Z Vencovej zašívárny

Vypočul som si to a musím povedať, že super.

Zaujímavá a celkom trefná sonda dvoch metalistov do sveta DM.

Najviac ma zaujal a prekvapil pozitívny pohľad na Spirit.

Znam, poslechl jsem, bylo znat ze oba kluky osobne zaujalo nejvice obdobi 86-93, zbytek uz jen tak obecne, spise zprostredkovane.

Necekal jsem detailni recenze, to by bylo minimalne 1 deska na hodinu, aspon z me strany. Zajimavy je hlavne to, ze dva tvrdi rockeri, aspon podle image dokazou uprimne povypravet o DM.

Hudebne i textove jsou dulezite i desky 82-85, k tem jsem se dostal zpetne a nedam na ne dopustit.

Vždy som kamarátom metalistom (zhruba koncom 80 rokov) vravel, že sú zaujatí. Že keby boli úprimní, priznali by, že napr. Never Let Me Down Again sa im páči viac ako nejaký popík. O tom vraveli, že ak už nie metal, tak vždy lepší ten ako DM. Ale ja viem, že to vraveli len z trucu.

Je velmi mile, ze si dali tu namahu a odoznamili sa so vsetkymi albumami: ved ich nie je malo. Cele som si to nevypocul, ale zaciatok sa mi zdal fajn. Len ako fanusika albumu A Broken Frame na zaujalo a trochu sklamalo, ze na B strane tohto albumu nenasli nic dobre. Pre boha, ved posledne dve skladby Shouldn’t Have Done That a The Sun & The Rainfall su uplne bomby! Ale chapem, ze im treba prist na chut. Na druhej strane sa tesim, ze velmi vysoko ocenili instrumentalku Nothing To Fear, ktoru povazujem za jednu z najlepsich od DM a samozrejme otvaraciu temnu Leave In Silence (a to isto nepoculi jej verziu “Longer” :-D).

Mimochodom, rad by som vedel, ako sa zvysi pocuvanost hudby DM medzi metalistami po tejto relacii?! Uz vidim, ako po vypocuti kradmo a opatrne siahaju po nahravkach DM, snazia sa ich niekde nenapadne (aby sa snad nestrapnili pred inymi) zohnat a ako si ich pustaju a pocuvaju, ci to, co tam ti dvaja nakecali, je fakt pravda a da sa ten depes pocuvat…

@Kubec [#5]: Jsem taky fanousek A Broken Frame, recenzenti se nechali zmast A photograph of you a The meaning of love, jinak cela deska super.

ad bob3 (7): Ano, myslim, ze si to velmi dobre vystihol! Ako som napisal uz davnejsie v nejakej inej diskusii, podla mna je album A Broken Frame najlepsi album DM, ktory v ich celej ere ucinkovania vznikol bez ucasti Alana Wildera.

ad bob3 (7): Ano, myslim, ze si to velmi dobre vystihol! Ako som napisal uz davnejsie v nejakej inej diskusii, podla mna je album A Broken Frame najlepsi album DM, ktory v ich celej ere ucinkovania vznikol bez ucasti Alana Wildera.

@Kubec [#6]: Zdravím, na metalové klubové koncerty chodím pravidelně, tedy velmi často a metalistů znám mraky, takže si troufám tvrdit, že minimálně polovina fanoušků metalu rozhodně nejedou jen ve tvrdých kytarách a mají celkem slušný přehled i v rámci jiných odlišných hudebních stylů včetně elektroniky. Depešáci jsou mezi metlošema poměrně dost ceněnou kapelou, především jejich nejsilnější období (1986-1997). Nejednou jsem byl svědkem, že zvukař pustil mezi metalovými kapelami něco DM a nikdy se to nesetkalo s negativním ohlasem. Dokonce si troufám tvrdit, že metaláci jsou benevolentnější k jiným hudebním žánrům, než depešáci, kteří často žijí v určité bublině. Rozhodně nechci paušalizovat, je to prostě o lidech. A co člověk, to názor.

