Takmer tri dekády uplynuli od slávneho koncertu v Rose Bowl, no napriek tomu neprestáva fascinovať. Pozrime sa teda na setlist pamätného večera cez optiku všetkých vtedajších členov Depeche Mode.

Alan Wilder

01. Pimpf
Všetky koncerty turné začínali s "Pimpf", takže, keď dnes počujem túto melódiu, vynoria sa mi v mysli konkrétne spomienky; bol to signál, že čoskoro vstúpime na pódium, v tom momente ma vždy zalial studený pot. "Pimpf" bola pôvodne zamýšľaná len ako b-strana singla, no nakoniec sa dostala aj na samotný album "Music For The Masses". Názov skladby je vlastne zhodný s názvom časopisu hitlerovskej mládeže. Samotná skladba reflektuje na obdobie vzostupu nacizmu. Hudba je veľmi znepokojivá.

02. Behind The Wheel
Skvelý výber pre začiatok večera, pretože je to veľmi rýchla skladba, aktuálna a už pomerne známa. V ten večer v Pasadene som bol nervóznejší než zvyčajne, nielen pre to veľké publikum (70 000 návštevníkov), ale hlavne preto, že sa všetko filmovalo a nahrávalo. Pre mňa bolo prvoradé, aby všetko fungovalo, no na pódiu som mal zlé odposluchy, nepočul som svoj vlastný spev. Neskôr začalo trochu pršať. Našťastie to náš projekt vôbec neohrozilo.

03. Strangelove
Pri "Strangelove" ma napadne iba čas strávený jej nahrávaním a spory, ktoré okolo nej vznikli. Ani nie som schopný povedať, koľkokrát sme sa pri nej povadili. Bassovú linku sme museli zmeniť asi stokrát, takisto obsahovala množstvo perkusii, ktoré sme nakoniec museli odstrániť. Problém bol hlavne v tom, že sme si ju vybrali za pilotný singel ešte pre jej samotným nahrávaním, čím sa všetko len skomplikovalo. Chceli sme ju urobiť čo najlepšie, všetko sme stavili na výsledok, ale podľa mňa sa veľmi nevydarila, jej koncertná verzia mi priniesla omnoho viac spokojnosti.

04. Sacred
Nie je to práve tá najlepšia vec pre pódium, museli sme ju pre koncertný album trochu štúdiovo upraviť. Stanovili sme si cieľ: každý deň pripraviť live mix jednej skladby a zámerne sme zvuk z publika miešali priamo do skladieb. Rozhodne sme nechceli live album v štýle Simple Minds, ktorý bol vo výsledku celý prerobený v štúdiu. Ten ich album si "live" atmosféru ponecháva iba v podobe aplauzu a výkrikov na začiatkoch a v koncoch skladieb. Je to jednoducho "studio live" album.

05. Something To Do
Vždy sa veľmi ťažko vyberajú skladby do koncertného setlistu, pretože do úvahy prichádza veľmi veľa piesní. Obyčajne zostavíme zoznam s návrhmi a potom príde na rad diskusia. Tá trvá celé hodiny. Nie vždy v zozname ponecháme skladby, ktoré preferujeme, niekedy zvolíme skladby, ktoré jednoducho do setlistu zapasujú, dotvoria celok, a rovnako udržia publikum v napätí na celú hodinu a pol. Konkrétne táto ale môže ľudí "uspať", nie všetci "Something To Do" poznajú, ale rozhodne nespomaľuje tempo koncertu.

Martin Gore

06. Blasphemous Rumours
Zo všetkých našich skladieb mala práve táto najväčší provokačný účinok, a to nemám na mysli iba scénu. Aj keď je už trošku staršieho dáta, dodnes dostávam od fanúšikov listy sústreďujúce sa práve na ňu. Viete, rád by som vlastnil rozhlasovú stanicu s názvom "Rúhavé klebety".

07. Stripped
"Some Great Reward" bol vskutku ťažký album a tak sme s "Black Celebration" nabrali trochu melodickejší smer, čo "Stripped" dokonale ilustruje. Táto skladba má veľmi dobré vibrácie, je stvorená pre pódium, s čím súhlasíme všetci.

08. Somebody
Túto skladbu už nemám rád, myslím, že je príliš jemná a precitlivelá, väčšina mojich skladieb taká naivná nie je. Obyčajne totiž pripravujem veci tak, aby nabrali nečakaný smer, či už okamžite alebo neskôr. Preferujem, keď sa objavia pochybnosti, kedy sa nedá vyradiť možnosť, že sa to partnerstvo plné lásky môže pokaziť.

09. The Things You Said
"The Thing You Said" je presne o tom, o čom "Somebody" nie je a preto tú skladbu milujem. Má svoju príjemnú, ale aj nepríjemnú stránku, je o zrade. Je o niekom, koho sklamala milovaná osoba, ale našťastie mal na svojej strane skutočných priateľov. Je to jedna z mála skladieb, ktorú spievam v popredí pódia. Takto zvládnem jednu alebo dve skladby, viac nie. Je to pre mňa totiž príliš stresujúce.

10. Black Celebration
Nie som nadšený z jej hrania. Neunavuje ma, ale radšej by som mal namiesto nej v setliste napr. "Lie To Me". "Black Celebration" nie je veľmi "tanečná skladba", podľa mňa nemala v setliste čo robiť.

