@Walking in Secret Garden: Pravdupovediac som myslel hlavne “depešácku závislosť”, ale rozumiem čo si myslel… Nerád by som išiel do podrobností, aj keď ja sám si nahováram, že som ostal z určitého pohľadu čistý... Mám svoju červenú čiaru a tú by som nerád prekročil. Radšej som sa uzavrel do svojho nudného a prázdneho sveta (práca, čiastočne škola, občasné povyrazenie si), ale moji parťáci to zobrali z toho temnejšieho… Niektorých som na veľmi dlho stratil, de facto som ich odvtedy nevidel a ani o nich nepočul… Len mi ostáva veriť, že sú v pohode a dospeli, spolu s hudbou DM. Teda, že žijú, teda sú... Práve preto, aby som nescvokol, tak som musel odsunúť DM na vedľajšiu koľaj… Načas. Ale nikdy nie celkom. To sa asi nedá
@Monghi - áno, veď ja práve prežívam svoj “Construction time again”, chodím po stavenisku, celý v čiernom s vysokou obuvou a veľkým búracím kladivom, zvlášť v tomto teple je to cool… Keby som vedel a chcel robiť selfie, tak by som bol ti poslal fotku ako z katalógu DM r. 1983. Žijem, teda pracujem, pracujem, teda žijem… Hudba musí ustúpiť. Ale takí Fleetwood Mac sú fajn. Vidíš, na tých som zabudol. Tí musia mať päť a viac albumov…
Škoda, že som nevyrastal na IRON MAIDEN. Tých by som stihol od r. 1980. To je rýchlosť, priamočiarosť, melodickosť, radosť ... My letci máme radi svoje oceľové vtáky… Rozumej lietadlá. Ale pred časom som čítal príspevok nejakého metalistu v našich rokoch, v ktorom písal, ako sa na staré kolená zmenil a preorientoval z fanúšika IRON MAIDEN na DM fans. Pekný príbeh. Aj som mu chcel odpísať - recipročne, ale potom som si to rozmyslel… Ja už nechcem byť v žiadnej sekte… Ani v záhradkárskej…
Ty už hlavne laď formu na piatok a zisti si, čo stojí:
Österreich, traditionelle kalte Platte mit Wurst, Käse, Speck und Aufstrichen genannt Brettljause mit einem Glas Schilcher Wein…
PS: Potom dáme to pivko.
@tommy: presne som vedel, ake kalibre na mna vytiahnes Rozdiel je ale jeden, a dost velky a podstatny. DM sme uz tak prepocuvani, pozname kazdu skladbu podla jedineho zvuku, co potom logicky vyusti v omnoho vacsi kriticky postoj u kazdej novej zalezitosti.
AM, QOTSA ... poznal si tie kapely lepsie daleko po tom, co sa predstavili svetu, objavoval si ich uz ako zabehnutych a sotva sa Ti podari kriticky hodnotit ich tvorbu v zmysle, ze si napr. vyrastal na debute a doslova cakas na kazdy novy album ...
treba sa z hudby tesit, treba hudbu objavovat, na tu, ktoru si clovek nosi v srdci nezabudat, a treba zit
tommy ďakujem. Áno, už som to písal na cz, či aj tu, si nespomínam (možno čiastočne áno).
Inak s tým alkoholom som našťastie nepresiahol takú mieru, že by som potreboval nejakú odvykačku, že by bolo ťažké prestať a pod., či ako sa vyjadriť. Bolo to skôr o nastavení života, zmyslu, hodnotách a pod. a riešenie svojich mindrákov. Bolo to klasické obdobie ako mnoho iných ľudí. Tým ale zároveň neodcudzujem a nepovyšujem sa nad tých, ktorí to “dotiahli” aj ďalej. Veď náš idol David to v tých veciach dotiahol najďalej…
No jednoducho, znova opakujem, že je zaujímavé, ako sa tie fázy života prelínali s členmi DM, hoci som to nerobil zámerne. Do istej miery sa to dá vysvetliť pochopiteľne aj vekom (hoci niektoré roky sú aj o náhode).
Monghi to tiež pekne vyjadril: Mozem o sebe povedat, ze som vyrastal a “dospel” s mojou milovanou kapelou.
Myslím si, že som už toto tvoje intímne vyznanie niekde čítal. To však neznižuje jeho silný odkaz. Neviem koľkí z nás sa v ňom našli, ale ja určite. Ak si tu niekedy ( často) protirečím svojimi vyjadreniami, tak hlavne preto, že sa hanbím za svoju závislosť v r. 88_94 a tiež som s tým chcel v rovnakom čase seknúť. Často si kladiem otázku, či sa mi to podarilo. Mali by sme založiť podcast . Vymyslite názov. Mám nejaké nápady.
Monghi, pri tom vyrastaní s DM, ako o ňom píšeš, tak mi to pripomenulo môj príbeh. Neviem, či som už o ňom tu písal, na cz áno.
Trochu sa s tým zdôverím, hoci nechcem ísť do detailov. Je to asi pre väčšinu fanúšikov tu trochu menej typický príbeh.
Zhruba v rokoch 1993 – 1994 vrcholil môj vzťah k DM. Po všetkých stránkach. Boli môj „boh“, zmysel bytia, vrcholila aj moja zhýralosť života (hoci našťastie nie tak, ako tá Davidova), vrcholila zbierka CD (vtedy som patril v Československu možno k tým, čo majú najviac originál nahrávok, dnes je to štandard, v tej dobe to ešte nebola samozrejmosť), prvý krát DM naživo v Prahe atď. Akoby som kopíroval ich život, samozrejme v určitej podobe, nemohol som sa rovnať ako obyčajný smrteľník ich životu doslova.