Mě by spíše zajímalo, kolik zdejších DM fandů si po zhlédnutí toho videa pustí nějaký ten metálek. Třeba něco od kapely Lvmen, jejichž klávesista je rovněž letitý fanda DM.

Já jsem fanouškem DM since 1989, ale poslouchám kvanta jiné hudby včetně nejtvrdších odnoží metalu. Nemám problém si pustit třeba Violator a pak tam narvat nějaký grind, nebo death. A potom si dám klidně nějakou alternativu, nebo androš, třeba Už jsme doma. Ha.

Kubec [#8]:
ad bob3 (7): Ano, myslim, ze si to velmi dobre vystihol! Ako som napisal uz davnejsie v nejakej inej diskusii, podla mna je album A Broken Frame najlepsi album DM, ktory v ich celej ere ucinkovania vznikol bez ucasti Alana Wildera.

Vidis, tento primer je zajimavy, v tom pripade davam na stejnou uroven A Broken Frame pri vynechani dvou veselych tracku ktere jsou jakoby z jine desky a Ultra.

Na A Broken Frame by se misto A Photograph of you a The Meaning of love hodily Tora! Tora! Tora a Puppets z prvni desky.

ad bob3 (11): Obe skladby z prveho albumu, ktore spominas, patria k mojim najoblubenejsim. Mozno by som pridal este Photographic (ta temna verzia zo Speak and Spell by na ABF tiez asi zapadla). Ale je to vela aj o sile zvyku. Mne napriklad A Photograph of You a The Meaning of Love velmi nevadia, i ked su to take sladkopopove skladby, ale zase ani ta skvela See You nie je od nich prilis daleko. A pritom je to tiez uzasna skladba.
Ultra povazujem za najlepsi album DM, ktory vznikol PO odchode Alana Wildera. Myslim, ze jeho vplyv, ktory mal na kapelu, tam este vyslovene pocut a citit.
Mimochodom, ked sme uz pri albume ABF, neda mi este nespomenut raritu na 7 palcovom singly Leave in Silence, kde je mozne skladbu na B strane Excerpt From: My Secret Garden prehravat nie len pri standardnej rychlosti 45, ale aj 33 otacok, cim dostava novy rozmer. Bol to velmi originalny pocin.

@Lukas Rosprim: Poslušne hlásim, že ja som posledné dva mesiace ponorený do IRON MAIDEN, hlavne do ich prvých dvoch albumov a popritom čítam životopis speváka Brucea Dickinsona, čo je tak trochu paradox, keďže prvé dva albumy spieval… No bol som (ne)milo prekvapený, keď som sa náhodou dozvedel pravdu… Ale bolo príjemné žiť chvíľu v tej sladkej nevedomosti, že ten hlas, ktorý počúvam a ten, ktorý čítam je totožný...
Koncertné albumy The Song Remains the Same (Led Zeppelin) a Made in Japan (Deep Purple) pokladám za asi najlepšie “živáky”, čo boli vydané... Nehovoriac o tom, že u každej vyššie spomenutej skupiny mám jeden, či dva klenoty tak rád, že si často prajem, aby som ich napísal ja sám…
V čase, keď vychádzal “depešácky anjel”, tak ja som si vychutnával otvárací track “Judas Rising” z albumu “Angel of Retribution”.
Po vydaní a rozčarovaní z albumu Exciter som začal počúvať “Moonspell” a ich “2econd Skin” a ver, či never, ale vôbec som netušil, že je tam aj depešácka SACRED. Proste milujem takého náhody a objavy…
V r. 1999 som sa nevedel dočkať, kedy prídem domov a pustím si práve vydaný album od : Metallica - S&M ... Vtedy som dosť frčal na vážnej hudbe, miloval som aj depešácke koketovanie s klasikou, ale čierny album mám oveľa radšej…
A aj keď Red Hot Chili Peppers nie sú metalová skupina, tak tá symbióza počas koncertov hlavne medzi Flea a Johnom je nákazlivá...
Ale späť k Iron Maiden… Počúvanie DM si vybralo svoju daň, takže počúvať krásne metalové melódie, či harmónie je momentálne pre mňa taká prirodzená vec, ako keby som od narodenia nič iné ani nepoznal… Čo môže byť tak trochu pravda, pretože v rannom detstve som medzi panelákmi počúval veľa “punku a metalu” a fascinovala ma tá priamočiarosť, dynamika, melodika a hlavne tá rýchlosť a technická precíznosť (pri niektorých interpretoch), čo malo za následok to, že hneď som chytil do ruky pravítko a po celom byte som imitoval hru na gitaru a strúhal som jedno sólo za druhým, čo nakoniec vyústilo do toho, že rodičia mi na moje úpenlivé naliehanie kúpili (ruskú) gitaru a ja som nastúpil do ZUŠky. Ale čoskoro som pochopil, že toto nie je moja šálka čaju… Moja chyba, chýbalo mi to “Lendlovské drilovanie” tých nudných etúd… :( V poslednom čase ma tento pocit viny prepadá dosť často… Mal som tomu venovať viac času…
Takže tak. IRON MAIDEN RULES!
PS: Aj image som tomu prispôsobil, chodím celý v modrom rifľovom, ako metalista v roku 1985. Terazky som metalista a nech si ma neželá nejaký depešák, ktorý sa mi postaví do cesty… Ja mu poviem, čo si myslím o tom “Defekt Móde”... Že sú stále dobrí a dokážu zo mňa vytrieskať emócie, o ktorých som ani netušil, ale občas proste potrebujem obrátiť list, aby som pochopil, že sem nakoniec patrím. HOME. Či radšej Howgh. 

