Counterfeit² - Lepší svet Martina Goreho

Čas letí až príliš rýchlo a dnes je to už 14 rokov, čo sa Martin Gore pokúsil o svoju prvotinu v podobe šesť piesňovej EP platne Counterfeit, na ktorej vzdal hold svojim hudobným idolom z mladosti. Za 14 rokov plných búrlivých udalostí, ktoré sprevádzali nielen Martina, ale celú kapelu Depeche Mode, sa z neho stala hviezda svetového formátu, ktorá už dlhší čas "kope prvú ligu" svetovej hudobnej scény. Martin v krátkom časovom úseku po skončení "búrky" zvanej Exciter pripravil hudobnému svetu ďalšiu chuťovku v podobe pokračovania jeho prvej EP. Counterfeit² je na svete. Tak sa naň pozrime bližšie.

Je zbytočné porovnávať predošlý projekt s tým, čo sa vám o pár dní dostane do rúk. Hračka Counterfeit, ktorá je skôr počinom "z ničnerobenia", bez skutočného producenta, znie aj na dobu, v ktorej vznikla, ako neočesané dielo bez absolútnej iskry a nápadu. Koniec-koncov, ako aj v tomto prípade, nešlo o marketingovy ťah, ale skôr o urobenie radosti sebe a fanúšikom. Counterfeit² je však zrkadlom nielen Martinovho pohľadu na súčasný svet, ale dokonale zobrazuje jeho posun vo vnímaní hudby, ktorý sa uňho začal kryštalizovať pred vydaním albumu Songs of faith and devotion.

Martin L. Gore

Celý zvuk albumu by sa dal zhrnúť asi takto: Približne takto by znel Exciter, keby Martinovu prácu vo veľkej miere neovlyvňovali producenti, ktorí ho počas nahrávania opäť presvedčili použiť gitaru. Nakoniec, album je vernou kópiou Martinovho hudobného vkladu do tvorby domovskej kapely v poslednom desaťročí. Poďme však k samotnému obsahu albumu.

I keď ide opäť o album coververzií, ich výber nebol vôbec náhodný, hoci ide o Martinových obľúbených autorov. Texty vybraných piesní sú totiž sondou do Martinovej duše, človeka po štyridsiatke, ktorý začal svet vnímať inak, ako tomu bolo pár rokov dozadu, v búrlivej mladosti. Martin si uvedomuje svoju pominuteľnosť na tomto svete, vrtkavosť hudobnej slávy, skutočnú hodnotu vzťahu dvoch ľudí a pochopil význam skutočnej vernosti.

Album otvára zľudovelá skladba, ktorú však celosvetovo preslávila hudobná legenda Bob Dylan, In My Time Of Dying, pieseň hovoriaca práve o spomínanej pominuteľnosti ľudského bytia a zmierení sa s faktom, že život netrvá večne. Nasledujúce skladby, single Stardust a prepracovaný country hymnus I Cast A Lonesome Shadow, som rozobral v recenzii pilotného singla Stardust, ktorý sa v posledných dňoch objavil na trhu. Práve o zmenenom pohľade na svet spieva Martin v prekrásnej balade In My Other World. Skladbu pôvodne naspievala pre mnohých možno neznáma, ale hlavne vo filmovom svete preslávená americká divadelná herečka, v súčasnej dobe viac speváčka a vokalistka, Julee Cruise. Treba pripomenúť, že sa stala známou vďaka spolupráci s kontraverzným režisérom Davidom Lynchom. Jej hlas, dokonca aj Julee samotnú, ste mohli počuť a vidieť v Lynchovom filme "Blue Velvet", ale aj v omnoho slávnejšom seriály "Twin Peaks", kde naspievala titulnú pieseň, ktorá odznela aj v celovečernom filme "Twin Peaks: Fire walk with me". Pre filmových nadšencov z radov fans DM môžem spomenúť fakt, že sa objavila aj na soundtracku k filmu Wima Wendersa "Until the end of the world", na ktorý prispeli s Death´s door aj Depeche Mode.

