Dave Gahan v Eurotelevízii

28. číslo týždenníka EuroTelevízia uverejnilo článok o Dave Gahanovi, v ktorom je rozoberaný jeho pražský koncert doplnený pasážami z promo rozhovorov k albumu Paper Monsters.

Provokuje šťastie

DAVE GAHAN (41), spevák kapely Depeche Mode, dal všetkým svojim prízrakom zbohom.

Nebyť oživovacej injekcie, ktorú dostal priamo do srdca potom, čo sa pred desiatimi rokmi predávkoval, fanúšikovia britskej skupiny Depeche Mode by už nenosili pre nich typickú čiernu uniformu iba ako prvok módnej spolupatričnosti. Dnes je spevák a najnovšie aj skladateľ Dave Gahan opäť zahryznutý do drogy. Na rozdiel od minulých rokov je to však látka obohacujúca. Volá sa sólový album. S jeho skladbami sa v rámci svetového turné nedávno predstavil aj na pražskom koncerte. Ide sa na "Depeš"! Asi takto znela formulka, ktorú si povedal každý, kto sa rozhodol navštíviť tento koncert. Sám spevák ani nedal publiku šancu myslieť si niečo iné. Skladba Question Of Time od Depeche Mode bola totiž hneď štvrtou, ktorú zaspieval po úvodných novinkách z jeho aktuálneho albumu Paper Monsters. V publiku tak zmixoval dokopy verných depešákov s novými tvárami, ktoré možno iba teraz Davida Gahana objavujú. "Robím promotion albumu, ktorého skladby ešte ľudia nepoznajú. Je to ako za starých čias Depeche Mode, keď sme vydali prvú platňu. Nikoho nezaujímala a my sme premýšľali, či má vôbec zmysel ísť na turné," vyznal sa Dave. Album vyšiel súčasne so sólovým projektom Martina L. Goreho, zakladajúceho člena Depeche Mode a hlavného autora ich skladieb. Zatiaľ čo sa Martin rozhodol pre album coververzií, Dave nenakupoval nijaké autorské práva. "Už pred tromi rokmi som prišiel s nápadmi, ktoré však kapela odsúvala nabok. Na možnosť sólo projektu som preto neprestal myslieť. Priatelia mi stále vraveli ­ tak to už urob, keď to chceš! "

Anatómia jedného strašidla
Projekčné plátno, na ktorom sa z času na čas objavili jemné svetelné efekty, plnilo ďalší zaujímavý účel. Obrovský tieň rozpaženého Davida, ktorý vytváral spodný reflektor, vyprojektoval na zadnú plochu jeho siluetu v podobe veľkého monštra. Kto si nevšimol túto hru svetla a tieňa, tomu postačilo sledovať vábne "kolo-kolo" okolo svojej osi (ktoré tak rád po vzore DavaGahana prevzal do pódiovej choreografie český spevák Petr Muk). Náhodný návštevník by z koncertu možno nepochytil, kde sa to pretriasané papierové monštrum z názvu albumu skrýva. Okrem singlov Dirty Sticky Floors, Bottle Living či Black And Blue Again je album pomalý, až melancholický. Niet sa čoho báť (možno). Z pomalosti a zvukovej inakosti, na akú sme u Dava doteraz neboli zvyknutí, je nahrávka okrem lásky a spokojnosti aj príbehom o depresii. "Texty sú často o mojich pocitoch, veľkej bolesti ešte z obdobia, ktoré by som nazval temné časy. Som rád, že som z toho vonku, nie každý má to šťastie," priznal pokorne atmosféru obdobia jeho závislosti od drog. Rocková kultúra si však obete priam žiada. Veď kto nerobí škandály či sa nepredávkuje do tridsiatky, nie je správny rocker! "Je veľa vecí, do ktorých som sa nepúšťal iba preto, lebo som mal strach. Paper Monsters stelesňuje všetky strašidlá, ktoré vo mne rástli a potreboval som sa ich zbaviť. Ako veľa iných detí, aj ja som sa bál zostávať potme sám a predstavoval som si rôzne príšery pod posteľou. Symbolicky, teraz mám nad nimi prevahu, môžem ich predsa roztrhať ako papier," vtipkuje Dave.

"Synťáky" z kola von
Prídavky, ktoré si uvarené publikum v hale vypýtalo (mimochodom, lístky na sedenie boli zbytočne drahé a neúčelné), mali príchuť čistej retro DM párty. Niektoré akustické verzie ste spoznali, až keď melódia piesne ďaleko pokročila. Dobre známy elektronický aranžmán dostal totiž ozvláštňujúce prvky. Počuli ste violončelo, harmoniku, tamburínu, no skoro žiadny syntetizátor. O zjemnenie skladieb sa aj na novom albume postaral Davov priateľ, gitarista, čelista a programátor Knox Chandler. "Knox mi veľmi pomohol, jeho hra je atmosférická, ohromne priestorová. Stretávali sme sa dvakrát do týždňa. Dlho sme len tak sedeli, pili veľa kávy a rozprávali sa o hudbe. Po dvoch mesiacoch sme konečne začali nahrávať štúdiový materiál," opisuje kreatívne obdobie Dave Gahan. Do skupiny sa začlenil aj bubeník Victor Indrizzo a kompaktný celok, zložený z ďalších hosťujúcich muzikantov, uzavrel producent Ken Thomas. Hlavné slovo, ako bude album znieť, však bolo na pleciach hudobníka, ktorý má okrem stabilnej rodiny, stabilných fanúšikov a neúnavných kolegov aj zvláštnu záľubu ­ neustále provokuje šťastie. Prvá sólová platňa ešte neznamená, že by mal záujem o hudobnú samostatnosť. Skandujúca "depeš aréna" by mu to nakoniec ani nedovolila. Kto má iný názor, nech si spomenie na všetky Goreho projekty, či odchod Alana Wildera z kapely v roku 1996. Depeche Modu nijako neublížili. Títo Briti sú ako živý organizmus, ktorý čaká na príležitosť, kedy znova zaútočiť, aj keď to teraz robí iba po kúskoch.

Pripravila Bibiána Bombošová, EuroTelevízia č.28/2003
EuroTelevizia.sk

Názory Devotees (2)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa