie, nikdy som o tom nepremýšľal. Ani texty nepatria k mojim silným stránkam a pre tento projekt som chcel niekoho, o ktorom si myslím, že svoju prácu zvládne skvele, prípadne ľudí, ktorí by dokázali vložiť do albumu svoju osobnosť.

Teraz si niečo z tvojej tvorby zahráme. Povedal si, že texty nepatria k tvojim silným stránkam. Táto skladba je vlastne remake legendárnej skladby od Alex Harvey Band, nie? "Faith Healer"?
Úplne správne.

Spomínam si, keď som bol ako malý v Anglicku, tak som dosť často počúvali Alexa Harveya a dokonca som videl nejaké ich vystúpenia v Top Of The Pops, kde vystupoval v čierno-bielom pásikavom tričku. Už zomrel, nie?
Áno, myslím, že mu zlyhali obličky.

Myslím, že sa v pití vôbec neomedzoval.
Vyzerá to tak. Už je to nejaký čas. Nemyslím si, že Alex Harvey Band boli nejak veľmi populárni v Amerike. A možno vďaka tomu, že som prerobil jednu ich skladbu, začnú ľudia po ich tvorbe pátrať. Začiatkom 1970-tych rokoch nahrali zopár skvelých skladieb. A ako si podotkol, boli veľmi dobrou koncertnou kapelou.

Tak tak, spomínam si na Top Of The Pops, vysialané vždy vo štvrtok večer, a keď tam nastúpil Alex Harvey s novým zostrihom, tak som si jednoducho musel pozrieť, s čím zasa prídu. Bolo to divoké. Tak fajn, ideme si niečo zahrať - skús nám vydržať na linke, pretože chceme v rozhovore pokračovať a zahrať si z projektu Recoil viac. Ale teraz už "Faith Healer" na KROQ. Tak čo Alan, počkáš na linke?
Ale samozrejme.

Super!

Takže, to bola skladba, ktorá nám priblížila nový album Recoil, "Bloodline". V éteri je s nami vďaka satelitnému spojeniu z Anglicka chlapík, ktorý stojí za týmto projektom... Alan Wilder. Alan, absolútne skvelá verzia skladby! Si s ňou spokojný?
Áno, veľmi spokojný. Ako som naznačil, je to jedna z mojich najobľúbejších skladieb a o jej cover som sa pokúšal už pred troma, či štyrmi rokmi, no nikdy som s ňou nebol spokojný. Takže, keď sa naskytla nová príležitosť, tak ma napadlo to s ňou opäť skúsiť.

Skvelé. Stáva sa ti inak často, keď počuješ nejakú skladbu, možno počas jazdy autom v rádiu, že ťa napadne, "Bože, vieš, že som hudobník. Rád by som túto vec nahral po svojom."?
Takých skladieb naozaj veľa nie je. Preferujem skôr prácu s pôvodným materiálom, ale samozrejme, že sa z času na čas sa objaví ten pocit, kedy vás napadne vzdať poctu nejakému hudobníkovi a doslova k tomu máte nutkanie. No a toto je práve jedna z tých skladieb.

Momentálne si po hudobnej stránke dosť zaneprázdnený, vystupuješ a komponuješ s Depeche Mode, máš za sebou dokonca spoluprácu s Nitzer Ebb...
Áno, požiadali ma, či by som s nimi nechcel spolupracovať na ich poslednom albume a mňa napadlo, že by to mohla byť skvelá skúsenosť, keď už pre iné nie, tak zistiť, aké to je pracovať s niekym iným... Na druhej strane, prinieslo to so sebou producentskú zodpovednosť a ďalšie veci, ktoré boli nutné, takže som si nakoniec nie veľmi istý, či mi to robilo radosť.

Nakoniec to bolo až príliš veľa práce, však?
Nuž, o tom je zodpovednosť. Zrazu ste tým, kto musí sledovať časový harmonogram, rozpočet, plnenie dohôd, musíte viesť rokovania s nahrávacou spoločnosťou. Túto stránku projektu som si až tak neužíval, hoci to samozrejme malo svoju pridanú hodnotu v podobe získaných skúseností.

