“The Third Chimpanzee” listening párty - aktualizované 2
Martin Gore pozval všetkých svojich fanúšikov, aby si spoločne online vypočuli v predpremiére jeho novú EP. Stalo sa tak 28.januára o 21:00, prostredníctvom jeho fcb stránky a nechýbali jeho komentáre.
Update: Ukážky z EP dostupné na boomkat.com
Martin: "O ničom sme sa nebavili, ani nič sme nenaplánovali. Mám zopár vecí, ktoré som napísal pre kapelu, ale je mi jasné, že kým sa do niečoho pustíme, uplynie ešte zopár mesiacov ... ešte potrvá, kým budeme počuť nové skladby od Depeche Mode" (ultra_depeche)
Update2: Martinove komentáre, ktoré napísal počas live streamu k jednotlivým skladbám
Howler: Pre získanie "vokálneho" zvuku som nahral a následne resyntetizoval svoj hlas. Ako som už svojho času spomenul, vo výsledku mi to nevyznelo ľudsky, skôr to znelo ako zvuk primáta. Tak som tú skladbu nazval "Howler" (Vršťan), po opiciach, ktoré som často počul pri mnohých návštevách Kostariky.
Až potom, čo vyhlásili lockdown, som začal premýšľať o skomponovaní nejakých inštrumentálok, z časti aj preto, že som ku klasickým textom nenachádzal inšpiráciu. Mal som pocit, že je veľmi ťažké niečo napísať, keď sotva vychádzate z domu, takmer s nikým sa nevídate alebo nestretávate nikoho iného, okrem tých istých tvári a to každý deň.
Mandrill: Po tom, čo som mal základné tempo, tak ma napadlo resyntetizovať ešte viac mojich vokálov a tým tú skladbu previazať s "Howler". A keď sa ma na to už pýtate, tak vokály som resyntetizoval prehnaním cez časť môjho Eurorack systému, konkrétne cez Rossum Panharmonium. A presne tu sa zrodil koncept EP - každá skladba by mala manipulované vokály a bola by pomenovaná po opici.
Capuchin: Bassovú linku som vytvoril v mojom obľúbenom bassovom zariadení: RSF Kobol (expandér I a II). Ale najskôr som začal s rytmikou, ktorú môžete práve počuť, a ktorá mi príde zábavná a kolísavá. Zvyšné zvuky nad tým všetkým vytvárajú akési sci-fi westernové záchvevy. Možno ich počujete, či nie?
Neviem, mám pocit, že kedykoľvek sa autor pokúsi priblížiť publiku svoje myšlienkvé pochody, tak to nikdy nedopadne dobre. Možne je najlepšie to nechať bez vysvetlenia ...
Vervet: V tejto skladbe som opäť použil RSF-Kobol, tentoraz v kombinácii s modulmi Frequency Central System X v MU formáte, aby som tak získal bassový zvuk. Nie som si ale istý, na ktoré miesto v temnej/zábavnej škále táto skladba pasuje. Čo myslíte? Moja predstava o temnote je v dobrých časoch akoby vypnutá, no mám pocit, že udalosti posledných rokov, ako aj izolácia v dôsledku pandémie, moje tiene jednoznačne posunuli.
Páči sa mi tá pomalá stavba tejto skladby. A aj keď je tu v rovnakom čase zapojených množstvo prvkov, pekne do seba zapadajú a nikdy mi to neznie príliš klaustrofóbne.
Každopádne, po dokončení hudby a pomenovaní skladieb po jednotlivých opičích druhoch, prišiel čas na názov samotnej EP. Inšpiráciu som našiel v knihe, ktorú som čítal už dávnejšie, "The Rise and Fall of the Third Chimpanzee" od Jareda Diamonda. V knihe zdôrazňuje, že ľudské a šimpanzie gény sú len veľmi málo odlišné a že my, ako ľudia, by sme sa mali považovať za tretieho šimpanza, po samotných šimpanzoch a bonoboch. Názov "The Third Chimpanzee" som si zamiloval a nadobudol som pocit, že moja hudba vlastne stiera hranice medzi ľuďmi a opicami. A obzvlášť mi to pasuje do tejto doby, kedy sa sám seba pýtam, či sme alebo nie sme vyvinutejší, než naši opičí priatelia.
Ak sa pýtate na grafiku, chvíľu som sa s tým trápil, ale potom, v jeden večer prišiel nápad: spomenul som si na nejaké opice, ktoré maľujú. Chvíľu som googlil a potom sa natrafil na Pockets Warhol, Kapucínsku opicu žijúcu v útulku v Kanade, ktorá maľuje pre zábavu. Oslovil som ich teda cez e-mail, vysvetlil kto som, čo mám v pláne a spýtal sa, či by nebolo možné získať od Pockets nejaké obrazy pre moju EP. Prišla odpoveď, že by boli radi, keby sa Pockets toho zúčastnila. A mne sa veľmi páči, ako aj táto skutočnosť zotiera hranice medzi ľuďmi a opicami. EP "The Third Chimpanzee" tak bola na svete.