Andy Fletcher

11. Shake The Disease
Je to jedna z tých skladieb, ktoré hráme už veľmi dlho a kedykoľvek ju počujem, tak si spomeniem na jej videklip, na ktorého filmovanie neviem zabudnúť. Bol som zachytený na akomsi lane, ktoré ma istilo pred pádom. Vtedy som si chvíľu myslel, že ak ma to neudrží, je po mne.

12. Nothing
Na konci tejto skladby sa Dave opýta publika, či je v pohode a vôbec na celom zázname jasne počuť všetko, čo Dave na pódiu hovorí. Keď som bol naposledy na koncerte Princea, tak som bol trochu sklamaný, pretože neustále hovoril, ako miluje Londýn a aké je to úžasné mesto. Stavil by som sa, že to isté hovoril potom v Amsterdame alebo v Paríži.

13. Pleasure Little Treasure
Je to b-strana singla "Never Let Me Down Again", pohodová rock´n´rollová vec a hrať ju naživo je skutočne zábavné. A hoci nás nemožno označiť za rockovú kapelu, rozhodne nás to neobmedzuje v tom, aby sme si vedeli rock užiť, hoci napr. v Nashville sme sa snažili viac spájať s country ... ono, v Nashville sa toho veľa robiť nedá a mne sa country nepáči. Je to hudba pre kobvojov, ale a druhej strane je dosť škoda, že tá éra divokého západu už dávno skončila.

14. People Are People
Jeden z našich najväčších hitov, ale pred turné sme viedli veľmi dlhé debaty o tom, či ju do setlistu zaradiť. Ja s Martinom sme boli proti. Myslím, že na budúcom turné už v programe nebude.

15. A Question Of Time
Táto skladba sa mi veľmi páči, ale nepamätám sa, čo sa počas nej v Pasadene stalo, vlastne si z toho večera nepamätám nič ... Viete, počas našich koncertov sa bežne stávalo, že sa objavili nejaké technické problémy, dokonca aj ja sám som mával problémy, napr. s rovnováhou, ale dnes už to je úplne iné, všetko funguje. V Rose Bowl to už šlo akosi samo, veď sme tú šou hrali predtým už stokrát, takže som v podstate už hral ako robot. Samozrejme, to neznamená, že som nebol očarený davom, ale hral som vlastne automaticky.

David Gahan

16. Never Let Me Down Again
Pre mňa jeden z najintenzívnejších momentov koncertu, aj preto, že je to skladba s veľmi emotívnym nábojom a vždy, keď ju spievam, tak veľmi dobre funguje s publikom. Blížili sme sa k záveru koncertu a počas tejto skladby sme osvetlili publikum. Keď som videl to množstvo ľudí, takmer som sa rozplakal, bol to veľmi dojemné.

17. A Question Of Lust
Túto skladbu spieva Martin, čo znamená, že si počas nej môžem odpočinúť v zákulisí. Verte mi, že v tú noc v Rose Bowl som naozaj potreboval pauzu. Bol som nervóznejší, než zvyčajne, dokonca som nevedel, či mám ľudí pozdraviť v štýle "Dobrý večer všetkým" alebo "Dobrý večer Pasadena". Na konci koncertu to však bolo úplne iné, mal som v hlave zmätok.

18. Master And Servant
Čo sme tú skladbu nahrali, tak ju na koncertoch hráme pravidelne. A len čo sa ozvú prvé zvuky, tak ju publikum spozná - je to akási hymna Depeche Mode. Niečo na štýl "Baba O´Riley" od The Who.

19. Just Can´t Get Enough
Zakaždým, keď chystáme turné, tak premýšľam, či máme hrať "Just Can´t Get Enough". Je to skladba Vince Clarkea, ktorý s nami už dávno nehrá, a má ďaleko od toho, čo hráme dnes, takže stále váhame. No na druhej strane, bol to náš prvý hit a publikum by bolo sklamané, keby sme ju nehrali. Nerád by som videl, ako ju odmietneme, je to veľmi dobrá popová skladba, hoci musím priznať, že z jej spievania som nie veľmi nadšený.

20. Everything Counts
Jedna z mojich obľúbených skladieb, z albumu "Construction Time Again", ktorá bola významným míľnikom v našej kariére. Vďaka nej sme uspeli v Európe. V Anglicku sme sa s ňou dostali do Top10, ale inde to až tak nefungovalo a práve preto sme ju chceli vždy hrať naživo. Jej text je nadčasový ... peniaze, moc a korupcia.
Vo filme Vás počas tejto skladby vezme Pennebaker do zákulisia. Vidíte predajcov tričiek, ako presúvajú krabice plné dolárov a Johathan, náš účtovník, prepočítava tržby z koncertu.
Pennebaker bol v tomto pravdivý. Celé to má aj svoju obchodnú stránku, ktorá by sa nemala skrývať. Nehanbíme sa za to. Tvrdo pracujeme, zaslúžime si peniaze, ktoré môžeme minúť, veď ako dlho už produkujeme kvalitnú hudbu.

Viete, koncert v Rose Bowl bol svojim spôsobom výnimočný. Bolo to po prvýkrát, čo sme zaplnili štadión. To však neznamená, že v budúcnosti už budeme hrať iba na štadiónoch. Našou ďalšou métou sú koncerty v krajinách, kde sme doteraz nikdy nehrali, napr. Austrália, či Sovietsky zväz.

zdroj: Best (FR), dmtvarchives.com