A potom asi od roku 1996 cez rôzne udalosti života som všetko zanechal a stal sa akoby DM abstinentom. Abstinujúci „alkoholik“. Album Ultra sa ma už iba tak letmo dotkol. Nemá to nič spoločné s odchodom Alana, ani s krízou Davida a ostatných, ale znova je zaujímavé, že tak trochu naše životné cesty boli podobné. Odišiel od DM Alan, odišiel som aj ja. David prechádzal zložitým vývojom života, zmenami hodnôt, rovnako aj ja.
Takže som bol mimo DM diania asi do roku 2020. A potom som sa pomaly vrátil. Ale už inak. Môj život už bol iný. Nebol som už DM „alkoholik“, neopíjam sa už ani normálnym alkoholom, život sa stabilizoval, je tu manželka, deti. A v tom je to znova podobné s členmi DM.
Nie som už DM „alkoholik“, prestal som však byť aj abstinujúcim DM alkoholikom, stal som sa „iba“ DM konzumentom. DM členovia už nie sú pre mňa „bohmi“ a zmyslom života. Avšak o to viac sú pre mňa ľuďmi, ktorých mám rád, ktorým fandím a želám to najlepšie. Podobne mám rád fanúšikov DM. Dlho som vás tu iba čítal a fandil vám, nielen DM, až som si jedného dňa povedal, že idem medzi vás, zaregistroval som sa a vstupujem do diskusii.
Mnohé veci a vnímanie mám aj preto inak (napr. to vnímanie nových albumov v určitej dobe, nebol som jednoducho pri tom, keď vyšli…). Ale som rád, že je DM a som rád, že ste vy.
tommy, tiež si myslím, že je škoda, že u hráčov na live to prerástlo do vzťahu, sú akoby poločlenmi DM. Tým už sa DM zbavil možnosti voľnej ruky a meniť live zloženie i prevedenie. Dnes už by to bolo proti vzťahom.
Ale myslím, že David a Martin by už ani nechceli mať možnosť meniť live prevedenie každé turné, ako kedysi. To je len môj pohľad fanúšika.
Našli už svoju takmer tradičnú rockovú live podobu, ktorá im vyhovuje, zakonzervovali sa v nej a už sa to asi nezmení. Hlavne pokiaľ ide o bubeníka, sú zohratí, ťažšie by sa to zase nastavovalo s iným. Dosť by sa tým asi zmenil zvuk koncertu. Pri klávesoch si myslím, že nejaké zosúladenie sa nie je až také ťažké a nemajú až taký veľký vplyv.
Ale DM po odchode AW (ale mohli to robiť aj počas jeho pôsobenia) urobili veľkú chybu v tom, že neskúšali točiť nových umelcov na nových albumoch, ale vsadili to na istotu… Nič proti kostre koncertného osadenstva, ale hlavne tu by som si vedel predstaviť väčšiu rotáciu hosťujúcich umelcov… Pri ich statuse im málokto odoprie účasť... Túto šancu premárnili, nech si vravia, čo chcú... :(
PS: Zvláštne je, že práve dnes som čítal článok o odchode Andyho z tohto sveta a použili tam onen latinský výraz, aký je uvedený v titulke… Nuž, nič nie je náhoda.
No vidíš, práve preto si ja v poslednom čase vravím niečo iné ... Či nenastal ten správny čas posunúť sa ďalej… A potom si v duchu sám pre seba poviem: “Do psej matere, načo si dávaš takého (s)prosté predsavzatia?!”. Veď sa zhadzuješ sám pred sebou… A tak to nechám tak. Uplynú dni či týždne kedy si DM nepustím… Na rozdiel rokov, kedy som dospieval a potreboval ich každodennú dávku. Raz začas stačí...
Odznelo to už x-krát a včera v jednom dokumente tiež - Zmieril som sa. Aj s DM. Tak, ako sa RAFA zmieril s tým, že už nemôže ísť súťažne na kurt a dokázať svetu, že je jeden z najlepších… Treba objavovať (staro)nové veci a prípadne hľadať súvislosti s našimi milovanými… A ak sa niečo objaví, tak to poteší...
Minule si chcel mená umelcov, ktorí vydali aspoň päť výborných albumov po sebe… A ja som prišiel na to, že takí “Queens of the Stone Age” alebo ARCTIC MONKEYS to spĺňajú... A mojim írskym Fontaines D.C. chýba ešte jeden album, aby sa tam zaradili… Aj keď pre mňa sú postačujúce tri silné albumy a toto kritérium spĺňa viacero umelcov. Už aj novších… Napr. takí THE MURDER CAPITAL. S tou trojkou ma zaujal fakt, že napríklad takí DURAN DURAN vydali “na mraky albumy”, ale či mám tri obľúbené, tak to ani neviem. No dajme tomu… Alebo ERASURE. Asi presne tri, rovnako tak Alphaville (hneď prvé tri), ale ani jeden obľúbený od Pet Shop Boys. Chvalabohu!
pri vsetkych tychto navratoch k minulosti DM si uvedomujem, ako som vlastne s nimi rastol ... ako pubertiak som ich zastihol v technopopovej ere, totalne uliatal na wilderovskom top obdobi, v tom najspravnejsom veku mi ponukli SOFAD a s ich turbolentnym obdobim som vstupil do reality zivota, ktory zijem dodnes. Mozem o sebe povedat, ze som vyrastal a “dospel” s mojou milovanou kapelou ... a tento fakt ma strasne tesi A mozno aj preto mam pochopenie pre ich sucasnu tvorbu a neustale ma oslovuje
Ja mám radšej 1. Na 2 síce sú total dve silné piesne, ktoré mám veľmi rád Saw Something a Kingdom (tá druhá má iba jednu chybu, že ju David nenechal pre DM. ), avšak zároveň potom v porovnaní s nimi akoby tam bolo aj viac vaty.