Howler's End: Táto skladba vlastne uzatvára EP. Samotný názov hovorí, že je to vlastne záver skladby "Howler", kedy je hudba osekaná len na hlavnú melódiu a jej harmóniu. Vrátim sa opäť k westernovej téme, pretože v tej melódii je niečo, čo mi jemne pripomína Morriconeho soundtracky. Možno to počujete a možno nie.
Tak vďaka, že ste sa pripojili a počúvali. Dúfam, že ste si túto našu spoločnú jazdu užili.
Až potom, čo vyhlásili lockdown, som začal premýšľať o skomponovaní nejakých inštrumentálok, z časti aj preto, že som ku klasickým textom nenachádzal inšpiráciu. Mal som pocit, že je veľmi ťažké niečo napísať, keď sotva vychádzate z domu, takmer s nikým sa nevídate alebo nestretávate nikoho iného, okrem tých istých tvári a to každý deň.
Mandrill: Po tom, čo som mal základné tempo, tak ma napadlo resyntetizovať ešte viac mojich vokálov a tým tú skladbu previazať s "Howler". A keď sa ma na to už pýtate, tak vokály som resyntetizoval prehnaním cez časť môjho Eurorack systému, konkrétne cez Rossum Panharmonium. A presne tu sa zrodil koncept EP - každá skladba by mala manipulované vokály a bola by pomenovaná po opici.
Capuchin: Bassovú linku som vytvoril v mojom obľúbenom bassovom zariadení: RSF Kobol (expandér I a II). Ale najskôr som začal s rytmikou, ktorú môžete práve počuť, a ktorá mi príde zábavná a kolísavá. Zvyšné zvuky nad tým všetkým vytvárajú akési sci-fi westernové záchvevy. Možno ich počujete, či nie?
Neviem, mám pocit, že kedykoľvek sa autor pokúsi priblížiť publiku svoje myšlienkvé pochody, tak to nikdy nedopadne dobre. Možne je najlepšie to nechať bez vysvetlenia ...
Vervet: V tejto skladbe som opäť použil RSF-Kobol, tentoraz v kombinácii s modulmi Frequency Central System X v MU formáte, aby som tak získal bassový zvuk. Nie som si ale istý, na ktoré miesto v temnej/zábavnej škále táto skladba pasuje. Čo myslíte? Moja predstava o temnote je v dobrých časoch akoby vypnutá, no mám pocit, že udalosti posledných rokov, ako aj izolácia v dôsledku pandémie, moje tiene jednoznačne posunuli.
Páči sa mi tá pomalá stavba tejto skladby. A aj keď je tu v rovnakom čase zapojených množstvo prvkov, pekne do seba zapadajú a nikdy mi to neznie príliš klaustrofóbne.
Každopádne, po dokončení hudby a pomenovaní skladieb po jednotlivých opičích druhoch, prišiel čas na názov samotnej EP. Inšpiráciu som našiel v knihe, ktorú som čítal už dávnejšie, "The Rise and Fall of the Third Chimpanzee" od Jareda Diamonda. V knihe zdôrazňuje, že ľudské a šimpanzie gény sú len veľmi málo odlišné a že my, ako ľudia, by sme sa mali považovať za tretieho šimpanza, po samotných šimpanzoch a bonoboch. Názov "The Third Chimpanzee" som si zamiloval a nadobudol som pocit, že moja hudba vlastne stiera hranice medzi ľuďmi a opicami. A obzvlášť mi to pasuje do tejto doby, kedy sa sám seba pýtam, či sme alebo nie sme vyvinutejší, než naši opičí priatelia.
Ak sa pýtate na grafiku, chvíľu som sa s tým trápil, ale potom, v jeden večer prišiel nápad: spomenul som si na nejaké opice, ktoré maľujú. Chvíľu som googlil a potom sa natrafil na Pockets Warhol, Kapucínsku opicu žijúcu v útulku v Kanade, ktorá maľuje pre zábavu. Oslovil som ich teda cez e-mail, vysvetlil kto som, čo mám v pláne a spýtal sa, či by nebolo možné získať od Pockets nejaké obrazy pre moju EP. Prišla odpoveď, že by boli radi, keby sa Pockets toho zúčastnila. A mne sa veľmi páči, ako aj táto skutočnosť zotiera hranice medzi ľuďmi a opicami. EP "The Third Chimpanzee" tak bola na svete.
Howler's End: Táto skladba vlastne uzatvára EP. Samotný názov hovorí, že je to vlastne záver skladby "Howler", kedy je hudba osekaná len na hlavnú melódiu a jej harmóniu. Vrátim sa opäť k westernovej téme, pretože v tej melódii je niečo, čo mi jemne pripomína Morriconeho soundtracky. Možno to počujete a možno nie.
Tak vďaka, že ste sa pripojili a počúvali. Dúfam, že ste si túto našu spoločnú jazdu užili.
Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Vytvorte si účet Prihláste sa