Ale dúfam, že si získal toho viac, čo ti umožní po návrate k Depeche Mode trochu viac hovoriť do práce v štúdiu.
To dúfam. Tak sa na to všetko snažím pozerať. Snažím sa neustále zdokonalovať a z každej skúsenosti získavať niečo pozitívne. Ono, namiesto všetkej tej práce som si mohol dopriať viac voľna, ale v konečnom dôsledku dúfam, že to naozaj prinesie niečo pozitívne na nový album Depeche Mode.

Takže, keď Alan Wilder nepracuje, čomu sa rád venuje vo voľnom čase? Sám si povedal, že za posledný rok si veľa voľných dní nemal. Čo by si tak robil najradšej?
Viete, tak ako u každého, aj u mňa sú tie najjednoduchšie veci práve tie najdôležitejšie. Ak mám voľno, chcem ho naozaj len pre seba, chcem ho tráviť s rodinou a robiť úplne bežné veci, zájsť do reštaurácie, do kina... proste ako to robia bežní ľudia.

Takže proste bežný človek z ulice.
Presne tak.

Ktorý na druhej strane, keď je na turné, hrá pred 60 000-ovým publikom. Nechýba ti to? Sú to v podstate už 2 roky, čo ste s Depeche Mode koncertovali naposledy.
Nie, to mi fakt nechýba. K tomu mi je úplne jasné, že na budúci rok nás čaká ďalšie turné, takže všetko sa to vráti znova. Ono, často sa stáva, že keď ste už veľmi dlho na turné, tak sa sám seba pýtate, či to vôbec chcete ešte niekedy zažiť. Tým ale nechcem povedať, že hrať pred obrovským davom ľudí nie je niečo výnimočné.

Ten obdiv, ktorý pocítiš v momente, ako vkročíš na pódium, to musí byť naozaj niečo!
To áno, už len ten hluk je neuveriteľný. Niekedy nepočujete ani hudbu, ktorú publiku ponúkate.

A k tomu dúfaš, že kontrolné reproduktory fungujú a nedôjde k výpadku prúdu.
Presne tak.

Ok, takže Alan, veľmi pekne ďakujeme, že si si na nás našiel čas. Zahráme si ďalšiu skladbu z "Bloodline", čo je inak tretí album projektu Recoil, ale v podstate prvý, ktorý sa dostáva na pulty amerických predajní. O vydanie sa postaral label Sire / Reprise. Je to skvelý album, obsahuje sedem skladieb... Alan, ktorý z nich by si si rád vypočul?
Keď si môžem vybrať, tak "Edge Of Life", na ktorej sa podujala Toni Halliday z Curve.

Máš pre tento výber nejaký špeciálny dôvod?
Momentálne je to totiž moja najobľúbenejšia skladba z albumu. Má krásnu atmosféru a práve tým ma oslovuje.

Nemenia sa náhodou tvoje chúťky? Povedal si, že je to momentálne tvoja najobľúbenejšia, ale mám pocit, že keď sa ti položím rovnakú otázku o 4 dni, tak mi povieš, že sa ti momentálne páči "Freeze".
To je pravda. Neustále mením názory.

No dobre, takže ešte raz vďaka. Tešíme sa, keď budeme môcť hrať viac skladieb z albumu. Teraz už teda "Edge To Life" a akonáhle budeme počuť niečo nové o Depeche Mode, tak som si istý, že sa s tebou opäť spojíme. Ešte raz vďaka za tvoj čas, vďaka že si sa s nami spojil, veľmi si to ceníme. Nejaký odkaz na záver pre poslucháčov KROQ?
Ako obyčajne. Vďaka, že nás počúvate a dúfam, že sa onedlho budeme opäť počuť.

zdroj: KROQ, 17/04/1992, dmtvarchives.com