Pred 44 rokmi ...

Elektrická gitara Columbus Les Paul, japonskej výroby zo 70 rokov minulého storočia, bola kedysi vo vlastníctve Martina Gorea z Depeche Mode. Martin ju v roku 1979 predal, aby tak získal prostriedky na kúpu svojho prvého syntezátora.

"Nový" vlastník tohto raritného kúsku dnes ponúka tento "svätý grál" v aukcií, no tento ju najskôr ponúkol Martinovi, ktorý síce kúpu odmietol, no zároveň potvrdil pravosť tohto nástroja, prostredníctvom svojho gitarového technika. Podľa nižšie zverejnených informácií gitara vykazuje množstvo kozmetických vád a škrabancov.

Predajca: "V roku 1979 som žil s rodičmi na 109 THe Knares, Lee Chapel South, v Basildone. Môj brat dostal na narodeniny, 1.júla, gitaru (klasickú španielku) a ja som zistil, že na nej zvládnem jeden, či dva akordy. Moja vtedajšia priateľka tiež hrávala na gitaru a ukázala mi, ako hrať arpeggiá a podobne. Začal som sa o to zaujímať rovnako, chcel som si kúpiť vlastnú elektrickú gitaru, no rodičia boli kategoricky proti.

Počas ich dovolenky, v septembri 1979, som objavil inzerát, cez ktorý niekto predával elektrickú gitaru, možno to bolo v Evening Echo, Basildon Recorde alebo to bolo niekde nalepené na výklade. S vedomím, že toto by mi rodičia neschválili, využil som práve ich neprítomnosť - mal som našetrené peniaze z pracovných brigád. Tak som predajcu kontaktoval a navštívil ho v dome, v radovej zástavbe, kde žil s rodičmi. Zašli sme do jeho izby, kde mi ukázal čiernu gitaru Columbus Les Paul. Poukázal na fakt, že na tele gitary je viditeľná známka nárazu, ktorá bola zakrytá nálepkou americkej hviezdy z modelu lietadla Airfix. Čo si spomínam, tak dodal, že nechce, aby jeho otec zistil, že gitaru poškodil. Povedal, že gitaru predáva preto, aby získal financie na nákup nového syntezátora. Gitara sa mi veľmi páčila, chlapík k nej pridal puzdro a starý, ošúchaný zosilňovač. Skutočne si nepamätám, koľko som za ňu zaplatil, no mám pocit, že sme sa dohodli na 25 librách. Pôsobil na mňa inak dosť výstredne, bol nadšený, zhovorčivý, no zároveň trochu hanblivý, čo si dosť protirečilo. Než som odišiel, zahral mi na ich piáne zopár melódií a demonštroval, ako by jeho strýko, Ray (Gilbert) O’Sullivan, zahral niektoré akordy. Bol to nezabudnuteľný zážitok, práve preto si na niektoré detaily stále spomeniem.

Tieto spomienky sa mi vynorili v súvislosti s nedávnymi udalosťami, asi o 40 rokov neskôr, a ja som si zrazu uvedomil, kto bol ten chlapík, od ktorého som gitaru kúpil. Inak, aj moji rodičia zmenili názor na túto kúpu, keď počuli, ako melodicky dokázala na tej gitare hrať moja priateľka. Moja hra, to už bol úplne iný príbeh a trvalo niekoľko rokov, kým som sa stal čo i len okrajovo zdatným gitaristom. Dnes je gitara v dosť žalostnom stave, poškodila sa hlavne počas prezentácie "Little Shop Of Horrors", kedy mi skĺzla z popruhu a narazila na podlahu. Gitara sa neskôr stala hračkou mojich synov, počas ich detstva, a odvtedy bola niekoľko rokov umiestnená v podkroví.

Po smrti Andyho Fletchera som si začal spomínať na moje časy prežité v Basildone - najmä preto, že príčinou Andyho smrti bola aneuryzma aorty, ktorú som ja úspešne zvádol v roku 1995. Nedávno som sa cez facebook skontaktoval so starým priateľom Philom Burdettom, s ktorým sme kedysi spolu hrávali v basildonskom Towngate Theatre. Po prečítaní jeho príbehov z čias jeho pôsobenia v kapele Norman and The Worms, s Martinom Gorem, a po zhliadnutí niekoľkých fotografií, som začal pátrať po ďalších informáciách. Keď som zistil, že kvôli kúpe svojho prvého syntezátora (Yamaha CS5) predal Martin, v roku 1979, svoju gitaru, a zároveň som natrafil na staré Martinove fotografie, na ktorých hrá na čiernej Columbus Les Paul-ke (s bielou hviezdičkou), pátral som ešte viac. Odhadované dátumy jeho predaja sa zhodovali a keď som videl fotografiu ich starého rodinného domu v Lee Chapel North, okamžite som to spoznal. Moja čierna Columbus Les Paul-ka bola predne tá, ktorú Martin predal, aby si kúpil svoj prvý syntezátor."

Gitara je aktuálne dostupná na Omega Auctions.