Sprievodca chrámom zvuku - Steve Lyon (2023)

Známy zvukový inžinier sa podieľal na vzniku dvoch štúdiových albumov Depeche Mode - "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". V spomienkach sa k týmto dielam vracia, ako aj k spolupráci s Alanom Wilderom.

Ako si vlastne začal spolupracovať s Depeche Mode?
Steve: Vlastne ma o spoluprácu s nimi požiadal manažér štúdií Church. V podstate som ich práce vôbec nepoznal, teda mimo skladieb "Just Can´t Get Enough" a "Photographic". Pre mňa boli Depeche Mode kapela pre pubertiakov, ktorí ani nenahrávajú live veci (moja špecializácia), ale po jeho naliehaní som súhlasil. Dokonca som sa nikdy predtým ani nestretol s Floodom, hoci som poznal jeho práce pre Nicka Cavea a U2 ("The Joshua Tree"). Keď mi z Mute poslali kompletný katalóg kapely, okamžite som sa do nich zamiloval, najmä do albumu "Black Celebration". V tom čase som si vôbec neuvedomoval, do akej miery boli známi v Spojených štátoch, v Európe a najmä v Nemecku. Dokonca, keď som sa k nim pripojil, tak som nemal ani možnosť počuť pôvodné demá ich skladieb. Niečo už nahrali v Dánsku a v Miláne práve mixovali b-stranu singla "Personal Jesus", skladbu "Dangerous". Spolu sme však pracovali na nie zlých skladbách ako "Clean", "Halo", či "Policy Of Truth". V prvý deň sme myslím nahrávali vokály. To sa už chystalo vydanie singla "Personal Jesus". Čo si spomínam, tak mi Alan dal do rúk CD s rôznymi remixami tejto skladby a aj Akai sampler (v tej chvíli som nechápal, že načo!) a požiadal ma, aby som si to preštudoval počas jarnej pauzy v nahrávaní. Mali k dispozícií veľmi veľa nových technológií pre mastering a bol som z toho skutočne nadšený. Na jednej strane som bol veľmi zvedavý, no na druhej som sa netúžil ocitnúť v miestnosti s kopou zariadení bez toho, aby som vedel, čo s tým robiť. Od Alana som sa však veľa naučil. Pracovať s Depeche Mode, to je skutočná radosť, pretože Vás nechajú robiť si Vašu prácu bez toho, aby by Vám vraveli, čo máte robiť.

Ako vyzerá taký typický deň v štúdiu s Depeche Mode?
Prídeme do štúdia a navaríme skutočne veľa čaju :) Depeche Mode nie sú kapelou v tradičnom slova zmysle. Závisí to síce od časového plánu, ale absolvovali sme množstvo samostatných nahrávaní vždy s jedným členom (one-on-one recording). Častokrát som bol v štúdiu sám s Alanom a pracovali sme na inštrumentálnych partoch, inokedy som tam bol iba s Davidom a nahrávali sme vokály. Počas nahrávania albumu "Violator" sme v štúdiu dokonca nahrávali aj trochu "naživo" (live) a pre albumu "Songs Of Faith And Devotion" absolvovali dokonca niekoľko "jam" sedení.

Môžes sa s nami podeliť o nejaké spomienky na nahrávanie albumu "Violator"?
Napr. s Floodom ... tam som hral na Moog a 800-809 Systems, aby sme získali nejaké zvuky a bassovú linku pred skladbu "Waiting For The Night". So skreslením sme si vtedy užili kopec zábavy. Pri vokáloch som nášmu tímu navrhol, aby prehrávali pásku opačne a nahrávali oneskorenia, aby tak vznikol "reverzný" efekt. Niektoré z týchto experimentov sa odložili pre finálny mix. Takisto si spomínam, ako som v podstate robil bubeníka v skladbe "Clean". V deviatich z desiatich prípadov prišli Alan s Floodom s geniálnym nápadom a byť súčasťou tohto vývoja kapely, to bola naozaj pekelne úžasná skúsenosť! Dali mi voľnú ruku, mohol som sa s tými vecami hrať ako som len chcel, mohol som experimentovať. Pracovať s Depeche Mode bola radosť, s nimi ste nikdy nemali pocit, že niekomu šliapete na päty. Na druhej strane si pri nich musíte vybrať ten správny moment, kedy ich niečo navrhnete. Ak viete, ako na to, tak máte istotu, že Vás tí ľudia budú počúvať. A ak začnú Vašim nápadom a názorom dôverovať, tak zrazu všetko skvele funguje!

Ako si sa dostal k práci na albume "Songs Of Faith And Devotion"?
Pracoval som aj na skladbe "Death´s Door", rovnako aj na záznamoch z World Violation turné, v Mute. Osobne som nahrával koncerty v Európe, hlavne tie v Paríži, nikdy sa však nedočkali vydania. S Alanom som spolupracoval aj na jeho sólovom albumu "Bloodline" (Recoil), rovnako na albume Nitzer Ebb ("Ebbhead"), spoločne s Floodom, než sa posunul k U2 ("Achtung Baby"). Ale Alan ma nikdy sám nepožiadal, aby som s ním pracoval na novom albume Depeche Mode (vtedy "Songs Of Faith And Devotion"). Túto prácu mi ponúkol Flood, ktorý mi v jeden deň poslal fax s nakresleným plánom jednej španielskej vily, v ktorej chcel vybudovať nahrávacie štúdio. Tak sme sa vybrali na výlet do Madridu, naštudovať akustiku daného miesta, pripraviť všetko potrebné vybavenie a zabezpečiť, aby všetko náležite fungovalo. Bola to skutočná logistická výzva!