1 sa mi počúva lepšie celá, nie sú tam na prvý pohľad také hity, ale postupným počúvaním je to pre mňa vyvážený album bez vaty, kde sa mi páči každá pieseň (snáď možno 1 trochu menej) a niektoré obzvlášť, napr. Hidden Houses, Hold On a ďalšie.
Súhlasím s Danielom, dvojka je oveľa lepšia ako jednotka… Niet väčšieho kontrastu v tvorbe ako medzi Davidom a NIN. Ale ako zahrievací nový album pred koncertom NIN je to super… Pamätám si, ako ma naštartoval ...
vocal [#4]:
Jarik [#3]:
Každá smrť je smutná..
Ale nalejme si čistého vína, nespieval, nehral na klávesy, neskladal hudbu, v štúdiu bol len do počtu..
AJ koli nemu Alan odišiel
...to čo si vymenoval je síce pravda ale niekto ich musel celý čas držať pokope a oni sami to určite neboli…
On to určite nebol, podľa mňa je to len stará DM legenda ????
Hm, nenávisť to nie… Nepochopenie, resp. vžitie sa do úlohy hrajúceho klávesáka…
Ja som ten posledný, kto by ho hanil. Nie raz som hral jeho pozíciu… Zaslúžil by si vydať životopis.
Inak, včera sa Alojz Hlina v jednom podcasre priznal, že bol najväčší depešák v Lipt. Mikuláši a bola to jeho forma vzdoru proti režimu. Viem, resp. niektorí vieme o čom hovoril… Za socializmu byť depešákom bolo určitým rizikom… Má moje aj aktuálne sympatie.
Hm, to je pravda, ale mohol sa sám ponúknuť po Devotional tour, že bude viac v úzadí a zvyšní nech sa v štúdiu či na pódiu aj roztrhajú... Nehovoriac o tom, že dobrý herec musí skryť svoje nedostatky. Proste hrať formu až do konca. Inak strácaš to najcennejšie v tejto brandži - rešpekt.
DM byli opravdu misionari svobody, svati, posvatni, behem konce sociku pak prisli s Violatorem a Andy toho byl soucasti, nikdy bych si nedovolil o nem psat spatne, byl to nas clovek, jeden ze svatych.
Jarik [#3]:
Každá smrť je smutná..
Ale nalejme si čistého vína, nespieval, nehral na klávesy, neskladal hudbu, v štúdiu bol len do počtu..
AJ koli nemu Alan odišiel
...to čo si vymenoval je síce pravda ale niekto ich musel celý čas držať pokope a oni sami to určite neboli…
Každá smrť je smutná..
Ale nalejme si čistého vína, nespieval, nehral na klávesy, neskladal hudbu, v štúdiu bol len do počtu..
AJ koli nemu Alan odišiel
Mne ten dátum akosi vyšumel z hlavy. Ráno v aute počúvam rádio Vlna a rozmýšľam čo sa v tento deň udialo, okrem toho, že takto pred 33 rokmi som zázrakom zmaturoval… A zrazu moderátor spomenie toto smutné výročie. Povedali to stručne, ale celkom výstižne: “Spoluzakladateľ DM, manažér, aj keď sa autorsky na tvorbe nepodieľal, bol neoddeliteľnou súčasťou skupiny… ” Niečo v tom duchu. Ach, milý Andy, dúfam, že si už na tej správnej strane, tam kdesi vo vesmíre, po boku svojich blízkych zosnulých, či iných “nesmrteľných umelcoch” a posielate na diaľku inšpiráciu svojim pozemským bratom, v tvojom prípade hlavne Martinovi a Davidovi. A možno aj Alanovi?
PS: Vidím, že si bol milovník piva… Výnimočne svetlého… Ale väčšinou si mal pred sebou tmavý Guinness, nie?
Hm, veď práve to, čo spomínaš na konci príspevku ( výnimočne dlhšieho ako zvyčajne) je paradoxom… Pri albume EXCITER sa akoby chceli vrátiť tam, kde v r. 1990 skončili a už pri prvom počutí to vyznieva dosť rozpačito. Som ten posledný, ktorý by až tak hanil tento album, v r. 2019 som mal dokonca slabú chvíľku, rozumej akési vnútorné pnutie, ktoré vyústilo do toho, že som našiel (pre mňa) určitú vnútornú súvisiacu spojovaciu myšlienku, anglický jazyk má pre tento opis krásne jednoduché slovo “leitmotív” a vtedy som objavil určitú skrytú krásu tohto albumu. Takže Martin sa môže ako autor potešiť ... Vždy je umelec - autor rád, keď si poslucháč nájde v tom-ktorom umeleckom diele niečo svoje, s ktorým autor pri písaní - tvorení ani nepočítal, alebo sa tak aspoň navonok tvári… Oni umelci to radi robia, keď sa to dozvedia: “To ste ma prekvapili, že v tej piesni počujete - cítite takýto hlboký význam”... Ja som tú pieseň zbúchal v štúdiu za pár minút, lebo ma producent tlačil, aby som niečo narýchlo vypotil, lebo čas beží a on nemá čas tu vysedávať...