bob3 alebo možno reálnejšie namiesto A Photograph of you a The Meaning of love dať pieseň z toho obdobia Now, This Is Fun, ktorú spomedzi tých menej známych patrí medzi moje veľmi obľúbené. Ale pre mňa je zaujímavá aj A Photograph of you. The Meaning of love už naozaj veľmi nie.

Lukas Rosprim taký DM bublinový fanatik som bol ja.
Dnes však už nie. Naozaj si rád vypočujem všetko možné, čo sa mi páči. Ale k metalu som sa akosi nedostal. Nie preto, že by som bol zaujatý, ale jednoducho ma to veľmi nebaví. Skôr iným smerom, počúvam z hľadiska DM naozaj šialené veci. Hoci Nedevedov, K. Zich, Michal Tušný, The Puhdys, The Cranberries, Nick Cave, The Cure, vážnu hudbu a milión ďalších vecí krížom krážom. Jeden deň Camouflage iný deň Peter Nagy. Často len nejakú časť od niekoho, napr. Cocteau Twins album Cherry-coloured Funk, iné nie. Čo je pre mňa zvláštny album v tom, že sa mi páči každá pieseň (zvyknutý som na to bol u DM, u iných skupín málokedy).

@Kubec [#12]: Uvazoval jsem nad Photographic, ta se mi nakonec na A Broken Frame moc nehodi v jakekoliv verzi, budu stylovy a reknu ze by mi rozbila ram Samozrejme plati ze kazdy si muze mixovat skladby podle sve vlastni chuti.

@Walking in Secret Garden [#15]: Hele, nedam dopustit na desku z roku 1980 s nazvem 2000 od Fesaku s Tucnym a vubec se za to nestydim, ta deska je dost vyjimecna, i kdyz tam snad neni jediny puvodni song, vsechno jsou to prepsane zahranicni veci.

