Vtip je už len to, že som stále tu

V decembri 1994 poskytol David Gahan rozhovor prestížnemu magazínu Q. Hoci sa Dave fyzicky z letného turné zotavil, jeho životný štýl, myslenie a názory ešte stále plávali na vlnách bujarej zábavy, alkoholu a tvrdých drog. Posúďte sami.

Ako sa máš, do pekla?
Skvele, vďaka všetkým, ktorí sa o mňa ešte zaujímajú. Viem, že moja mama určite. A môj syn tiež, takisto moja manželka. Mám sa naozaj dobre. Ale, aby som bol úprimný, na konci turné to nebolo bohviečo. Nemal som sa najlepšie. No teraz je to omnoho lepšie.

Na čo myslíš pri čítaní magazínu Q?
Fakt váš časopis zbožňujem, a to nehovorím len preto, že sa so mnou práve rozprávaš. Kupujem si skoro každé vydanie, na Malrose stojí okolo 20 doláčov. Je to asi jediný magazín, ktorý nemá o sebe príliš vysokú mienku, a to ľudia dokážu oceniť. Rád čítam opätovne publikované veci z archívu, veľa čítam o Johnovi Lee Hookerovi a podobne.

Tak prehoďme tému na turné. Šli o ňom podivné chýry...
Trochu som to prehnal, to je fakt. Príliš sa na turné hýrilo. Pridali sa k nám Primal Scream. A to nám už vonkoncom nepomohlo.

Povrávalo sa, že už nemáte manažéra, že máte vlastného guru.
Skôr "duchovného radcu":). Volá sa Jonathan Kessler. Vzácny priateľ. Ak by sme ho nemali, bohvie ako by to s nami dopadlo.

Primal Scream majú duchovného radcu takisto. Dokonalý príklad "jemnej šelmy" 60-tych rokov, vždy si presadil album "Sky Saxon"...
Jemná šelma! Proste klasika:) Áno, stretol som sa s ním. Bobby je klasik, je až "tragicky nádherný". Proste Bobby.

Aký je váš duchovný radca?
Pripomína hippíka. Dlhé vlasy, hustá brada. Začínal u nás ako účtovník a stal sa z neho jediný človek, ktorý je skutočný priateľom každého člena skupiny a dokáže s nami spolupracovať. S hudbou nemá absolútne nič spoločné. Ide len o "karmatickú" záležitosť.

Oženil si sa po druhýkrát, s dievčinou, ktorá šalie po dlhých vlasoch, briadkach a tetovaní.
O bradách nič neviem. Páčia sa jej dlhé vlasy a tetovanie. Môj chrbát je celý potetovaný. Osem hodín tetovania, dve štvorhodinové sedenia. Celý chrbát tvorí jeden ornament. Niečo z toho som si však dal už odstrániť (vyhrnie rukách aby ukázal nepríjemné jazvy).

Starého "Princa Alberta" už máš hotového?
Nie. Ale mám piercing na miešku, čo sa mi zdá omnoho vzrušujúcejšie.

Máš tam normálne náušnicu?
Jasné, priamo tam dolu:) Môžem ti odprisahať, že to boli najbolestivejšie sekundy môjho života. Dal som si to urobiť deň po tom, čo sme sa s Terezou vzali. Vrátili sme sa do LA a ja som chcel urobiť čosi výnimočné. Vieš, chcel som náušnicu, ale nechcelo sa mi ju nosiť. Takže... (pokrčí plecami na znak hrdosti, že zvládol tú neznesiteľnú bolesť). Som dosť čudný chlapík. Neustále ma moja mentalita prekvapuje.

Aký je v tom vlastne rozdiel?
Môžem sa sám sebe ešte viac smiať.

Nie, myslel som tú náušnicu na miešku.
Ach tak! Prepáč. Je to dosť veľký rozdiel. Môžeš s tým robiť rôzne veci. Môžeš to používať ako ďalší nástroj. Môžeš si na to niečo zavesiť.

(reportér zdesene preloží nohu cez nohu) O čom to tu teraz hovoríš? O vzpieraní? O činkách?
Nie, nie o činkách! Ale čosi malé je vhodné. Malé veci dokážu veľké zázraky... Nedávno som si povyrazil na jedno klasické "guru" sedenie, aby som znovuobjavil svoje duchovné hodnoty, či objavil svoje duchovno, a takisto všetky svoje zvrhlé stránky. Proste všetky rock´n´rollové skúsenosti, ako akých si kedy počul.