Áno máš pravdu, je to na dlhú diskusiu, či si má poslucháč - fanúšik obľúbiť každý album, ktorý jeho obľúbený umelec vydá a napriek počiatočným pochybnostiam v ňom hľadať čaro, alebo to brať “na prvú - popovú nôtu” ako klasický konzument, vypočuť , mať chvíľu rád , lebo je tam tento hit a po krátkom čase založiť na poličku do zbierky “zbytočných vecí”... Áno vieš si zvyknúť aj na “Malovaný džbánku, v depešáckom prípade na taký PUNK (rozumej brak) ako I FEEL LOVED… Mne to len hlava neberie…
Ja to beriem kriticky v tom, že keď umelec dosiahne určitú úroveň, tak ju predsa prirodzene nechce po čase podliezť. Povedzme, že taká Dangerous, dajme tomu, že Violator éra bol onen povestný vrchol , ktorý občas vyšperkovali na ďalšom turné vecami ako I WANT YOU NOW alebo FLY ON THE ... čI WORLD IN MY EYES live 93/94.
Presne ako hovoríš, keď by som ako umelec cítil, že to už nedokážem dať na takú úroveň ako predtým, tak sa pustím do iných vôd - štýlov… Presne, nebudem sa opakovať, vykrádať a stavať na ten istý vzorec písania, či aranžovania… Najhoršie pre umelca je byť strápnený , t.j. byť karikatúrou samého seba. Som prvý, čo nechce, aby sa opakovali ako iní umelci, ktorých hudba znie ako z výrobnej linky, kde program nastavili v r. 1980 a dodnes ho nikto nemal odvahu vypnúť...
V tomto smere klobúk dole pred DM. To oni nikdy neurobili. Práve teraz, keď píšem, tak si uvedomujem, že z tohto pohľadu môžem brať album EXCITER ako určité zakopnutie… Len, keď to zoberiem z celého kontextu tých rokov , 4-ročnice, tak to bol z môjho subjektívneho pohľadu mierny pád . Exciter, Paper M. , turné k PM, vydanie PTA - ďalšie rozčarovanie a prichádza zvrat, ktorý som (ne)očakával, ale ktorý ma ako (prvo)rodiča dojal… Už končím…
PS: A nechápem, prečo mi teraz youtube púšťa DM, keď som si zvolil best of NEW ORDER!
@tommy: bolo by to sice na debatu pri pive, ale vcelku by ma zaujimalo, ktora kapela, ktora ma za sebou aspon 5 albumov a 20 rokov aktivnej cinnosti, vie poskytnut posluchacom “nadpriemer” ... podla mna taka neexistuje! Svet je vzdy uveliceny z niecoho noveho, cerstveho, objavi sa nadejna kapela, s debutom, o ktorom hovori “kazdy” ... zaklincuju to druhym albumom, pri ktorom si kritika povie, ze tak to uz ano, takto sa to robi, pride treti album, uaaaaa ... potvrdili svoj status a potom ... a potom uz len standard, priemer ... a to je tak vsetko. Svet uz je z kapely tak trochu unaveny a orientuje sa na niekoho, kto zodpoveda tomu, co som prave popisal ... je to vzorec, ktory plati v podstate na kazdu znamejsiu kapelu.
A pritom ziadna z tych velkych starych kapiel nie je priemerna, je to len o chuti ich tvorbu objavovat, lenze to sa uz velkej casti publika nechce, tam zostavaju len skalni Depeche Mode su o objavovani, vzdy boli ... ich albumy ziskali uznanie, to skutocne, az casom ... ale nie od plebsovej kritiky, ale od tych, ktori sa hudbe skutocne rozumeju ... sice medzi nich nepatrim, ale musim uznat, ze vsetky albumy DM od Alanovho odchodu mi zacali skutocne “chutit” az po 2-3 rokoch od svojho vydania ... DM maju svoje stale caro, je uplne ine, ako do roku 1998 a neviem skutocne odpovedat na otazku, ci by mi chutili dnes, ak by zostali v rovnakom style, ako ked zacinali, ci dosiahli megahviezdny status ... zo synth a technopopu sa uz nedalo vytazit viac, oni vytazili vsetko ... ak by pokracovali, odporne by sa opakovali a to oni jednak nemaju radi a ja nemam rad kopie originalov
Komentáre k článkom
pred 25 min. a 30 sekundami
Walking in Secret Garden komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
Rozumiem, tommy.
celá diskusiapred 23 hod. a 6 min.
tommy komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
@Walking in Secret Garden: Pravdupovediac som myslel hlavne “depešácku závislosť”, ale rozumiem čo si myslel… Nerád by som išiel do podrobností, aj keď ja sám si nahováram, že som ostal z určitého pohľadu čistý... Mám svoju červenú čiaru a tú by som nerád prekročil. Radšej som sa uzavrel do svojho nudného a prázdneho sveta (práca, čiastočne škola, občasné povyrazenie si), ale moji parťáci to zobrali z toho temnejšieho… Niektorých som na veľmi dlho stratil, de facto som ich odvtedy nevidel a ani o nich nepočul… Len mi ostáva veriť, že sú v pohode a dospeli, spolu s hudbou DM. Teda, že žijú, teda sú... Práve preto, aby som nescvokol, tak som musel odsunúť DM na vedľajšiu koľaj… Načas.
Ale nikdy nie celkom. To sa asi nedá
@Monghi - áno, veď ja práve prežívam svoj “Construction time again”, chodím po stavenisku, celý v čiernom s vysokou obuvou a veľkým búracím kladivom, zvlášť v tomto teple je to cool…
Keby som vedel a chcel robiť selfie, tak by som bol ti poslal fotku ako z katalógu DM r. 1983. 
