40 rokov Depeche Mode - VIII.

Depeche mode, ak sa to dá nazvať vytvorilo dvoch geniálnych skladateľov. Vince Clarka a Martina Goreho. Jeden skladá v durovej stupici a druhý v molovej. Momentálne počúvam diskografiu Erasure, som pri eponimickom albume Erasure z roku 1995 a nestíham sa diviť čo na tomto albume Vince a Andy (nie ten Fletcher samozrejme - pokus o suchý anglický humor) dokázali. Toto nie je lacný pop. Vince prezentoval analógové syntenzátory na albume Chorus a Martin prišiel na chuť analógom o pár rokov neskôr. Proste DM už nesamplujú o dušu ako v 83-ťom. Nedá mi, ale pristavím sa pri toľko pre fanúšikov DM chýbajúcom Alanovi Wilderovi. Nepíšem to pejoratívne, ale v porovnaní s Vincom a Martinom bol len hudobný “robotník”, aj keď veľmi dôležitý a tých treba, ale robotník iba spracúva to, čo navrhuje inžinier a tými boli v hudobnom svete Martin u DM a Vince v jeho neskoršej tvorbe. Tým neznižujem Alanov prínos. Osobne som bol na hnusnej vojne v období, keď som sa dozvedel hnusnú správu, že Alan, ten štvrtý opúšťa DM. Ale už som sa s tým zmieril a budem rád keď DM po ich asi najdlhšej pauze vyprodukujú zaujímavý album. Nebol by som proti, keby to bolo s novým štýlom, ktorý nepodlieha trendom, ale bol by aktuálny. Už to tri krát dokázali. Keď prídu s niečím otrepaným, Violatorom 2, alebo stagnáciou, tak som ich ochotný skritizovať “pod čiernu zem”. Veď zas modly to pre mňa nie sú, ale ľudia, ktorí svojou “zvláštnou” hudbou dopĺňajú soundrack môjho života, ku ktorému sa tá ich hudba hodí.

Zaujímavý názor, s ktorým nemožno nesúhlasiť, vrátane pohľadu na Alana, ktorého by som skôr nazval inžinierom, resp. zvukovým architektom, ktorý bol v tíme geniálneho projektanta (Martina)... Stavať stavby (piesne) sa im celkom dobre darilo, niekedy architekt predčil očakávania vedúceho projektanta (Enjoy The Silence), niekedy si nevedeli prísť na meno (JUDAS) a niekedy išli ako autorský tandem (teraz neviem, ale zdá sa mi že jednu vec z obdobia r. 1983 majú spoločnú)... Spomínal si album ERASURE z. 1995… To bol pre mňa presne moment, kedy som ich prestal počúvať, ale priznám sa, že to možno bola moja chyba, resp. zlé načasovanie… Sranda je, že si vôbec neviem vybaviť jednotlivé piesne… Kto vie, možno keby som si to pustil dnes, stanem sa fanúšikom toho albumu…

Ešte by som sa pristavil pri Andym, tentokrát Fletcherovi. On je v DM skôr taký “úradník”, ale aj keď sa to pre mnohých nezdá, do DM jednoducho patrí. Ohľadom albumu Erasure z roku 1995, tak tento album sa v diskografii Erasure vymyká už dĺžkou skladieb a vyznie mi umeleckejšie, niečo ako artpop. Rock me gently má 10 minút a na tomto albume hosťuje Diamanda Galasz, konkrétne aj v mnou spomenutej skladbe. Čo sa týka samotného Alana, jeho prínos pre DM samozrejme veľmi oceňujem tak ako mnoho fanúšikov. Prirovnanie k robotníkovi ma napadlo aj preto, lebo v štúdiu naozaj makal ako robotník a ako Tomy spomínaš, je to aj inžinier a aj s tým zvukovým architektom máš pravdu. Veď to on s Floodom vykonali prestavbu celosvetového hitu DM Enjoy the silence. Ale k nemu by sa hodil ešte jeden prívlastok a to “virtuóz” DM. Kto zahrá najlepšie beethovenovu sonátu mesačného svitu z DM? Zaujímavé je na tom to, že Alan bol skôr člen kapely v pozadí, ktorí nie sú častokrát až tak obľúbení no v tomto prípade má u fanúšikov DM veľké renomé.

Niekedy je niečo zlé na niečo dobré. To zlé bolo pre DM v ich prvých začiatkoch po vydaní ich prvého albumu odchod hlavného skladateľa Vince Clarka. Na druhej strane sa v DM po jeho odchode naplno rozvinul talent Martina Goreho, ktorý po Vincem prevzal štafetu skladateľa a Vince rozvinul svoj talent v jeho projektoch Yazoo, The Assembly a Erasure. Ktovie akým smerom by sa DM uberali, keby Vince zostal. Mali by hity ako Only you, ktorý im po jeho odchode Vince ponúkal, Sometimes plus nejaké mólove Martinové skladby ako See you. Možno by nesamplovali a nezneli tak “čudne”. Alan by sa potĺkal po študiách. Kto vie. Ale tak to to malo byť a myslím, že je to dobré. A Vincovi vďaka za jeden z top klasických DM hitov Just can’t get enough.