5 otázok pred uvedením do Siene slávy

Monghi Rozhovory, Parties obdobie 2020 zdroj 5

Americký magazín Billboard položil Martinovi Goremu, v predvečer uvedenia Depeche Mode do Rock´n´rollovej Siene slávy, 5 otázok týkajúcich sa kariéry (nielen) jeho kapely. Mimochodom, ešte raz gratulujeme k tomuto veľkému a zaslúženému úspechu!

Gratulujem k uvedeniu do Siene slávy. Samozrejme, Rock Hall často uvádza kapely, ktoré prekračujú striktnú definíciu rockovej hudby, ale bránili by sa členovia Vašej kapely označeniu "rocková kapela"? Zaujímajú Vás vôbec takéto označenia?
Martin: Myslím, že naša hudba mala vždy silný elektronický základ, no tradičné rockové prvky sme prijali už veľmi dávno. Boli sme elektronickí puristi, no v určitom momente, v 1980-tych rokoch, sa to zmenilo a začali sme používať gitaru, spolu s ďalšími nástrojmi, takže ja osobne s označením "rocková kapela" nemám žiaden problém.

Napriek zmluvám s veľkými vydavateľstvami zostávajú Depeche Mode celé roky verní Mute Records. Ako veľmi ovplyvnilo toto vydavateľstvo úspech v začiatku kariéry Depeche Mode?
Myslím, že sme mali ohromné šťastie práve v tom, že sme na Daniela narazili už v počiatkoch našej kariéry a začali s ním spolupracovať. Bol pre nás niečo ako otcovská autorita, skutočne. A hoci nebol od nás omnoho starší, mal omnoho viac skúseností. Od prvého dňa nám bol veľmi nápomocný a dodnes je súčasťnou nášho príbehu. Stále sa venuje všetkým aspektom hudobnej tvorby a stále si necháme od neho poradiť.

Ak by si mal vybrať jeden album, ktorý by prezentoval zásadný zlom Vašej kariéry, mimo kritikou obľúbeného albumu "Violator", ktorý by to bol a prečo?
Mimo spomenutého albumu "Violator" bol veľkým zlomom, aspoň podľa mňa, album "Black Celebration". Myslím, že sme ním odbočili do akejsi temnej uličky, kde sa nám celkom páčilo.

Ktorá Vaše skladba je dodnes Vašou najviac nepochopenou, pokiaľ šlo o zámer a prijatie publikom?
Myslím, že väčšina mojich piesní sa často stretáva s nepochopení. Ľudia si ich interpretujú rôzne a väčšinou sú ich interpretácie na hony vzdialené môjmu zámeru. No myslím, že práve toto je jedna z tých užitočných vecí súvisiacich so silou hudby.

Hudobní kritici, obzblášť vo Veľkej Británii, v 1980 rokoch Depeche Mode nerešpektovali. Dnes však existuje iba zopár kapiel z toho obdobia, ku ktorým sa pristupuje s úctou. Kedy ste si, ako kapela, uvedomili, že verejná mienka sa otočila vo Váš prospech?
Nespomínam si presne, kedy sa tak stalo, ale pamätám si, ako sme niekedy v začiatku minulej dekády vyrazili na promo turné. Množstvo novinárov na našej hudbe vyrastalo a zdalo sa, že patria k našim veľkým fanúšikom. Spomínam si, ako si na niektoré rozhovory so sebou priniesli naše nahrávky z ich domácej zbierky. Takže, namiesto toho, aby sme museli za svoje pravdy a postoje bojovať, sme zrazu podpisovali všetky tie albumy a single

7 november 2020

Názory Devotees (11)

tommy

1 7. november 2020 o 18:23

Hm, Blackcelebration… Ten album milujem. Napriek tomu, že je vážne elektronický, tak je podľa mňa aj punk-rockový... Má v sebe niečo z nihilizmu Punku, surovosti rocku a večnej melanchólie…

Andy

2 7. november 2020 o 22:06

pride mi to tak trochu smiesne ked Martin, prave on povie ze Black Celebration je zasadny album jeho kariery… dobre vieme ze BC bol vlastne prvy album kde sa Alan mohol uplne realizovat a udat smer DM, tu ” temnu ulicku ” v ktorej sa im tak dlho pacilo ... inak nie len Martin si to vsimol, ale aj dost vela hudobnych kritikov…

DM-80

3 8. november 2020 o 08:19

Súhlasím s označením “prelomový” pre Black celebration, avšak za prvý prelomový moment považujem skladbu Everything counts.