Sexom a túžbou po nekonečnej láske nabitá pieseň Loverman je jednou z periel tohto albumu. Snáď aj preto, že pochádza z pera svetoznámeho hudobníka a básnika Nicka Cavea, Martinovho kolegu a osobného priateľa zo stajne Mute. Song znie geniálne už vo svojom originále, a tu treba Martinovi vzdať hold, že sa mu podarilo urobiť dokonalú coververziu s detailným zachovaním Caveovskej atmosféry. Rutinu a snahu o posun vzťahu dvoch ľudí, možno aj vo vlastnom živote, ospieval Martin v skladbe By This River ďalšej "šedej eminencie" hudobného sveta, skladateľa a hlavne poducenta Briana Ena. Väčšine z vás bude táto osoba známa z dlhoročnej spolupráce s U2, ktorá vyvrcholila v 90-tych rokoch minulého storočia vydaním projektu The Passangers. Malosť a zároveň jedinečnosť v nekonečnom svete vesmíru je zasa vyjadrená v skladbe Lost In The Stars. Pôvodný text má korene v novele Alana Patona "Lost In The Stars", ktorú v roku 1940 zhudobnil skladateľ Kurt Weill. Libretto k titulému songu napísal svetoznámy americký dramatik prvej polovice minulého storočia, Maxwell Anderson, a za základ svojej piesne si Martin vzal verziu, ktorú v šesťdesiatych rokoch preslávil idol všetkých zaľúbencov, Elvis Costelo. Samozrejme, že na albume nesmie chýbať Goreho večný hudobný idol, ktorý ovplyvnil celú jeho generáciu, John Lennon so skladbou, ktorú naspieval s manželkou Yoko Ono, Oh My Love.

Martin L. Gore

Ďalší, netypický song, nakoľko je naspievaný v nemeckom jazyku, Das Lied Vom Einsamen Mädchen, zrejme nebol vybraný náhodne. Meno speváčky Nico, asi nikomu nič nepovie. Berlínčanka, ktorá pred 2.svetovou vojnou pôsobila ako modelka sa po nástupe Hitlera presťahovala do New Yorku. Tu spolupracovala s takými pojmami 60-tych rokov, ako s Andy Warhollom, či s Lou Reedom, s ktorým založila legendárnu skupinu The Velvet Underground. S ňou vydala aj legendárny debutový album "The Velvet Underground and Nico". Na konci 60-tych rokov sa vrhla na sólovú dráhu, spolupracovala aj so spomínaným Bobom Dylanom, a s bassgitaristom The Velvet Underground, Johnom Caleom nahrala album Marble index, ktorý je v hudobnom svete označovaný ako prvý "gothic rock" album. Pieseň Das Lied Vom Einsamen Mädchen, pochádza z jej predposledného albumu v kariére Camera Obscure, ktorý vyšiel v roku 1985. Ďalší hold nehasnúcim legendám rocku, Davidovi Bowiemu a Iggymu Popovi, vzdal Martin v skladbe Tiny Girls, ktorá skôr vyzneje ako túžba po poznaní novej lásky v porovnaní s kľudným rodinným životom, v ktorom našiel Martin svoj zmysel. Album uzatvára nesmrteľná Candy Says od už spomínaných newyorkských legiend The Velvet Underground, ktorá sa štýlom textu veľmi podobá tvorbe Roberta Smitha z The Cure.

Zhrnúť celé Martinovo dielo pár vetami je veľmi ťažké, nakoľko album je jednou obrovskou výpoveďou nielen jeho samého, ale celej jeho generácie, je o vzdaní holdu skutočnej rockovej hudbe, ktorá sa vyznačovala nekonečnou úprimnosťou, živelnosťou a radosťou zo života. Ide o akýsi protipól súčasnej hudobnej scény, ktorá vyššie spomenuté vlastnosti definitívne stráca a utápa sa v odpornom mori peňazí. Po hudobnej stránke je album dokonalou zmesou súčasných trendov elektronickej a undergroundovej hudobnej scény a jasným dôkazom, že Martin Gore neustále zdokonaľuje a rozširuje svoje hudobné znalosti a schopnosti. Counterfeit² možno už teraz považovať za skvost súčasnej hudobnej scény a nám neostáva nič iné, len si želať, aby sa hudobné trendy tohto albumu dokonale rozvinuli a spojili s ďalšími nápadmi na budúcom albume Depeche Mode.