Playing The Angel (2005)

Playing The Angel (2005)

11.septembra 2005 odprezentovali Depeche Mode skladbu "Precious" v talianskej tv relácii "Quelli Che Il Calcio". Krátko predtým usporiadali páni v Miláne malú tlačovú konferenciu.

V poslednom období ste sa sústredili na individuálne projekty. Ziskali ste tak novú energiu a stimul pre album "Playing The Angel"?
Dave: V podstate áno. Na konci minulého roka sme sa zišli, vypočuli si nejaké materiály, ktoré sme pripravili a rozhodli sa pre Hilliera, ako producenta. Pokiaľ išlo o entuziazmus, bol to veľmi dobrý výber a už po dvoch týždňoch spolupráce sme si boli istí, že ideme správnym smerom.

Dave, svojho času si prehlásil, že by si nikdy nestavil na to, že spolu zotrváte tak dlho. Čo vás drží pohromade, a hlavne čo Vás držalo pokope v 1990tych rokoch, kedy ste to mali veľmi ťažké?
Fletch: Máme za sebou 25 rokov skvelej kariéry a nič, čo máme za sebou, by sme nemenili. Dnes už máme kopec vecí uzavretých a vyriešených a všetko napreduje skvele. Samozrejme, dnes sme už o 25 rokov starší... ale sme na dobrej ceste, aby z nás boli noví The Rolling Stones (smiech)

Skvele, ale čo Vás drží pohromade?
Martin: Viete, s neúspechmi sa musíte vedieť popasovať a nedovoliť, aby sa objavilo niečo, čo by spôsobilo rozpad kapely. Naše nahrávky sa predávali vždy, nikdy sme nemuseli riešiť prepad predaja a možno práve toto nás drží pohromade.

Počas kariéry ste sa v textoch zaoberali viacmenej vnútorným životom. Vychádzate pritom z vlastných skúseností alebo je tam toho viac?
Martin: Vždy som mal tendenciu písať o veciach, ktoré súvisiach so vzťahom dvoch ľudí, alebo o zážitkoch, ktoré sa ma bytostne dotýkali... to mi ide najlepšie.

Vizuálnej stránke ste prikladali vždy veľmi veľký význam, obzvlášť po stretnutí s Corbijnom. Ako to bude vyzerať na nasledujúcom turné? Je Anton stále váš obľúbený režisér?
Dave: S Antonom sme začali spolupracovať už pred mnohými rokmi. On veľmi dobre chápe dôležitosť vizuálnej stránky hudby a myslím, že to ovplyvnilo aj vývoj nášho imidžu. Podpísal sa pod autorstvo našich promofotografii, obalov albumov... no a dnes je veľmi zaneprázdnený prípravou pódia pre naše nadchádzajúce turné.

Tvrdíte, že vaša hudba má silne vizuálne prvky. Ku ktorému filmu by ste prirovnali váš nový album?
Fletch: 40ročná panna (smiech).

Skladby na albume sršia energiou. Je za tým niečo konkrétne, čo malo na túto skutočnosť vplyv?
Dave: Alchýmia, ktorú sa nám podarilo v štúdiu vytvoriť, sa veľmi ťažko vysvetľuje. Ale v aktuálnom prípade za tým stojí výborná harmónia a pocit z tvorby novej hudby... v tomto smere môžme byť vďační Benovi Hillierovi a jeho produkčnému tímu. Treba samozrejme aj pripomenúť, že do štúdia sme nastúpili s takmer hotovými skladbami, nie iba s nejakými hrubými náčrtmi... a takisto sme mali pocit, že treba po hudobnej stránke skúsiť čosi nové, no s použitím zvyčajných nástrojov, ako analógové syntezátory, akustické nástroje a sample.

Ste považovaní za kráľov elektroniky. Aký vzťah máte k novým technológiam?
Martin: Boli sme veľmi prekvapení, keď nám v hneď prvý deň v štúdiu Ben ukázal ohromné množstvo analógových syntezátorov. Týmto smerom sme sa rozhodli pracovať, hoci neustále sledujeme novinky v oblasti virtuálnych syntezátorov, ako napr. Reactor.

Počuli sme skladby "John The Revelator" a "Macrovision". Čo vás primälo prepracovať bluesovú klasiku "John The Revelator" a umiestniť ju na album?
Martin: Tá skladba nás veľmi inšpirovala. Vzali sme si za vzor len jeden verš, ostatné sme napísali a skomponovali nanovo. "Macrovision" sa pôvodne volala "Macro"... ak by sme to nechali tak, tak mi je jasné, čo by sa stalo (smiech)... je to veľmi bizarná skladba. Ale funguje a neviem Vám vysvetliť prečo. Začalo to absolútne triviálnym nápadom, lenže skladba graduálne začala získavať tvar až do dnešnej podoby.

