11.septembra 2005 odprezentovali Depeche Mode skladbu "Precious" v talianskej tv relácii "Quelli Che Il Calcio". Krátko predtým usporiadali páni v Miláne malú tlačovú konferenciu.

V poslednom období ste sa sústredili na individuálne projekty. Ziskali ste tak novú energiu a stimul pre album "Playing The Angel"?
Dave: V podstate áno. Na konci minulého roka sme sa zišli, vypočuli si nejaké materiály, ktoré sme pripravili a rozhodli sa pre Hilliera, ako producenta. Pokiaľ išlo o entuziazmus, bol to veľmi dobrý výber a už po dvoch týždňoch spolupráce sme si boli istí, že ideme správnym smerom.

Dave, svojho času si prehlásil, že by si nikdy nestavil na to, že spolu zotrváte tak dlho. Čo vás drží pohromade, a hlavne čo Vás držalo pokope v 1990tych rokoch, kedy ste to mali veľmi ťažké?
Fletch: Máme za sebou 25 rokov skvelej kariéry a nič, čo máme za sebou, by sme nemenili. Dnes už máme kopec vecí uzavretých a vyriešených a všetko napreduje skvele. Samozrejme, dnes sme už o 25 rokov starší... ale sme na dobrej ceste, aby z nás boli noví The Rolling Stones (smiech)

Skvele, ale čo Vás drží pohromade?
Martin: Viete, s neúspechmi sa musíte vedieť popasovať a nedovoliť, aby sa objavilo niečo, čo by spôsobilo rozpad kapely. Naše nahrávky sa predávali vždy, nikdy sme nemuseli riešiť prepad predaja a možno práve toto nás drží pohromade.

Počas kariéry ste sa v textoch zaoberali viacmenej vnútorným životom. Vychádzate pritom z vlastných skúseností alebo je tam toho viac?
Martin: Vždy som mal tendenciu písať o veciach, ktoré súvisiach so vzťahom dvoch ľudí, alebo o zážitkoch, ktoré sa ma bytostne dotýkali... to mi ide najlepšie.

Vizuálnej stránke ste prikladali vždy veľmi veľký význam, obzvlášť po stretnutí s Corbijnom. Ako to bude vyzerať na nasledujúcom turné? Je Anton stále váš obľúbený režisér?
Dave: S Antonom sme začali spolupracovať už pred mnohými rokmi. On veľmi dobre chápe dôležitosť vizuálnej stránky hudby a myslím, že to ovplyvnilo aj vývoj nášho imidžu. Podpísal sa pod autorstvo našich promofotografii, obalov albumov... no a dnes je veľmi zaneprázdnený prípravou pódia pre naše nadchádzajúce turné.

Tvrdíte, že vaša hudba má silne vizuálne prvky. Ku ktorému filmu by ste prirovnali váš nový album?
Fletch: 40ročná panna (smiech).

Skladby na albume sršia energiou. Je za tým niečo konkrétne, čo malo na túto skutočnosť vplyv?
Dave: Alchýmia, ktorú sa nám podarilo v štúdiu vytvoriť, sa veľmi ťažko vysvetľuje. Ale v aktuálnom prípade za tým stojí výborná harmónia a pocit z tvorby novej hudby... v tomto smere môžme byť vďační Benovi Hillierovi a jeho produkčnému tímu. Treba samozrejme aj pripomenúť, že do štúdia sme nastúpili s takmer hotovými skladbami, nie iba s nejakými hrubými náčrtmi... a takisto sme mali pocit, že treba po hudobnej stránke skúsiť čosi nové, no s použitím zvyčajných nástrojov, ako analógové syntezátory, akustické nástroje a sample.

Ste považovaní za kráľov elektroniky. Aký vzťah máte k novým technológiam?
Martin: Boli sme veľmi prekvapení, keď nám v hneď prvý deň v štúdiu Ben ukázal ohromné množstvo analógových syntezátorov. Týmto smerom sme sa rozhodli pracovať, hoci neustále sledujeme novinky v oblasti virtuálnych syntezátorov, ako napr. Reactor.

Počuli sme skladby "John The Revelator" a "Macrovision". Čo vás primälo prepracovať bluesovú klasiku "John The Revelator" a umiestniť ju na album?
Martin: Tá skladba nás veľmi inšpirovala. Vzali sme si za vzor len jeden verš, ostatné sme napísali a skomponovali nanovo. "Macrovision" sa pôvodne volala "Macro"... ak by sme to nechali tak, tak mi je jasné, čo by sa stalo (smiech)... je to veľmi bizarná skladba. Ale funguje a neviem Vám vysvetliť prečo. Začalo to absolútne triviálnym nápadom, lenže skladba graduálne začala získavať tvar až do dnešnej podoby.