@Walking in Secret Garden [#15]: @Kubec [#12]:  Tak zmena, dal jsem tam Nodicso a Puppets, ted to funguje, deska chytla novy rozmer.

ad bob3 (18): Na Nodisco som zabudol - presne tak, tiez skvela skladba.

hmm ... zaujimava diskusia spominam si, ako som si Speak & Spell nahraval na dvojkazetaku u kamosa, tvrdeho metalistu. A zadarmo to samozrejme nebolo. Nez som si mohol kazetu prehrat na tu moju, musel som si vypocut trash metalovych Testament a ich legendarny album “Practice What You Preach” A ze mi to nerobilo absolutne ziaden problem, kedze s metalom som kracal celou strednou skolou, rovnako s punkom. Chalanska trieda, kopec hudobnych stylov ... v triede sme boli ako depesaci, tak aj kjuraci, metlaci, punkaci, aj tvrde EBM jadro, dokonca aj nejaky ten gothik sa tam nasiel ... takze som mal slusny prehlad o celej hudobnej scene Na skolskych vyletoch a akciach znelo vsetko a nik s tym nemal absolutne ziaden problem ... nadherne casy ...

A debut Depeche Mode mam takisto velmi rad, su tam skutocne synth popove perly ... uz ste ich tu menovali, ale b-strana albumu, tam uz citit neskorsich “pravych” DM ... ved to spomenuli aj ti dvaja metalisti v spolocnej debate

@tommy [#13]: No je vidět, že máš přehled napříč žánry. A to je dobře.

@Walking in Secret Garden [#15]: Já byl v devadesátkách taky ortodoxní depešák. Ha a teď poslouchám Umbrtku. Ha. Cavea ti schvaluju, Cure též. Nedávno jsem se pídil, kolik mám oblíbených kapel na spotify a s hrůzou jsem zjistil, že je jich více jak 1500. Běžně se mi stává, že si chci dát něco do oblíbených a záhy zjistím, že už to tam mám. Hele já jsem fakt blázen. Ha. Ale DM navždy top a number one. O tom žádná.

@Lukas Rosprim: Ja som nikdy nemal problémy s metalistami alebo pankáčmi, ale problém bol skôr na druhej strane… Nikdy nezabudnem ako mi pankáči zbili blízku osobu nežného pohlavia pred mojimi očami a ako ma metalisti nenávideli kvôli tomu, že som im údajne preberal frajerky… Také žabomyšie vojny. U mňa vždy vyhrávajú emócie a tie ešte stále dokážu vo mne vyvolať tak DM, ako ja taký RAVEL alebo Queensrÿche. Hudba ma spájať a nie rozdeľovať. A hlavne dnes sú tie prieniky hudobné či spolupráce také rôznorodé, že to už ani nikoho neprekvapí. Asi len, keby zahrali na jednom pódiu OASIS a BLUR. Ale asi aj tam išlo skôr o marketingovú vojnu.

Keď ste už pri tom DM, tak ich zvuk z turné 1982-1983 je podľa najlepší . Škoda, že nevydali ten kultový Hammersmith Odeon, London, England, UK (1982-10-25) .

Ako ortodoxný DM fan musím priznať moje malé špinavé tajomstvo.
Rovnako ako DM počúvam Foo Fighters!

@tommy [#23]: Tak takové problémy já jsem nikdy neměl. Nanejvýš proběhlo takové to nevinné, přátelské špičkování mezi tábory. Je mi líto, že jsi tohle zažil, patrně si narazil na hovada. :(

Neofiko vyšel Hammersmith 1984, též fajn koncert, mám na vinylu.

Ja som heavy metal zobral na milosť na “staré kolená”, keď zomrel Ozzy Osbourne. Vypočul som si diskografiu Black Sabbath, potom Ozzyho albumy. Z metalu som mal rád pár skladieb, napríklad od Metalliky. Tiež som si vypočul minulý rok konečne diskografiu zopár albumov od Metalliky a tie 80-tkové sa mi páčia. A keby mi niekto povedal, že budem mať rád aj Iron maiden, tak by som si pred 20-timi rokmi ťukal na čelo, že s čím na mňa ideš. Ale ja už dokážem počúvať všetky metalové žánre a môj hudobný vkus sa tým pádom vlastne zuniverzálnil. Heavy metal vychádza dosť z postupov vážnej hudby a Depeche mode je skôr hudba technológie. Metalista sa musí naučiť hru na gitare ale Depeche mode sa hrajú so zvukom pred tým ako len stlačia gombík. Ale najdôležitejší je výsledok.