60-tka je nová 40-tka (03/2023)

Po promo vystúpení v Mníchove dostala moderátorka švajčiarskej televízie SRF možnosť porozprávať sa s Martinom a Davidom. Rozhovor bol odvysielaný 28.marca 2023.

Dave, Martin, rada sa s Vami stretávam. Obaja ste už 60-tnici, niekto by povedal, že prežívate poslednú tretinu svojich životov. Ja sa však domnievam, že obaja prežívate čoraz lepší život, dokonca to vyzerá tak, že aktuálne prežívate to najlepšie obdobie svojich životov.
Dave: Môže byť ...
Martin: Viete, 60-tka je nová 40-tka, nie?
Dave: Vážne? To sa tak hovorí?

Martin: Ale áno. Viete, mám fotografiu môjho starého otca, ani neviem, koľko som mal vtedy rokov ... on musel mať vtedy možno 60-61 a on vtedy vyzeral skutočne ako starý dedko. On bol mladý počas II.svetovej vojny alebo trochu neskôr a veci sa odvtedy veľmi zmenili. My sa dnes o seba možno viac staráme a takisto máme dnes o niečo lepšie životy. Ľudia dnes viac cvičia, zdravšie sa stravujú, než kedysi ... veci sa odvtedy veľmi zmenili.

S Depeche Mode fungujete už viac ako 40 rokov, v máji nečakane zomrel Váš kolega, Andy Fletcher ... a dnes ste tu s novým albumom, ktorý sa volá "Memento Mori", čo v preklade znamená "pamätaj, že musíš zomrieť". Viem, že tento názov ste mali k dispozícií už predtým, no domnievam sa, že dnes má pre Vás hlbší význam.
Martin: To áno. Dokonca aj samotné piesne, ktoré boli napísané už predtým, nadobudli po Andyho smrti očividne iný význam. A pokiaľ ide o ten názov albumu, bol som si istý, že by sme si ho mali ponechať. Čo Andy zomrel, tak nadobudol ten názov iný význam, niečo v zmysle, že by sme zo života mali vyťažiť čo najviac.

Dave: Ten názov albumu sa k tým piesňam hodí. Veľa totiž pojednávajú o smrti a smrteľnosti, no takisto aj o živote. O živote takom, aký v skutočnosti je.

V tých skladbách sú verše ako "sledovať, ako zomiera ďalší anjel", či "smerujem k večnosti". Chceli ste prelomiť akési tabu? Pretože, smrť je v našej spoločnosti stále akýmsi tabu.
Martin: Nerozumiem celkom dobre, prečo tomu tak je, pretože tomu budeme tak či tak čeliť. A čím je človek starší, tým tomu musí čeliť častejšie. Okrem toho, že sme prišli o Andyho, čo je veľká strata, keďže som ho poznal 50 rokov, tak v poslednej dobe tento svet opustilo hneď niekoľko mojich priateľov. Tak to jednoducho v živote funguje. A aj keď to teraz nie je úplne bežné, tak čím sme starší, tak je to bežnejšie a musíte sa tomu naučiť čeliť.

Dave: Mňa to prinútilo ešte viac premýšľať. Prečo som ešte stále tu? Úprimne, možno je to trochu sebecká myšlienka, ale je reálna, tak ako Vaša smrteľnosť. Nik tu nie je navždy. Ale zdá sa, že sme sa ten zostávajúci čas rozhodli stráviť trochu deštruktívnymi spôsobmi.

Pýtaš sa sám seba, prečo si ešte stále tu. Prečo Ťa to prekvapuje? Či práve preto, že ty sám máš za sebou skúsenosti blízke smrti?
David: Ale áno. Tu a tam som skúšal zistiť, kde sú moje limity, teda tak sa to dá dnes povedať.

A čo Ťa vtedy zachránilo?
Dave: Jednoducho šťastie, či ďalšia šanca. Ale úprimne, ak by som nebol v pozícií, akej som bol, možno by žiadna pomoc neprišla. Ľudia by sa o mňa až tak nestarali.

Hudbe sa venujete už veľmi dlho, ako kapela ste prešli mnohými fázami, vrátane vzostupov i pádov. Aký je dnes vo Vašom fungovaní rozdiel v porovnaní s obdobím, povedzme 20 rokov dozadu?
Martin: No, nateraz môžem povedať, že je to skvelý pocit byť zasa mimo domova a spolu pracovať, pretože je to už 6 rokov, čo sme naposledy vydali album a 5 rokov od nášho posledného koncertu. Takže, aktuálne sme nadšení. A ten rozdiel? Neviem. Asi musíme viac trénovať, napríklad.

Dave: Áno, Viac skúšať, skúšať a skúšať. Jednoznačne. Jednoznačne potrebujeme viac nacvičovať. Čím sme totiž starší, tak dlhšie trvá, kým sa dostaneme do formy. Budeme na pódiu hrať dve hodiny, ja budem dve hodiny spievať, takže, aby sa to podobalo štandardom, tak tá príprava musí byť skutočne seriózna. Vždy si hovorím, že tú úroveň vystupovania a štandardov, ako kedysi, už nedosiahnem, jednoducho, že už v tom nedokážem pokračovať, teda pokiaľ uvažujem nad tým, čo by sme robiť mali a čo od nás fanúšikovia očakávajú. Ale momentálne som v pohode a cítím nadšenie. A dokonca včerajším vystúpením som si to všetko pripomenul, pocítil som, že momentálne nám to spolu ide. Vieš, s Martinom fungujeme už dlho, už viac ako 40 rokov spolu kráčame na pódium. Takéto niečo nie veľa ľudí môže skonštatovať.

Videla som Ťa včera, tancoval si ako baletný tanečník :) Zaujímalo by ma, ako sa v takej chvíli cítiš, čo prežívaš.
Dave: Tak toto vysvetliť neviem, ale skôr pôjde o vyjadrenie niečoho, čo je vo mne, čo je mojou súčasťou, niečo v zmysle "aj toto som ja". Takýto pocit by prijal v sebe každý. Je to asi viac o tom, že v tej chvíli som s hudbou spojený. Je to zvláštna vec. Nie vždy to tak bolo. Prvý desať rokov našej existencie som vstupoval na pódium so zdesením, chcel som to mať čo najskôr za sebou. Neuvedomoval som si to, niečo ma len neustále hnalo do pohybu. Dnes je to iné, dnes sa snažím tieto chvíle si naplno užívať.

Máte pred sebou svetové turné, v júni zavítate aj do Švajčiarska. Máte v súvislosti so Švajčiarskom nejakú úsmevnú skúsenosť hodnú zverejnenia?
Martin: V rámci posledných turné sme tam boli takmer pravidelne, pretože, keď sa nám naskytla dlhšia pauza, šli sme práve do Švajčiarska, nakoľko je to nádherné miesto, vhodné na ...

Napr. na lyžovanie?
Martin: To nie, v rámci turné sme tam obvykle v lete.

Ach tak ...
Dave: Ale zvykneme tam bývať v tom nádhernom hoteli, v Zurichu.

Dodler
Dave: Presne. Úžasné miesto, niečo ako svätyňa.

Tak teda páni, teším sa na Vaše turné a Vaše ďalšie projekty. Vďaka za rozhovor.