Daniel Miller o albume “Exciter”

"Exciter" bol prvým albumom Depeche Mode po "Ultra" a prvým po Davidových veľkých problémoch s drogami. Bol to vlastne album, s ktorým sa v určitom zmysle vrátilo do kapely svetlo.

Nakoniec, pri každom albume vás napadne, že ďalší album už nenahrajú, dokonca sa to dalo predpokladať aj v ich najlepších časoch.

Dave, Martin a Fletch započali práce s dosť vážnymi konfrontáciami týkajúcimi sa vnútornými záležitosťami, ktoré si jednoducho museli vyjasniť. Samotný začiatok bol teda veľmi zložitý. Deň alebo dva strávili vo veľmi ťažkých diskusiách. Myslím, že hlavne Dave to zo seba potreboval dostať, ešte predtým, ako získal pocit, že môže ísť ďalej. Ale vyjasnili sme si to. Vždy si to bolo potrebné vyjasniť.

Martin takisto trochu trpel, hlavne skladateľským blokom. Spomínam si, ako sme s Martinom a Fletchom zašli niekde v Londýne do čínskej reštaurácie. Šlo o akési "jedlo osudu". Bol to náš tradičný rituál pred začatím nahrávania nového albumu, ale odvtedy to už nerobíme. Mne osobne to dnes veľmi chýba. Odbehol som však od témy. Martin mal problém s písaním skladieb a tak sme sa s Fletchom rozhodli, že by sme mu našli niekoho, kto by s ním pracoval, aby prišiel na iné myšlienky.

S našim návrhom súhlasil. Tak sme povolali Garetha Jonesa, ktorý s kapelou nespolupracoval už veľmi dlho. Naposledy to bolo na albume "Black Celebration", po ktorom sme sa všetci rozhodli vystavať úplne nový tím. Každý mal pocit, že sme pri tom albume vyhoreli. Gareth bol však vždy priateľom kapely, takže takto to nejako s týmto albumom začalo. V tom čase sme dokonca nemali vybratého ani producenta, no mali sme už k dispozícii niekoľko skladieb dokončených z polovice s vcelku príznačným zvukom.

Martin v tej dobe počúval veľa nemeckého minimal techna, ktorému som takisto prepadol, takže to ovplyvnilo zvuk "Exciter"-a. Začalo sa teda pátranie po producentovi, ale hlavne sme hľadali odpoveď na otázku, aký by mal byť producent Depeche Mode. Mal to byť niekto, kto skutočne rozumel elektronike, no takisto rozumel samotným skladbám. Takisto by mal ovládať aj iné nástroje, no nesmel byť z rockovej oblasti. Rovnako sme postupovali predtým, než sme našli Tima Simenona a Flooda, no je len zopár ľudí, ktorí našim podmienkam vyhovujú.

Marka Bella som poznal vcelku dobre ešte z čias LFO, odvtedy však produkčne pracuje s Bjork, tak sme sa s ním rozhodli dať reč. Navštívil nás v Martinovom byte, pustili sme mu zopár demo snímkov a potom zbehli na pivo. Proste všetko to prebiehalo v klasickom štýle Depeche Mode. Nikdy sme v súvislosti s produkciou albumu nemali oficiálny míting, dokonca sa oni sami medzi sebou nerozprávali. Jednoducho po tom stretnutí, ktoré trvalo zhruba 90 minút, bolo zrejmé, že Mark získal prácu.

S nahrávaním sme začali v Santa Barbare, pretože Martin sa tam práve presťahoval. Nevyhnutne však veci natiahli, vždy veci natiahnu, takže sme album dokončili v Londýne. V Santa Barbare sme dokončili tri, či štyri skladby. Moja úloha spočívala iba v tom, že tu a tam som prišiel s nejakým nápadom, vlastne takto sa to deje už od čias "Music For The Masses". Pridám sa k nim na pár dní, vypočujem si to, čo urobili, zistím, či nemajú nejaké otázky a ak treba, snažím sa pomôcť. Ale skutočnosť je taká, že ja sa dnes procesu zúčastňujem na jeho samotnom začiatku a na samotnom konci.

Po zvukovej stránke priniesol Mark Bell na album toho strašne veľa. Je to skutočne nahrávací umelec a nie producent. Posunul to celé na úplne inú úroveň, ale bolo to dobré, nakoľko to bol stále zvuk kapely a stále to vychádzalo z toho, čo samotní Depeche Mode chceli. Mark odviedol veľa práce na štruktúrach a aranžmánoch a následne s ním Gareth veľmi úzko spolupracoval na technikom pozadí a vokáloch.

"Exciter" je zvukovo veľmi elektronická nahrávka a trochu "riedka". Prebehla veľmi veľká diskusia o tom, ktorá skladba by mala byť prvým singlom a ja som mal veľmi silné tušenie, že by to mala byť "Dream On", nakoľko šlo o veľmi zaujímavú zmes akustickej gitary a elektroniky. Ten zvuk je už dnes celkom bežný, hlavne vďaka Radiohead a všetkým tým tzv. folkotronickým kapelám. Dokonca ho neskôr použila aj Madonna, no v čase tohto albumu šlo o niečo nové. Mal som pocit, že "Dream On" je veľmi dôležitá skladba, nešlo o nevyhnutne rádiovú záležitosť, ale bola dôležitá pokiaľ išlo o postoj Depeche Mode: stále idú na doraz, stále spolu produkujú jedinečné zvukové obrazy.

"Exciter" sa objavil v zložitom období Depeche Mode, teda pokiaľ išlo o ich vzťah s médiami. Jednoznačne nedržali tempo s tým, čo sa práve dialo na britskej hudobnej scéne, čo sa hralo v rádiách a tlačilo v médiách. Danny Tenagila spracoval remix "I Feel Love", popovej tancovačky, ktorá znela odvšadiaľ. V kluboch bola veľmi žiadaná, vyšplhala sa na prvú pozíciu v tanečnom rebríčku, no mainstreamové rádiá jej prakticky nevenovali pozornosť.

"Exciter" zaznamenal prakticky rovnaký predaj ako jeho predchodca, album "Ultra", celosvetovo takmer 2 milióny predaných nosičov, čo je celkom dobré, no nič extra. Predaj nasledujúceho albumu, "Playing The Angel", prekonal dokonca súčet oboch spomenutých a to z jednoduchého dôvodu - singel "Precious" sa stal veľkým rádiovým hitom. No "Exciter", jeho tvorba, sa stal pre Depeche Mode veľmi dôležitým albumom a nakoniec to šlo veľmi dobre. Nemyslím si, že je to ich najlepší album. Nechápte ma zle, je na ňom niekoľko skvelých skladieb. Nepatrí medzi ich najlepšie tri albumy, ale pravdepodobne patrí do ich Top5-ky.

Daniel Miller

zdroj: “Exciter”, Collectors Edition, 2007