Matrixxman o spolupráci na albume “Spirit”

Americký hudobník a DJ, Matrixxman (Charles M. Duff), poskytol pre blog 45rpm rozhovor o jeho spolupráci s Martinom Gorem na albume "Spirit". Z rozhovoru sme vybrali len to najpodstatnejšie.

Nedávno si pracoval s Depeche Mode, pomáhal si im s nahrávaním nového albumu "Spirit". Ako k tomu vlastne došlo?
Matrixxman: Niekedy začiatkom minulého roka mi zavolal Martin Gore a absolvovali sme kratší rozhovor. Diskutovali sme o hudbe a tak. Povedal, že sa mu páči môj zvuk a premýšľal o tom, že by celkom pasoval k ich novému albumu. Neskôr sa ku mne dostala informácia od niekoho zo štábu kapely, že chalani sú znepokojení z nejakého protivného Američana. Ale James alebo niekto iný ich upokojoval, v zmysle, "Je to v pohode. Charlie nie je priemerný Američan. On si je vedomý seba samého, niet sa čoho obávať." Keď som sa o tom dozvedel, parádne som sa na tom zasmial.

Ale keď už o tom hovoríme, bolo to skutočne veľmi zaujímavé, pretože dovtedy som nikdy nestrávil tak dlhý čas v spoločnosti bandy Britov. Po asi troch mesiacoch solídnej izolácie s týmito basildonskými chlapíkmi som od nich odišiel slučne vybavený Cockney slangovou rytmikou a nepoužiteľnými, oplzlými britskými hovorovými výrazmi, o ktorých bežný Američan nemá ani potuchy. Veď vlastne, ja by som im mal zaplatiť za toto medzikultúrne vzdelanie.

Dokonca si sa o spolupráci s Martinom Gorem zmienil aj na Facebooku. Pracoval si iba s ním alebo s celou kapelou?
Ach áno. To som sa len zmienil o mojej pozícii. Možno som s Martinom trávil viac času než s ostatnými, ale na albume sme pracovali všetci spolu, s celou kapelou. Veci napredovali skutočne rýchlo, takže sme dokonca, po tom, čo sme všetko dokončil, mali nejaký čas na "flákanie". Vtedy prišlo to rozhodnutie, že by sme s Martinom a Kurtom mohli pripraviť nejaké "alternatívne verzie" skladieb, ktoré by boli zaradené na deluxe edíciu. Kapela jednoducho nechcela premárniť zvyšný zaplatený štúdiový čas. A bolo to správne rozhodnutie, pretože keď prišiel čas na mixáž, tak sme aj tak nemali čo robiť.

Ako si mám vlastne predstaviť tvoju produkciu na albume s týmito chalanmi? To si tam so sebou vzal svoju Yamahu DX21 a ukázal im, ako sa stláčajú gombíky?
Haha. Bohužiaľ, Yahama syntezátory šli bokom, hoci Martina som presvedčil, aby priniesol svoj Roland TR-909 a Oxford Oscar.
Už počas počiatočnej fázy sa ma Martin, počas nášho rozhovoru, spýtal, či a ako som oboznámený s modulárnymi syntezátormi. Povedal som mu, že až tak dobre sa v nich nevyzám. To ho od smiechu takmer posadilo na zadok a dodal, "No, možno sa budeš chcieť s nimi lepšie zoznámiť."

O pár mesiacov neskôr, keď prišlo na prvé nahrávanie, som vkročil do štúdia v Santa Barbare a okamžite mi klesla sánka. Martin tam dotiahol iba štvrtinu svojej výbavy, no aj tak zabral takmer celé štúdio. Bolo tam nenormálne veľa vecí od Euroracku a iba zopár polyfonických syntezátorov (čo bolo vcelku zábavné, pretože som jednoznačne viac naklonený k tradičným syntezátorom). Parádne ma dostal. No keďže milujem výzvy, šiel som do toho strmhlav a počas spoločných debát som sa do toho dostal. Zo začiatku to bolo viac než odstrašujúce, no pripúšťam, že som to očakával. Mal som šťastie, že som sa mohol vyhrať so super hračkami, ktoré na mňa urobili celkom dobrý dojem. Dokonca tam boli nástroje, ku ktorým sme sa vracali, ako Koma Komplex sekvencer, Mutable Instruments Clouds, rôzne efekty od Make Noise a reedícia Moog Modelu 15 ... medzi inými.

A tvoj názor na výsledok?
Hmmm. Výsledok urobil zdá sa dojem na každého, kto sa toho zúčastnil. Podarilo sa nám na album zachytiť skutočné inštinkty, prvotné energie a myslím, že sa to odrazilo vo zvuku. Je v skutku prekrásny, hoci zostáva naďalej temný, dokonca apokalyptický. Samozrejme, že nie som objektívny, ale v porovnaní s ich poslednými nahrávkami, tento udiera na citlivú strunu jedinečným spôsobom, čo je na kapelu v takomto štádiu kariéry skutočne pozoruhodné.

Celý rozhovor na 45rpm.ch