Žijem, teda pracujem, pracujem, teda žijem… Hudba musí ustúpiť. Ale takí Fleetwood Mac sú fajn. Vidíš, na tých som zabudol. Tí musia mať päť a viac albumov… 
Ale pred časom som čítal príspevok nejakého metalistu v našich rokoch, v ktorom písal, ako sa na staré kolená zmenil a preorientoval z fanúšika IRON MAIDEN na DM fans. Pekný príbeh. Aj som mu chcel odpísať - recipročne, ale potom som si to rozmyslel… Ja už nechcem byť v žiadnej sekte… Ani v záhradkárskej… 
celá diskusiaŠkoda, že som nevyrastal na IRON MAIDEN. Tých by som stihol od r. 1980. To je rýchlosť, priamočiarosť, melodickosť, radosť ... My letci máme radi svoje oceľové vtáky… Rozumej lietadlá.
Ty už hlavne laď formu na piatok a zisti si, čo stojí:
Österreich, traditionelle kalte Platte mit Wurst, Käse, Speck und Aufstrichen genannt Brettljause mit einem Glas Schilcher Wein…
PS: Potom dáme to pivko.
pred 1 deň a 5 hod.
Monghi komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
@tommy: presne som vedel, ake kalibre na mna vytiahnes
Rozdiel je ale jeden, a dost velky a podstatny. DM sme uz tak prepocuvani, pozname kazdu skladbu podla jedineho zvuku, co potom logicky vyusti v omnoho vacsi kriticky postoj u kazdej novej zalezitosti.
AM, QOTSA ... poznal si tie kapely lepsie daleko po tom, co sa predstavili svetu, objavoval si ich uz ako zabehnutych a sotva sa Ti podari kriticky hodnotit ich tvorbu v zmysle, ze si napr. vyrastal na debute a doslova cakas na kazdy novy album ...
treba sa z hudby tesit, treba hudbu objavovat, na tu, ktoru si clovek nosi v srdci nezabudat, a treba zit
celá diskusiapred 3 dní a 16 hod.
Walking in Secret Garden komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
tommy ďakujem. Áno, už som to písal na cz, či aj tu, si nespomínam (možno čiastočne áno).
celá diskusiaInak s tým alkoholom som našťastie nepresiahol takú mieru, že by som potreboval nejakú odvykačku, že by bolo ťažké prestať a pod., či ako sa vyjadriť. Bolo to skôr o nastavení života, zmyslu, hodnotách a pod. a riešenie svojich mindrákov. Bolo to klasické obdobie ako mnoho iných ľudí. Tým ale zároveň neodcudzujem a nepovyšujem sa nad tých, ktorí to “dotiahli” aj ďalej. Veď náš idol David to v tých veciach dotiahol najďalej…
No jednoducho, znova opakujem, že je zaujímavé, ako sa tie fázy života prelínali s členmi DM, hoci som to nerobil zámerne. Do istej miery sa to dá vysvetliť pochopiteľne aj vekom (hoci niektoré roky sú aj o náhode).
Monghi to tiež pekne vyjadril: Mozem o sebe povedat, ze som vyrastal a “dospel” s mojou milovanou kapelou.
pred 3 dní a 17 hod.
tommy komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
Myslím si, že som už toto tvoje intímne vyznanie niekde čítal. To však neznižuje jeho silný odkaz. Neviem koľkí z nás sa v ňom našli, ale ja určite. Ak si tu niekedy ( často) protirečím svojimi vyjadreniami, tak hlavne preto, že sa hanbím za svoju závislosť v r. 88_94 a tiež som s tým chcel v rovnakom čase seknúť. Často si kladiem otázku, či sa mi to podarilo. Mali by sme založiť podcast . Vymyslite názov. Mám nejaké nápady.
celá diskusiapred 3 dní a 22 hod.
Walking in Secret Garden komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
Monghi, pri tom vyrastaní s DM, ako o ňom píšeš, tak mi to pripomenulo môj príbeh. Neviem, či som už o ňom tu písal, na cz áno.
zaregistroval som sa a vstupujem do diskusii.
celá diskusiaTrochu sa s tým zdôverím, hoci nechcem ísť do detailov. Je to asi pre väčšinu fanúšikov tu trochu menej typický príbeh.
Zhruba v rokoch 1993 – 1994 vrcholil môj vzťah k DM. Po všetkých stránkach. Boli môj „boh“, zmysel bytia, vrcholila aj moja zhýralosť života (hoci našťastie nie tak, ako tá Davidova), vrcholila zbierka CD (vtedy som patril v Československu možno k tým, čo majú najviac originál nahrávok, dnes je to štandard, v tej dobe to ešte nebola samozrejmosť), prvý krát DM naživo v Prahe atď. Akoby som kopíroval ich život, samozrejme v určitej podobe, nemohol som sa rovnať ako obyčajný smrteľník ich životu doslova.
A potom asi od roku 1996 cez rôzne udalosti života som všetko zanechal a stal sa akoby DM abstinentom. Abstinujúci „alkoholik“. Album Ultra sa ma už iba tak letmo dotkol. Nemá to nič spoločné s odchodom Alana, ani s krízou Davida a ostatných, ale znova je zaujímavé, že tak trochu naše životné cesty boli podobné. Odišiel od DM Alan, odišiel som aj ja. David prechádzal zložitým vývojom života, zmenami hodnôt, rovnako aj ja.
Takže som bol mimo DM diania asi do roku 2020. A potom som sa pomaly vrátil. Ale už inak. Môj život už bol iný. Nebol som už DM „alkoholik“, neopíjam sa už ani normálnym alkoholom, život sa stabilizoval, je tu manželka, deti. A v tom je to znova podobné s členmi DM.