25 rokov spolu. Keď sa dnes pripravujete na nahrávanie albumu, prípadne na nové turné, je za tým stále rovnaký entuziazmus ako pred spomenutými 25 rokmi, alebo k tomu dnes už pristupujete ako ku skutočnej práci, či nebodaj to beriete ako bremeno?
(Dave sa chystal k odpovedi, no Fletch sa vrhol ihneď po mikrofóne): Čo bolo pre nás prekvapivé, tak práve skutočnosť, že tento album sa zrodil akosi prirodzene a vzišiel zo skutočného pocitu zábavy. Myslím, že atmosféra v kapele je za posledné roky absolútne najlepšia... A ja osobne dnes svoju prácu nevnímam ako nejakú povinnosť ...

Povedzte nám niečo o názve albumu
Dave: Mali sme k dispozícii veľa dobrých názvov... samozrejme, stále sa nám páči dvojzmyseľnosť, tá viacvýznamovosť hry na anjela a hrať sa s anjelom... Anton ten názov miluje, pretože podľa neho je dokonalý pre vizuálne stvárnenie. Samotný názov však pochádza z textu poslednej skladby na albume, "The Darkest Star".

Dave, nebolo pre teba spievanie na tomto albume trochu zložité? Zdá sa totiž, že to bola pre teba výzva, obzvlášť v niektorých pasážach.
Dave: Máte pravdu, nebolo to jednoduché, bola to výzva a ja mám výzvy rád. Funguje to u mňa tak, že si vytvorím akýsi imaginárny svet, resp. vizuálny, do ktorého sa ponorím a následne do spevu adaptujem interpretácie obrazov tohto sveta.

Fletch: A aj keď sa javí album pochmúrny, tak v našich skladbách nájdete vždy aj prvky optimizmu a nádeje.

Dá sa povedať, že toto je presne ten album, aký fanúšikovia očakávali?
Fletch: My neprodukujeme nahrávky pre fanúšikov, produkujeme hudbu pre seba. Ale na druhej strane, myslím, že fanúšikovia si tento album zamilujú.

Dave, ty si zatiaľ komponoval veci len pre svoje sólové nahrávky, aký to bol pocit komponovať pre Depeche Mode?
Dave: Píšem skladby pre seba a keď sa tak deje, nemyslím na to, kto sa ňou nakoniec bude prezentovať. Presne na toto sa ma spýtal Daniel Miller, keď som mu prehrával demá, ale ja len píšem skladby a to je všetko. Mám rád celý ten proces komponovania a pokračoval som v tom aj po skončení môjho sólového turné. Lenže, keď so skladbami prídete do štúdia, začnú žiť úplne iným životom, pretože sa do nej pustia ďalší ľudia. Takisto sa iným smerom môže uberať aj atmosféra skladby, záleží vždy na tom, kto s ňou pracuje. S Martinom sa pri komponovaní oddávame sebapozorovaniu a našim útrapám, no rozhodne to neovplyvňuje našu túžbu žiť.

Aký máte postoj k legálnemu, ale aj ilegálnemu sťahovaniu hudby cez Internet?
Fletch: Tá situácia sa neustále mení, takmer každý mesiac. Najväčšiu chybu urobili samotné hudobné vydavateľstvá, keď za celú poslednú dekádu voči tomu nezaujali žiaden seriózny postoj. Dnes sa však zdá, že by to mohlo byť lepšie regulované. My sa môžeme iba prispôsobiť. Treba však priznať, že dnes je tu veľmi veľký dopyt po hudbe, čo je samo o sebe pozitívne.

Ale ste teda proti zdieľaniu audio súborov ...
Dave: Pokiaľ ide o to ilegálne, tak samozrejme.

Fletch: Staršie a nové kapely k tomu majú dosť odlišné postoje, ťažko povedať.

Dave: Pre nás je to samozrejme zložitejšie, no pre začínajúce kapely je to dobrý spôsob, ako sa zviditeľniť. Veď aj ja, keď som bol mladý, som si nahrával relácie Johna Peela, to však bolo tolerované, keďže šlo o individuálny "fenomén". Zdieľanie súborov, keďže je to štrukturovaná záležitosť, je niečo, čo ovplyvňuje ako umelcov, tak aj nahrávacie spoločnosti. Samozrejme, je to jedinečná vec, kedy sa veľmi ľahko dopátrate presne k tej hudbe, akú práve chcete počúvať, teda, pokiaľ to negatívne neovplyvní predaj nahrávok...

zdroj: depechemodeitalia.com

Názory Devotees (21)

Logic

 1    5. september 2015 o 07:34

top pesnička, nepohneval by som sa , keby vydali taký celý popový album.