Peteman

4 8. november 2020 o 17:06

Ja vidím ako prelomový CTA, BC je u mňa najkultovejší album, čistá esencia charakteristických prvkov Depeche Mode. Zavŕšenie tej éry DM ktorú mám najradšej.

DM-80

5 8. november 2020 o 21:27

Chcel by som ešte dodať, že DM mali z môjho pohľadu vlastne niekoľko tých prelomových momentov. Prvý skladba Everything counts (kovové zvuky Construction time again “udreli do hlavy” a z tejto veci bolo hneď cítiť, že ide o enormný hit, ktorý nakopol kapelu), druhý moment album Black celebration (temný zvuk, v ktorom sa DM našli a cítili ďalej ako ryba vo vode) tretí moment album Violator (treba niečo k nemu dodať?), a určite aj štvrtý moment album SOFAD, ktorý priniesol prekvapenie a ovplyvnil ďalšie chápanie kapely pri tvorbe zvuku. A áno aj piaty moment, rok 1995 a strata Alanovej esencie pri tvorbe.

Samozrejme, gratulujem chalani k včerajšiemu vstupu do Rock ‘n’ Roll Hall of fame!

Tomasito

6 13. november 2020 o 10:21

@DM-80 Amen.

Michaela 146

7 14. november 2020 o 16:41

Pro mě jsou dvě zcela zásadní písně jako první jsem měla nahranou na výběrovce MC kazety “People are People”, výborná hutná kovová elektronika, mám DM hodně ráda v této industriální poloze a nejen DM ♫
A druhá zde již zmiňovaná a pro mě přelomová skladba Everything counts. Volím politicky směřovaný text, právě, že korupce kvete všade, o tom ví i náš Martin Gore…
Podání rukou pečetí obchod
z tohoto obchodu nelze vycouvat
moment zvratu osudu
v Korei, byl neupřímný.
svátek byl legračně ukončen
dohoda zůstala nedotknuta.

Hrabivé ruce seberou vše co můžou
všechno sami pro sebe po všem.
Hrabivé ruce seberou vše co můžou
všechno sami pro sebe po všem.
Je to konkurenční svět
všechno se počítá ve velkých obnosech.

Jako správná depešanda, musím napsat, že mám velmi ráda, všechna jejich alba, ale přece je jedno které zbožňuji, na to album mám nádherné vzpomínky, a také mě tohle album tenkrát asi nejvíce ovlivnilo, ovlivnilo moji image, vzhlédla jsem se v peckové skladbě Black Celebration a už jsem byla v koncích, líbila se mi Martinova image, nosila jsem perly, černé minisukně, černé silonky, své dlouhé blond vlasy jsem si nechala ostříhat, od dědy jsem vyprosila černý baret na tu dobu vážně extravagantní ♫
Je zde ještě jeden důvod proč volím album BLACK CELEBRATION jako přelomové, skladba Stripped je pro mě na plné čáře nejlepší song od miláčků DM

tommy

8 14. november 2020 o 20:07

Hm, to je zvláštne, práve pred pár dňami som to pri pohári dobrého vína spomínal top depešákovi… Tú kovovú symfóniu. Posledné dni, priam týždne som prepadol DM a čuduj sa svete, práve obdobiu 83-86 a hlavne takým perlám na singloch ako PEOPLE ARE PEOPLRE live Basel, “otázke času” a iným veciam… A dnes som pri klipe “People” priam nedýchal… A prestal som pri klipe “HOLE TO FEED”. Pamätáte si ho? Normálne ma zaujal, detaily vynechám… Ale pochopil som, o čom má asi vypovedať, len by som potreboval malú ukážku, resp. indíciu… Dúfam, že ten režisér ešte niečo pre DM natočí, vážne!

tommy

9 14. november 2020 o 20:10

PS: Sometimes pre aktuálne moja top DM pieseň... Skúste si ju pustiť hneď po Somebody… Krása! To je ako dvojité rande s jednou a to istou osobou v jeden deň, ráno a večer a medzitým len snívať a predstavovať si ju… Pieseň, samozrejme, o čom asi je a prečo je taká krásna…