Nie som už DM „alkoholik“, prestal som však byť aj abstinujúcim DM alkoholikom, stal som sa „iba“ DM konzumentom. DM členovia už nie sú pre mňa „bohmi“ a zmyslom života. Avšak o to viac sú pre mňa ľuďmi, ktorých mám rád, ktorým fandím a želám to najlepšie. Podobne mám rád fanúšikov DM. Dlho som vás tu iba čítal a fandil vám, nielen DM, až som si jedného dňa povedal, že idem medzi vás,
Mnohé veci a vnímanie mám aj preto inak (napr. to vnímanie nových albumov v určitej dobe, nebol som jednoducho pri tom, keď vyšli…). Ale som rád, že je DM a som rád, že ste vy.
pred 3 dní a 22 hod.
Walking in Secret Garden komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
tommy, tiež si myslím, že je škoda, že u hráčov na live to prerástlo do vzťahu, sú akoby poločlenmi DM. Tým už sa DM zbavil možnosti voľnej ruky a meniť live zloženie i prevedenie. Dnes už by to bolo proti vzťahom.
To je len môj pohľad fanúšika.
celá diskusiaAle myslím, že David a Martin by už ani nechceli mať možnosť meniť live prevedenie každé turné, ako kedysi.
Našli už svoju takmer tradičnú rockovú live podobu, ktorá im vyhovuje, zakonzervovali sa v nej a už sa to asi nezmení. Hlavne pokiaľ ide o bubeníka, sú zohratí, ťažšie by sa to zase nastavovalo s iným. Dosť by sa tým asi zmenil zvuk koncertu. Pri klávesoch si myslím, že nejaké zosúladenie sa nie je až také ťažké a nemajú až taký veľký vplyv.
pred 3 dní a 23 hod.
tommy komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
Ale DM po odchode AW (ale mohli to robiť aj počas jeho pôsobenia) urobili veľkú chybu v tom, že neskúšali točiť nových umelcov na nových albumoch, ale vsadili to na istotu… Nič proti kostre koncertného osadenstva, ale hlavne tu by som si vedel predstaviť väčšiu rotáciu hosťujúcich umelcov… Pri ich statuse im málokto odoprie účasť... Túto šancu premárnili, nech si vravia, čo chcú... :(
celá diskusiaPS: Zvláštne je, že práve dnes som čítal článok o odchode Andyho z tohto sveta a použili tam onen latinský výraz, aký je uvedený v titulke… Nuž, nič nie je náhoda.
pred 3 dní a 23 hod.
tommy komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
No vidíš, práve preto si ja v poslednom čase vravím niečo iné ... Či nenastal ten správny čas posunúť sa ďalej… A potom si v duchu sám pre seba poviem: “Do psej matere, načo si dávaš takého (s)prosté predsavzatia?!”. Veď sa zhadzuješ sám pred sebou… A tak to nechám tak. Uplynú dni či týždne kedy si DM nepustím… Na rozdiel rokov, kedy som dospieval a potreboval ich každodennú dávku. Raz začas stačí...
Odznelo to už x-krát a včera v jednom dokumente tiež - Zmieril som sa. Aj s DM. Tak, ako sa RAFA zmieril s tým, že už nemôže ísť súťažne na kurt a dokázať svetu, že je jeden z najlepších… Treba objavovať (staro)nové veci a prípadne hľadať súvislosti s našimi milovanými… A ak sa niečo objaví, tak to poteší...
Minule si chcel mená umelcov, ktorí vydali aspoň päť výborných albumov po sebe… A ja som prišiel na to, že takí “Queens of the Stone Age” alebo ARCTIC MONKEYS to spĺňajú... A mojim írskym Fontaines D.C. chýba ešte jeden album, aby sa tam zaradili… Aj keď pre mňa sú postačujúce tri silné albumy a toto kritérium spĺňa viacero umelcov. Už aj novších… Napr. takí THE MURDER CAPITAL. S tou trojkou ma zaujal fakt, že napríklad takí DURAN DURAN vydali “na mraky albumy”, ale či mám tri obľúbené, tak to ani neviem. No dajme tomu… Alebo ERASURE. Asi presne tri, rovnako tak Alphaville (hneď prvé tri), ale ani jeden obľúbený od Pet Shop Boys. Chvalabohu!
celá diskusiapred približne 4 dní a 6 hod.
Monghi komentoval článok: Carpe diem (2007) - 1/2
pri vsetkych tychto navratoch k minulosti DM si uvedomujem, ako som vlastne s nimi rastol ... ako pubertiak som ich zastihol v technopopovej ere, totalne uliatal na wilderovskom top obdobi, v tom najspravnejsom veku mi ponukli SOFAD a s ich turbolentnym obdobim som vstupil do reality zivota, ktory zijem dodnes. Mozem o sebe povedat, ze som vyrastal a “dospel” s mojou milovanou kapelou ... a tento fakt ma strasne tesi
A mozno aj preto mam pochopenie pre ich sucasnu tvorbu a neustale ma oslovuje 
celá diskusiapred približne 1 týždeň a 4 hod.
Kubec komentoval článok: Happy birthday, Boss!
ad Jarik (3): Presne tak!
celá diskusiapred 1 týždeň a 19 hod.
Jarik komentoval článok: Happy birthday, Boss!
Genius Bez ktorého DM by nikdy neboli tým čím boli do 1994.
celá diskusiaSnáď dáke DN archívy ešte niečo ukážu
pred 1 týždeň a 23 hod.
agarvaen komentoval článok: Happy birthday, Boss!
Všetko naj hudobný génius!
celá diskusiapred 1 týždeň a 1 deň
donniedarko komentoval článok: Happy birthday, Boss!
