40 rokov Depeche Mode - II.
V ďalšej časti voľného pokračovania, v ktorom mapujeme prvé hudobné kroky štvorice Vince, Martin, Andy a Dave, v roku 1980, sa pozrieme na tri júnové, doslova kľúčové koncerty v grófstve Essex, kam patrí mestečko Basildon.
Názory Devotees (5)
cvengo
1 3. jún 2020 o 13:58
Hm, tak tie pivove bednicky ako stojany na klavesy, to je parada. Len aby to nevidel Corbijn ...
radoo
2 8. jún 2020 o 20:27
A tak prvé skladby odohral sólo na bassgitare.ten chlap naozaj vedel v tom case nejake akordy na base?
tommy
3 9. jún 2020 o 07:14
No, je pravda, že dobrý hráč na basgitaru vie hrať aj slušné sóla, ale na basgitare nehráš celé akordy, t.j. súzvuk min. troch tónov, ako napr. na klasickej gitare, kde hráš celé akordy a viac… , ale iba jednotlivé tóny, napr. keď hrá hlavná gitara v tónine C dur , tak hráš na base tón C (ako hlavnú tóninu), prípadne iné tóny v rámci stupnice C dur, napr. dominantu (G) alebo subdominantu (F), tzv. tóny z harmonického kruhu, ale to len na ilustráciu… Samozrejme, že môžeš hrať aj iné, ale znejú slabšie v rámci tej stupnice… Ale to už hovoríme o základoch hudobnej teórie… Proste na začiatku Vince Clarke napísal na tabuľu, v ktorej tónine to zložil a určil skupine hlavné tóny a Andy sa to proste naučil. Čo ja viem, príklad: “just can’t get enough” má akordy: C, F, G, Am, tak Andy vedel, že má hrať tón C, potom F, potom opäť C, potom F, potom G a nasl. Am, ale to už záleží aj od melódie… Hráč na basgitaru musí byť veľmi presný a rytmicky ustálený, pretože ak nie, tak skupine rozbije aj po zvukovej stránke, ale hlavne po rytmickej a to hneď cítiť... Taký “obyčajný” hráč na gitaru, či klavír, môže občas uletieť a ani si to ako poslucháč nevšimneš...
tommy
4 9. jún 2020 o 07:16
oprava: tón Am neexistuje, myslel som tón A
Michaela 146
5 10. jún 2020 o 10:10
Srdce zaplesalo radostí. Ve stejný den 14.6. 1980, kdy jedna malá roztomilá holčička z východního bloku právě slaví své sedmé narozeniny. Tam někde na Západě se právě odehrává první vystoupení s Davem Gahanem její budoucí platonickou láskou. I navzdory bolševiků jsem si tu pro západní hudbu našla…