Niečo v rozsahu experimentácií Led Zeppelin...
Možno som zašiel ešte trochu ďalej. Myslím, že som sám zo seba urobil karikatúru rockovej hviezdy, čo bolo akurát tak vhodné na samovraždu.

Vraj sa organizátori obávali, či sa vôbec objavíš.
To je fakt... niečo prebehlo médiami, niečo v zmysle, kto prvý, či ja, či Bobby, skape, čo ma dobre pobavilo. Ale v rovnakom čase odkázal Bobby novinárom, "Pozrite, nerobte Davidovi ešte viac problémom, má ich už beztak dosť, kľudne by ho mohli vyhostiť."

Na turné ste mali aj doktora, je tak?
Áno, mali sme doktorov. A možno sme boli prvou skupinou v histórií, ktorá na plný úväzok zamestnala na turné psychiatra.

Takže priamo z pódia si šiel k nemu na gauč?
No ja nie, ale ostatní to tak asi robili.

Starali sa o teba doktori aj priamo na pódiu?
Pozri, čokoľvek ťa pozdvihne a dostane do nálady, tak to urob. Čokoľvek sa stane, vždy sa vrátiš do pôvodného stavu. Ak ťa čokoľvek nebaví, či už je to spievanie so skupinou, užívanie drog alebo čokoľvek, začínaš to brať ako povinnosť a to čo robíš ťa prestáva baviť, tak s tým jednoducho prestaň! Toto som sa rozhodol zrealizovať za každú cenu. Z turné som sa vrátil s dvoma zlomenými rebrami a s vnútorným krvácaním. Bolo to 180 koncertov! Šiel som za hranice svojich možností. Necítil som vlastné telo. Pristál som na bariérach a zlomil si dve rebrá. Trvalo 24 hodín, kým som začal cítiť bolesť, tak som bol opitý. Ďalší deň som prežíval neznesiteľné bolesti. Obrátil som sa na duchovného radcu, Jonathana, ten ma vzal do nemocnice a chcel, aby som tam zotrval pár dní. Povedal som mu, "Pozri, ja tam ísť jednoducho nechcem, radšej sa z toho dostanem sám." Takže som na chvíľu zmizol na malú chatu na jazere Tahoe. Hrudník som mal stiahnutý celé tri týždne.

Teba išlo o tvoju vlastnú kliniku, o miesto zabudnutia.
Bolo to všetko. A pomohlo mi to vrátiť sa do reality. Bolo to všetko neuveriteľné množstvo zábavy, ale zobralo si to svoju daň. Neuvedomoval som si to do chvíle, kedy som s tým neprestal, pretože tvoje telo znesie neuveriteľné množstvo bolesti a poškodenia.

Takže Primal Scream sa objavili v pravý čas.
Jasné, rád chodím na párty:) A oni boli pre naše párty "čerství". Zažili sme skvelé chvíle, posedávali sme do siedmej, ôsmej, jedenástej ráno v mojej izbe, kde sme s Mickom Jonesom viedli nekonečné rozhovory. Neustále do mňa hustil, Musíš niečo zjesť! Musíš niečo zjesť!

To muselo byť nepríjemné, počúvať od Mickiho Jonesa, aký si strašne chudý.
To hej, ale tí chalani sú už teraz viac v pohode, ako boli v minulosti. V pohodičke sme posedávali s Bobbym v rohu mojej hotelovej izby. Ale už to začalo liezť na mozog. Ak to robíš všade, kam prídeš a prvé, čo urobíš, niečo si do seba šľahneš.. myslím, že ak sa toto stane tvojou prioritou, mal by si s tým prestať....

Toto všetko je o Depeche Mode?
Nie, to je len o mne:D Len o mne samom.

Ako to celé vnímaš?
Fakt ma to znepokojuje.

Nemali ostatní obavy, či budeš schopný vôbec vyjsť na pódium?
Myslím, že niekedy áno. Myslím, že pri pohľade na mňa ich často napadlo, Zomrie už zajtra? Je jedno, či do seba naleješ fľašu vodky, alebo si niečo strelíš do žíl, na konci dňa sa vrátiš na to isté miesto, ktoré sa nazýva zabudnutie, a to ťa nakoniec zabije. 15 rokov zábavy a osláv si vyžiadalo svoju daň, a rád by som si myslel, že som typ človeka, ktorý sa z toho dokáže dostať.

Povedz nám nejaký fór.
Myslím, že vtip je už len to, že som stále tu.

zdroj: Q magazín, 12/1994