Vsetko najlepsie takto na dialku. Verim, ze este nieco nove das dokopy.
celá diskusiapred 1 týždeň a 2 dní
Walking in Secret Garden komentoval článok: Piesne z druhej strany (2007) - 2/2
Ja mám radšej 1. Na 2 síce sú total dve silné piesne, ktoré mám veľmi rád Saw Something a Kingdom (tá druhá má iba jednu chybu, že ju David nenechal pre DM.
), avšak zároveň potom v porovnaní s nimi akoby tam bolo aj viac vaty.
celá diskusia1 sa mi počúva lepšie celá, nie sú tam na prvý pohľad také hity, ale postupným počúvaním je to pre mňa vyvážený album bez vaty, kde sa mi páči každá pieseň (snáď možno 1 trochu menej) a niektoré obzvlášť, napr. Hidden Houses, Hold On a ďalšie.
pred 1 týždeň a 4 dní
tommy komentoval článok: Piesne z druhej strany (2007) - 2/2
Súhlasím s Danielom, dvojka je oveľa lepšia ako jednotka… Niet väčšieho kontrastu v tvorbe ako medzi Davidom a NIN. Ale ako zahrievací nový album pred koncertom NIN je to super… Pamätám si, ako ma naštartoval ...
celá diskusiapred 1 týždeň a 5 dní
Jarik komentoval článok: 4 roky ...
On to určite nebol, podľa mňa je to len stará DM legenda ????
celá diskusiapred približne 1 týždeň a 6 dní
bob3 komentoval článok: 4 roky ...
Desky 82-84 jsou tezky delnicky manifest.
celá diskusiapred približne 1 týždeň a 6 dní
tommy komentoval článok: 4 roky ...
No trpia “slovanskou schizou” a preto ich máme asi radi
celá diskusiapred 1 týždeň a 6 dní
bob3 komentoval článok: 4 roky ...
@tommy [#8]: Je to velky paradox, protoze jak vime DM byli docela pro socialismus a proti kapitalismu.
celá diskusiapred 1 týždeň a 6 dní
tommy komentoval článok: 4 roky ...
Hm, nenávisť to nie… Nepochopenie, resp. vžitie sa do úlohy hrajúceho klávesáka…
Zaslúžil by si vydať životopis.
celá diskusiaJa som ten posledný, kto by ho hanil. Nie raz som hral jeho pozíciu…
Inak, včera sa Alojz Hlina v jednom podcasre priznal, že bol najväčší depešák v Lipt. Mikuláši a bola to jeho forma vzdoru proti režimu. Viem, resp. niektorí vieme o čom hovoril… Za socializmu byť depešákom bolo určitým rizikom… Má moje aj aktuálne sympatie.
pred 1 týždeň a 6 dní
bob3 komentoval článok: 4 roky ...
Hmm, nemyslim ze by kdy Andy ztratil u nekoho respekt, lidi radi nenavidi to je pravda.
celá diskusiapred 1 týždeň a 6 dní
tommy komentoval článok: 4 roky ...
Hm, to je pravda, ale mohol sa sám ponúknuť po Devotional tour, že bude viac v úzadí a zvyšní nech sa v štúdiu či na pódiu aj roztrhajú...
Nehovoriac o tom, že dobrý herec musí skryť svoje nedostatky. Proste hrať formu až do konca. Inak strácaš to najcennejšie v tejto brandži - rešpekt.
celá diskusiapred 1 týždeň a 6 dní
bob3 komentoval článok: 4 roky ...
DM byli opravdu misionari svobody, svati, posvatni, behem konce sociku pak prisli s Violatorem a Andy toho byl soucasti, nikdy bych si nedovolil o nem psat spatne, byl to nas clovek, jeden ze svatych.
celá diskusiapred 1 týždeň a 6 dní
vocal komentoval článok: 4 roky ...
celá diskusia...to čo si vymenoval je síce pravda ale niekto ich musel celý čas držať pokope a oni sami to určite neboli…
pred 1 týždeň a 6 dní
Jarik komentoval článok: 4 roky ...
Každá smrť je smutná..
celá diskusiaAle nalejme si čistého vína, nespieval, nehral na klávesy, neskladal hudbu, v štúdiu bol len do počtu..
AJ koli nemu Alan odišiel
pred približne 1 týždeň a 7 dní
tommy komentoval článok: 4 roky ...
Mne ten dátum akosi vyšumel z hlavy. Ráno v aute počúvam rádio Vlna a rozmýšľam čo sa v tento deň udialo, okrem toho, že takto pred 33 rokmi som zázrakom zmaturoval… A zrazu moderátor spomenie toto smutné výročie. Povedali to stručne, ale celkom výstižne: “Spoluzakladateľ DM, manažér, aj keď sa autorsky na tvorbe nepodieľal, bol neoddeliteľnou súčasťou skupiny… ” Niečo v tom duchu. Ach, milý Andy, dúfam, že si už na tej správnej strane, tam kdesi vo vesmíre, po boku svojich blízkych zosnulých, či iných “nesmrteľných umelcoch” a posielate na diaľku inšpiráciu svojim pozemským bratom, v tvojom prípade hlavne Martinovi a Davidovi. A možno aj Alanovi?
celá diskusiaPS: Vidím, že si bol milovník piva… Výnimočne svetlého… Ale väčšinou si mal pred sebou tmavý Guinness, nie?
pred 2 týždňov a 4 hod.
Ohlilian76 komentoval článok: 4 roky ...
RIP, Andy. Uz rano ti isiel tichy pozdrav do neba.
celá diskusiapred 2 týždňov a 1 deň
tommy komentoval článok: Piesne z druhej strany (2007) - 1/2
Hm, veď práve to, čo spomínaš na konci príspevku ( výnimočne dlhšieho ako zvyčajne) je paradoxom… Pri albume EXCITER sa akoby chceli vrátiť tam, kde v r. 1990 skončili a už pri prvom počutí to vyznieva dosť rozpačito. Som ten posledný, ktorý by až tak hanil tento album, v r. 2019 som mal dokonca slabú chvíľku, rozumej akési vnútorné pnutie, ktoré vyústilo do toho, že som našiel (pre mňa) určitú vnútornú súvisiacu spojovaciu myšlienku, anglický jazyk má pre tento opis krásne jednoduché slovo “leitmotív” a vtedy som objavil určitú skrytú krásu tohto albumu. Takže Martin sa môže ako autor potešiť ... Vždy je umelec - autor rád, keď si poslucháč nájde v tom-ktorom umeleckom diele niečo svoje, s ktorým autor pri písaní - tvorení ani nepočítal, alebo sa tak aspoň navonok tvári… Oni umelci to radi robia, keď sa to dozvedia: “To ste ma prekvapili, že v tej piesni počujete - cítite takýto hlboký význam”... Ja som tú pieseň zbúchal v štúdiu za pár minút, lebo ma producent tlačil, aby som niečo narýchlo vypotil, lebo čas beží a on nemá čas tu vysedávať...
celá diskusiaÁno máš pravdu, je to na dlhú diskusiu, či si má poslucháč - fanúšik obľúbiť každý album, ktorý jeho obľúbený umelec vydá a napriek počiatočným pochybnostiam v ňom hľadať čaro, alebo to brať “na prvú - popovú nôtu” ako klasický konzument, vypočuť , mať chvíľu rád , lebo je tam tento hit a po krátkom čase založiť na poličku do zbierky “zbytočných vecí”... Áno vieš si zvyknúť aj na “Malovaný džbánku, v depešáckom prípade na taký PUNK (rozumej brak) ako I FEEL LOVED… Mne to len hlava neberie…
Ja to beriem kriticky v tom, že keď umelec dosiahne určitú úroveň, tak ju predsa prirodzene nechce po čase podliezť. Povedzme, že taká Dangerous, dajme tomu, že Violator éra bol onen povestný vrchol , ktorý občas vyšperkovali na ďalšom turné vecami ako I WANT YOU NOW alebo FLY ON THE ... čI WORLD IN MY EYES live 93/94.
Presne ako hovoríš, keď by som ako umelec cítil, že to už nedokážem dať na takú úroveň ako predtým, tak sa pustím do iných vôd - štýlov… Presne, nebudem sa opakovať, vykrádať a stavať na ten istý vzorec písania, či aranžovania… Najhoršie pre umelca je byť strápnený , t.j. byť karikatúrou samého seba. Som prvý, čo nechce, aby sa opakovali ako iní umelci, ktorých hudba znie ako z výrobnej linky, kde program nastavili v r. 1980 a dodnes ho nikto nemal odvahu vypnúť...
V tomto smere klobúk dole pred DM. To oni nikdy neurobili. Práve teraz, keď píšem, tak si uvedomujem, že z tohto pohľadu môžem brať album EXCITER ako určité zakopnutie… Len, keď to zoberiem z celého kontextu tých rokov , 4-ročnice, tak to bol z môjho subjektívneho pohľadu mierny pád . Exciter, Paper M. , turné k PM, vydanie PTA - ďalšie rozčarovanie a prichádza zvrat, ktorý som (ne)očakával, ale ktorý ma ako (prvo)rodiča dojal… Už končím…
PS: A nechápem, prečo mi teraz youtube púšťa DM, keď som si zvolil best of NEW ORDER!
pred 2 týždňov a 2 dní
Monghi komentoval článok: Piesne z druhej strany (2007) - 1/2
@tommy: bolo by to sice na debatu pri pive, ale vcelku by ma zaujimalo, ktora kapela, ktora ma za sebou aspon 5 albumov a 20 rokov aktivnej cinnosti, vie poskytnut posluchacom “nadpriemer” ... podla mna taka neexistuje! Svet je vzdy uveliceny z niecoho noveho, cerstveho, objavi sa nadejna kapela, s debutom, o ktorom hovori “kazdy” ... zaklincuju to druhym albumom, pri ktorom si kritika povie, ze tak to uz ano, takto sa to robi, pride treti album, uaaaaa ... potvrdili svoj status a potom ... a potom uz len standard, priemer ... a to je tak vsetko. Svet uz je z kapely tak trochu unaveny a orientuje sa na niekoho, kto zodpoveda tomu, co som prave popisal ... je to vzorec, ktory plati v podstate na kazdu znamejsiu kapelu.
A pritom ziadna z tych velkych starych kapiel nie je priemerna, je to len o chuti ich tvorbu objavovat, lenze to sa uz velkej casti publika nechce, tam zostavaju len skalni
Depeche Mode su o objavovani, vzdy boli ... ich albumy ziskali uznanie, to skutocne, az casom ... ale nie od plebsovej kritiky, ale od tych, ktori sa hudbe skutocne rozumeju ... sice medzi nich nepatrim, ale musim uznat, ze vsetky albumy DM od Alanovho odchodu mi zacali skutocne “chutit” az po 2-3 rokoch od svojho vydania ... DM maju svoje stale caro, je uplne ine, ako do roku 1998 a neviem skutocne odpovedat na otazku, ci by mi chutili dnes, ak by zostali v rovnakom style, ako ked zacinali, ci dosiahli megahviezdny status ... zo synth a technopopu sa uz nedalo vytazit viac, oni vytazili vsetko ... ak by pokracovali, odporne by sa opakovali a to oni jednak nemaju radi a ja nemam rad kopie originalov 
celá diskusia