Notik

 2    7. september 2015 o 16:47

je to top pesnicka ale na mile vzdialena od playingu bohuzial

Notik

 3    7. september 2015 o 16:47

bohuzial preto lebo pta neni moja kava

WellerUK

 4    7. september 2015 o 17:27

Look who’s producing
Ben Hillier!
All you ever bring us is shite
Look who’s producing
Ben Hillier!
You should bow your head in shame


Ale ani Dave a jeho naivne versovanie tomu uroven nepridali.

A nakoniec to cele pri masteringu prebudili.

bob3

 5    7. september 2015 o 22:38

“My neprodukujeme nahrávky pre fanúšikov, produkujeme hudbu pre seba.”

To je to co mě na DM nejvíce baví.

WellerUK

 6    8. september 2015 o 09:27

No myslim, ze Andy neprodukuje hudbu vobec, ani pre fanusikov ani pre seba. nicmenej ak by prestali plnit stadiony tak by zacali tvorit nove albumy s inym nahladom.

Fletch: A aj keď sa javí album pochmúrny, tak v našich skladbách nájdete vždy aj prvky optimizmu a nádeje.

Myslim, ze doslova to iste povedal Martin v nejakom dokumente. Nieco ako: “I’ve never seen our music as being over-dark. I think that there is always an element of hope in our music.”

bob3

 7    8. september 2015 o 10:26

Myslím že je to jediný způsob jak dál pokračovat, dovedete si představit že by dělali muziku pro fanoušky, nebo dle představy fanoušků smile

WellerUK

 8    8. september 2015 o 10:38

... dovedete si představit že by dělali muziku pro fanoušky, nebo dle představy fanoušků smile

Ale ano, viem si to predstavit. Aj by som to kupoval (vsetci by sme to kupovali). Akurat by som sa stazoval na ine aspekty ich tvorby.

bob3

 9    8. september 2015 o 11:48

Jde o to, že by nebylo co kupovat, DM by to nebavilo.

WellerUK

 10    8. september 2015 o 12:04

Jde o to, že by nebylo co kupovat, DM by to nebavilo.

Ak je DM iba Martin tak mozno (aj ked Martin musi tiez platit ucty, a financovat svoju zavislost na Eurocracku)

Ale je tu aj Dave, Andy, Daniel, Jonathan, Anton a kopec inych, ktorym sa moze oslik-otres-se-dm hodit v akejkolvek podobe.

bob3

 11    8. september 2015 o 13:53

Ale vždyť pointa je dělat v životě to, co tě baví. Lidi co z nějakého důvodu tuto možnost nemají, žijou jen napůl..

bel canto

 12    10. september 2015 o 09:41

Po vypocuti PTA si mnohi oddychli, pamatam si na vlnu optimizmu po Exciteri.

Michaela 146

 13    13. september 2015 o 15:08

Skladba Precious je velmi povedená, ráda jí poslouchám. Když vyšlo album PTA tak mi spadl kámen ze srdce, strachovala jsem se, aby to neznělo jako Exciter smile A ono to tenkrát bylo velmi milé překvapení smile Ale můj názor na album Exciter všichni dobře znají ti, kteří chodí na stránky DM Cz. tam přispívám pod nickem cowlleyka.

bob3

 14    13. september 2015 o 22:59

Michaela 146: čau..

Michaela 146

 15    14. september 2015 o 18:39

Slušností je odpovědět, Milý bobe, ahoj smile

Mikey101

 16    14. september 2015 o 20:45

Prijemna skladba, ale ja mam radsej Newborn, The sinner in me alebo Nothings impossible.

bob3

 17    14. september 2015 o 21:56

Michaela 146: Neboj se za své názory, už není komunismus, bohužel jinde to některým ještě nedocvaklo..

Michaela 146

 18    14. september 2015 o 22:43

to Mikey101: Ano, skladba Newborn je naprosto geniální věc, fascinující skladba začátek je klidný, ale v 1:40 to pak nastane hotová lavinová smršť naprosto něco ohromujícího, já vlastně, ani netuším jak to mám popsat…velmi, velmi povedená skladba.

Michaela 146

 19    14. september 2015 o 23:04

bob3: Já  píši co na srdci, to na jazyku smile Já vím, že již není komunismus, vždyť patřím do té generace, která za svobodu bojovala, já jsem studovala na jedné pražské průmyslovce druhý ročník, když přišla na přelomu roku 89/90 sametová revoluce, vzpomínám jak se i u nás na škole zakládal stávkový výbor, společně jsme na Václaváku cinkali klíči a vše vypadalo velmi optimisticky.

bel canto

 20    15. september 2015 o 15:46

Po par vypocutiach PTA ma napadla jedna zrezelna vec - Davidove sklaby su lepsie ako Martinove ! Nikdy by som si nemyslel, ze toto si budem mysliet. Top skladba z tej ery - Newborn.

Logic

 21    17. september 2015 o 19:55

Aspoň raz sme sa zhodli, že Newborn je pecka, ale precoius je tiež super. Jednoduchá, melodická, príjemná skladba.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa