Rock´n´rollová sieň slávy?

S Martinom Gorem v ďalšom vydarenom rozhovore, tentoraz pre portál Yahoo! Music.

"To je jedna z vecí, ktorými sa veľmi nezaťažujem - rozhodne mi fakt, že sme neboli nominovaní, spánok neberie. Už celé roky vieme, že túto vec majú pod palcom ľudia, ktorí majú iné predstavy o tom, čo je inšpiratívne v hudobnej tvorbe, hlavne za posledných 25 - 30 rokov. Zrejme mali veľmi dobrý odhad v období skutočného rock´n´rollu, ale odvtedy... už asi trochu stratili kontakt s realitou."

V zápätí sám položil otázku: "Bola vôbec niekedy v posledných rokoch nominovaná nejaká elektronická kapela, prípadne sa už nejaká do siene slávy dostala?"
Vieme, že do nominácii sa už dostali Kraftwerk a Nine Inch Nails, a čo je ironické, NIN pred Depeche Mode, ktorých Trent Reznor označil za hlavný zdroj svojej inšpirácie. Gore v zápätí na Reznorovu adresu dodal: "Áno, to asi preto, že neinklinuje k mejkapu!"

V časoch, kedy množstvo tvojich rovesníkov spomaľuje a nepracuje už tak tvrdo, si sa ty rozhodol urobiť pravý opak. Prečo?
Mal som z nahrávania albumu "Delta Machine" niekoľko inštrumentálnych vecí, ktoré sme sa nakoniec rozhodli nepoužiť. Dostali sme sa jednoducho do bodu, kedy sme mali k dispozícii príliš veľa skladieb, keďže teraz máme v kapele dvoch skladateľov, mňa a Davida. To sa týka našich posledných albumov. Jednoducho na inštrumentálne skladby už nebol priestor a ja som sa pre ne teda snažil nájsť nový domov. Celkom sa mi pozdávala myšlienka vytvorenia atmosférického, doslova kinematografického inštrumentálneho albumu. No a keď sa mi už tento nápad zakorenil v hlave, tak som len čakal, kedy dokončíme turné s kapelou.

A ktoré sú tie skladby, ktoré sú základom albumu "MG"?
Pred nahrávaním som disponoval skladbami "Elk", "Brink" a "Featherlight".

"Elk" by som zaradil k trochu "desivým" skladbám. Takisto "Swanning" a "Creeper" sú náležite temné, akoby boli skomponované pre film Davida Finchera. Mohol by album "MG" v tebe vyvolať chuť pre filmovú prácu?
Vždy som bol tejto myšlienke naklonený. Je to len o správnom rozhodnutí v správnom čase, pretože s Depeche Mode pracujeme v štvorročných cykloch; tak sme sa proste naučili pracovať za posledné, sám Boh vie koľké, roky. Takže, ten správny projekt by sa musel objaviť po skončení turné s kapelou. Vtedy sa objaví to správne "okno", pretože následne začnem chystať veci pre kapelu, neskôr príde na rad práca v štúdiu a následne ďalšie turné. No bolo by zaujímavé to skúsiť, to by však k tomu museli byť naklonené všetky planéty.

Ale zoberme si spomenutého Trenta Reznora a jeho úspech s filmami "The Social Network" a "Gone Girl". Album "MG" sa javí správnym krokom do tejto oblasti.
Ale áno, mne sa tieto viac experimentálne Reznorove veci veľmi páčia, myslím tým jeho soundtracky, ako aj "Ghosts" projekt.

Viem, že si fanúšikom aj Briana Ena. Mal si pri tomto albume aj iné zdroje inšpirácii?
Veľmi sa mi páčia staršie veci od Aphex Twina, myslím "Selected Ambient Works", obe časti. Netvrdím, že sa od neho páči všetko v takom štýle, ale inštrumentálne albumy ako také sú mi vždy veľkou inšpiráciou.

Prečo si vlastne chcel, aby bol album vyslovene inštrumentálny?
Slova s hudbou tvoria veľmi silnú kombináciu, ale hudba samotná je niečo, čo sa veľmi ťažko vysvetľuje a je ťažké na ňu priamo poukázať. Je to proste v nás. Myslím, že súvisí s našim vývojom v minulosti. Je niečo ako náš úplne prvý spôsob komunikácie, bola ním ešte predtým, než sa objavili prvé jazyky. Funguje zrejme ako brána do našich mozgov, slová takú účinnosť nemajú.

Názvy skladieb sú často prevzaté z konkrétnych slov, či fráz v textoch. Ale pri inštrumentálnych skladbách, a konkrétne pri týchto, sa to javí tak, akoby boli prevzaté z pocitov, ktoré jednotlivé skladby vyvolávajú: "Exalt", "Hum", "Brink"
Nie vždy je to také jednoznačné, ako si myslíte. Ak by som vám poskytol banálny výklad toho, prečo som tú ktorú skladbu pomenoval, tak by som vzal poslucháčom všetku predstavivosť. Veď musí byť úplne skvelé počúvať inštrumentálnu skladbu, ku ktorej máte k dispozícii iba jediné slovo. To akoby som Vás zobral na nejakú jazdu. Áno, mohol by som povedať, "Viete, nazval som ju podľa zvuku, ktorý mi pripomínal toto a tamto...", ale to by som tomu zobral všetko to čaro.

Zaujímavý je aj fakt, že ide o kompletne elektronickú nahrávku. Obzvlášť preto, že za tie roky sa z Depeche Mode stala seriózna rocková kapela.
Zámerne som chcel vyprodukovať čisto elektronický album. Má v sebe akýsi sci-fi nádych a práve to sa mi na ňom páči. V momente, ak k tomu pridáte gitaru, tak to presmerujete úplne inam a poslucháča to vrhne späť do súčasnosti. Aj preto, že gitary dnes využívame vo veľkom. A hoci sú syntezátory a elektronická hudba dnes bežne rozšírené, tak aj napriek tomu, ak ich použijete správne, dokážu naznačovať budúcnosť. Majú v sebe ďaleko futuristickejší zvuk, než vedia poskytnúť gitary, či skutočné bicie.

Príde mi to zábavné, pretože bolo obdobie, hlavne na konci 1980-tych,a začiatkom 1990-tych rokov, čiže v období grunge, kedy syntezátory dávali nahrávkam príchuť staromódnosti. Dnes akoby sa kruh uzavrel a syntezátory znejú opäť moderne.
To je pravda. Keď sme začínali, tak bola elektronická hudba považovaná za čosi nové. Bola doslova prevratná. Neskôr sme sa zrazu s kopec inými kapelami ocitli na periférii, každý sa od nej dištancoval. Akoby bola pasé a my sme sa zrazu cítili ako vlajkonosiči. Priznávam, že sme sa pretransformovali na akúsi elektronicko-rockovú kapelu, možno kvôli potrebe fungovať lepšie. Ale stále sme v základoch veľmi elektronickí. Používame gitary, takisto živé bicie, no v štúdiu sme veľmi elektronickí.

No ty osobne si sa za posledné roky stal takisto synonymom sveta elektrickej gitary, hlavne s príchodom skladby "Enjoy The Silence".
To je pravda, hlavne preto, že mi koncertovanie prišlo už extrémne nudné a za syntezátorom som sa cítil ako uväznený. Keď zídete na okraj pódia, cítite s ľuďmi väčšiu spojitosť, máte možnosť vidieť ľuďom do tvári a čítať z nich emócie. Preto to mám dnes na koncertoch rád. S týmto albumom koncertovať neplánujem. Ani si neviem predstaviť, ako by som ho odprezentoval. Možno si dokážem predstaviť, že by sme pripravili niekoľko krátkych filmov, vystúpili s nimi na pódiu, niečo odohrali, ale rozhodne by som v tom nevidel nič na spôsob klasického turné.

Hoci hudba Depeche Mode sa stále vyznačuje experimentálnosťou a alternatívou, musí to byť zvláštny pocit tvoriť album za hranicami kapely. Je v tom pocit slobody?
V určitom zmysle áno. Nemám však v tomto smere žiadne očakávania. V čo dúfam najviac je to, že sa niekomu zapáči aspoň jedna skladba a povie si, "Fíha, to by sa hodilo do filmu". Myslím, že v reklame by to znelo čudne, ale človek nikdy nevie.