25 rokov spolu. Keď sa dnes pripravujete na nahrávanie albumu, prípadne na nové turné, je za tým stále rovnaký entuziazmus ako pred spomenutými 25 rokmi, alebo k tomu dnes už pristupujete ako ku skutočnej práci, či nebodaj to beriete ako bremeno?
(Dave sa chystal k odpovedi, no Fletch sa vrhol ihneď po mikrofóne): Čo bolo pre nás prekvapivé, tak práve skutočnosť, že tento album sa zrodil akosi prirodzene a vzišiel zo skutočného pocitu zábavy. Myslím, že atmosféra v kapele je za posledné roky absolútne najlepšia... A ja osobne dnes svoju prácu nevnímam ako nejakú povinnosť ...

Povedzte nám niečo o názve albumu
Dave: Mali sme k dispozícii veľa dobrých názvov... samozrejme, stále sa nám páči dvojzmyseľnosť, tá viacvýznamovosť hry na anjela a hrať sa s anjelom... Anton ten názov miluje, pretože podľa neho je dokonalý pre vizuálne stvárnenie. Samotný názov však pochádza z textu poslednej skladby na albume, "The Darkest Star".

Dave, nebolo pre teba spievanie na tomto albume trochu zložité? Zdá sa totiž, že to bola pre teba výzva, obzvlášť v niektorých pasážach.
Dave: Máte pravdu, nebolo to jednoduché, bola to výzva a ja mám výzvy rád. Funguje to u mňa tak, že si vytvorím akýsi imaginárny svet, resp. vizuálny, do ktorého sa ponorím a následne do spevu adaptujem interpretácie obrazov tohto sveta.

Fletch: A aj keď sa javí album pochmúrny, tak v našich skladbách nájdete vždy aj prvky optimizmu a nádeje.

Dá sa povedať, že toto je presne ten album, aký fanúšikovia očakávali?
Fletch: My neprodukujeme nahrávky pre fanúšikov, produkujeme hudbu pre seba. Ale na druhej strane, myslím, že fanúšikovia si tento album zamilujú.

Dave, ty si zatiaľ komponoval veci len pre svoje sólové nahrávky, aký to bol pocit komponovať pre Depeche Mode?
Dave: Píšem skladby pre seba a keď sa tak deje, nemyslím na to, kto sa ňou nakoniec bude prezentovať. Presne na toto sa ma spýtal Daniel Miller, keď som mu prehrával demá, ale ja len píšem skladby a to je všetko. Mám rád celý ten proces komponovania a pokračoval som v tom aj po skončení môjho sólového turné. Lenže, keď so skladbami prídete do štúdia, začnú žiť úplne iným životom, pretože sa do nej pustia ďalší ľudia. Takisto sa iným smerom môže uberať aj atmosféra skladby, záleží vždy na tom, kto s ňou pracuje. S Martinom sa pri komponovaní oddávame sebapozorovaniu a našim útrapám, no rozhodne to neovplyvňuje našu túžbu žiť.

Aký máte postoj k legálnemu, ale aj ilegálnemu sťahovaniu hudby cez Internet?
Fletch: Tá situácia sa neustále mení, takmer každý mesiac. Najväčšiu chybu urobili samotné hudobné vydavateľstvá, keď za celú poslednú dekádu voči tomu nezaujali žiaden seriózny postoj. Dnes sa však zdá, že by to mohlo byť lepšie regulované. My sa môžeme iba prispôsobiť. Treba však priznať, že dnes je tu veľmi veľký dopyt po hudbe, čo je samo o sebe pozitívne.

Ale ste teda proti zdieľaniu audio súborov ...
Dave: Pokiaľ ide o to ilegálne, tak samozrejme.

Fletch: Staršie a nové kapely k tomu majú dosť odlišné postoje, ťažko povedať.

Dave: Pre nás je to samozrejme zložitejšie, no pre začínajúce kapely je to dobrý spôsob, ako sa zviditeľniť. Veď aj ja, keď som bol mladý, som si nahrával relácie Johna Peela, to však bolo tolerované, keďže šlo o individuálny "fenomén". Zdieľanie súborov, keďže je to štrukturovaná záležitosť, je niečo, čo ovplyvňuje ako umelcov, tak aj nahrávacie spoločnosti. Samozrejme, je to jedinečná vec, kedy sa veľmi ľahko dopátrate presne k tej hudbe, akú práve chcete počúvať, teda, pokiaľ to negatívne neovplyvní predaj nahrávok...

zdroj: depechemodeitalia.com