Ako keby sme začínali odznovu

Na stránkach Metro sa objavilo interview s Daveom, ktoré poodhaľuje jeho vzťah k živým vystúpeniam, hranolkám či Anglicku, ale vrhá svetlo aj na nahrávací proces alebo Davevovo protidrogové liečenie.

Čoskoro sa vydáte prvý raz po piatich rokoch na svetové turné. Prečo ešte stále vystupujete?

Pretože sme toho schopní. Počas nahrávania albumu sme zistili, že je ešte množstvo vecí, ktoré by sme chceli spolu robiť a jeden z aspektov, ktorý má na biznise baví je koncertovanie. Neteší ma, keď musím byť odlúčený od mojej manželky a detí – to je na tom to najťažšie – ale hrať naživo je niečo, čo milujem.

Chýbajú ti štadióny?

Keď som vystupoval s mojím solo albumom Paper Monsters, hral som tak v malých kluboch ako aj v obrovských arénach v Európe, takže jeden deň prišlo 10000 ľudí a na druhý 10, ale mne to stále pripadalo rovnaké. Samozrejme, že na veľkých koncertoch je viac hluku a ty pociťuješ hrôzu z toho množstva ľudí na jednom mieste. Ale mňa jednoducho nesmierne baví vystupovať.

Prečo ste nahrali ďalší album? Povedal by som, že máte dostatok peňazí, predali ste viac než 40 miliónov albumov.

Nie. Darilo sa nám celkom dobre, ďakujem. Keby išlo o peniaze, asi by sme sa s tým neobťažovali, ibaže by sme boli o desať rokov odteraz na mizine. Po 25 rokoch spoločnej práce, je viac než jasné, že to robíme jednoducho preto, lebo chceme. Keby si sa ma pred 10 rokmi spýtal, prečo Rolling Stones stale nahrávajú, povedal by som:” Neviem.” Ale teraz ti to poviem. Jednoducho ich to baví. A prečo by aj nemalo, keď vidíš, ako tisícky ľudí oslavujú to, čomu si zasvätil svoj život.

Pomohlo Vám oživenie elektronickej hudby, aby ste sa dostali späť do popredia?

Elektronická hudba prišla a odišla. Veľmi veľa sa dbá na to, čo je v trende, ale kapely ako my, REM či U2 si vytvorili svoj vlastný svet a vlastné prostredie na prácu a to je dosť jedinečné. V dnešnej dobe je to pre kapely oveľa ťažšie. Jednoducho nedostanú ďalšiu šancu na vývin, ak ich prvý album nie je hit.

Na album si prispel vlastnými skladbami. Ovplyvnilo to spôsob práce?

Zmenila sa dynamika. Pri nahrávaní albumu sme si uvedomili, že každý môže niečím prispieť a to nabudilo akýsi pocit zdravej súťaže medzi mnou a Martinom. Náš producent uvítal fakt, že sme do štúdia priniesli 20 demo skladieb. A bolo známe, že ja prispejem tromi skladbami a zvyšné budú od Martina.

Bolo to po 20 rokoch čakania jednoduchšie ako si si myslel?

Áno. Neviem prečo, ale pre mňa osobne, to bolo o väčšom pocite dôvery. Takto sme sa všetci traja podielali na procese vývinu a všetko sme spravili spolu, čo je lepšie ako keď Martin napísal skladby a ja som ich naspieval. Mal som pocit čerstvosti, ako keby sme začínali odznovu.

Povedal si, že byť v Depeche Mode teraz, je lepšie ako počas 15 rokov.

No to je možno trochu veľa, ale je to určite lepšie ako za posledných 5. Je to môj osobný názor.

Vzťahuje sa to na tvoje problémy s drogami a alkoholom?

Určite. Nevedel som sa vysporiadať so životom. Ale pred desiatimi rokmi toho už bolo príliš a ja som už nevládal ďalej. Musel som s tým prestať a spraviť niečo iné: “Do zadku, aký chaos!”

Mal si dva srdcové infarkty spôsobené predávkovaním drogami. Čo ťa napokon prinútilo ísť na liečenie?

Zákon, ale vďaka Bohu za to. Bol som k tomu prinútený, alebo sa s tým zmierim a zmením sa, alebo pôjdem do väzenia.

Je to ťažké vyhýbať sa alkoholu?

Už nie. Stále chodím do barov na vystúpenia kapiel. Nejakú dobu to bolo problematické. Bolo zjavné, že to bol problém, pretože som o tom príliš premýšľal. Teraz je to už iné. A čo je najdôležitejšie, keby som sa zase dostal na to temné miesto, nebol by som tu pre moju manželku a deti.

Žiješ v New Yorku. Chýba ti niečo na Anglicku?

Skoro by som povedal vyprážané ryby s hranolkami, ale objavil som na našej ulici super obchod, ktorý patrí nejakým anglickým chlapíkom. Volá sa A Salt and Battery (Soľ a baterka). Majú tam veci, čo mi chýbajú. Britániu mám radšej ako keď som tam býval. Vyrastal som v robotníckej triede v duchu, že nie som dosť dobrý. Ale ja na to kašlem.