Mal si, vďaka nahrávaniu vo vile, dostatok slobodného priestoru na experimentovanie s novými vecami?
Vcelku áno. Napr. v prízemí bola obrovská garáž, kde som chcel vytvoriť miestnosť na nahrávanie ozviem v starom štýle. David tam nahrával vokály ku skladbe "Condemnation". Rozmiestnil som po tom priestore mikrofóny, takisto tam umiestnil množstvo horiacich sviec, čím sa vytvorila veľmi príjemná atmosféra, vďaka čomu podal Dave neuveriteľný výkon. Zopakovali sme to len tri, či štyrikrát. Inak, počas nahrávania v Madride, ako aj v Nemecku, bol David veľmi uvoľnený. On jednoducho prirodzene načúva radám iných, jednoducho ľuďom v štúdiu dôveruje. Nakoniec, polovica pracovnej náplne štúdiového inžiniera a spoluproducenta spočíva vo venovaní pozornosti pocitom umelca, ako aj tomu, čo sa deje v miestnosti a musí sa okamžite zbaviť všetkého, čo do daného priestoru nepatrí. Nie je to predsa môj album, je to ich album! Ak v takomto prostredí, aj v tom najlepšie vybavenom, nie ste prepojení s "vibráciami" vypusteními do daného priestoru a nezabezpečíte všetko, čo napomáha kreativite umelcov, výsledok je už vopred stratený! Toto ma naučil Glyn Johns. Takže som urobil všetko možné aj nemožné preto, aby som bol schopný mu poskytnúť tie najrozmanitejšie zvuky, len aby mal čo najväčšie pohodlie. Dave je jednoducho zvyknutý prevalcovať všetko už len tým, že stojí priamo pred publikom s mikrofónom v ruke, pobehuje po scéne a preto mu je potrebné poskytnúť vhodné podmienky, aby sa cítil čo najistejšie. Testovali sme množstvo konfigurácií a spomínam si, že sme dokonca uprostred miestnosti umiestnili nejaké závesy.

Je nejaká skladba na albume, ku ktorej máš výnimočný vzťah a prečo?
Jednou z mojich skutočne obľúbených je "Walking In My Shoes". Nejde len o samotnú kvalitu kompozície, ale aj o tímovú prácu, ktorá je za touto skladbou. Kým sme sa dopracovali k verzií, ktorú poznáte, tak sa toho veľmi veľa menilo. Ľudia si to ani nevedia predstaviť! Takisto sa mi páči "Higher Love", nakoľko tiež začínala vznikať na úplne iných základoch, než jej konečná podoba. Ako úvodnú skladbu koncertov som si ju užíval ešte viac. S celou tou scénou dostala úplne nový rozmer.

S Alanom Wilderom si pokračoval v spolupráci aj po tomto albume, hlavne na jeho sólových projektoch. V čom to bolo iné?
Spoluprácu sme si vyskúšali už pri albume projektu Recoil, "Bloodline". A neskoršia spolupráca na albume "Unsound Methods" nám obom prišla úplne prirodzená. Alan je veľmi otvorený novým nápadom. Navrhol som mu skúsiť to s vokalistami, s ktorými som už predtým pracoval v New Yorku, vrátane Douglasa McCarthyho z Nitzer Ebb. Tam som sa pohyboval na úplne známom území. Alan je však až taký profesionál, že k úplnej spokojnosti nikdy nedôjde. Zvuk projektu Recoil je však logicky iný, než zvuk Depeche Mode, ale Alan je v tomto prípade spoločným menovateľom, či už ide o jeho osobnosť alebo samotný zvuk. Je ho tam cítiť!

S odstupom času by sa dalo povedať, že Alan bol "hudobným režisérom" Depeche Mode ...
Pre mňa bol určite hlavným hráčom, pokiaľ šlo o hodobný a zvukový vývoj kapely. Veľmi dôležitú úlohu v tomto smere zohrali, samozrejme, aj Daniel Miller a Gareth Jones, hlavne na prvých troch albumoch, ale potom sa vodcovstva v tomto smere chopil viac Alan. Hlavne on v nahrávacích štúdiách pracoval na zvuku a rovnako je to aj vynikajúci hudobník. Má skutočný talent v tom, ako narábať so skladbou, ako ju "chytiť za krk", potriasť s ňou tak, aby sa z nej sypalo zlato. Tím, ktorý sa podieľal na dvoch kľúčových albumoch Depeche Mode, bol pre mňa ten tím snov, "Dream Team" ... A nechcem tu podliehať nejakej falošnej nostalgii, ale vtedy tam bolo všetko ... tím správnych ľudí, bláznivé skladby (v zmysle kompozície). Alan sa rozhodol aktuálne nič nové nevydať, ale skutočne by som s ním rád opäť spolupracoval!

Nejaká skladba z tých novších od Depeche Mode, ktoré sa Ti páčia?
Na toto sa mi ťažko odpovedá, keďže som s nimi pracoval. Už len preto, že nech odpoviem akokoľvek, bude to interpretované úplne inak :) Ale "Home" je napr. veľmi vznešená pieseň a takisto sa mi veľmi páčil singel "Where´ s The Revolution", z albumu "Spirit".

Akú hudbu počúvaš v tomto období?
V mojom playliste sú umelci ako Carina Round, Tom Grennan, Cassie, Declan Donovan, Sam Fender, Nothing But Thieves, How To Destroy Angels, Circle Waves, samozrejme Peter Gabriel (som veľký fanúšik) a punková kapela S.C.U.M ... sú plní energie, ale v rádiu ich ešte nikdy nehrali, keďže používajú príliš veľa vulgarizmov! :)

autor: Alma Rota
zdroj: Numero Collector, Rolling Stone, Francúzsko, 09/06/2024