40. výročie vydania singla “People Are People”

... A to je škoda, žiada sa doplniť výrok Andyho…

A možno bol Martin aj v tomto texte nadčasový a to tým, že predpokladal, že generácie hlúpnu (čo je aj vedecky dokázané), tak preto zvolil ten štýl písania - mierne naivne, priamočiaro, úprimne… Nehovoriac o tom, že mne tento singel príde ako mierne nadviazanie na pieseň “SHAME” z predošlého albumu… Krátka ukážka: 

“Do you ever get the feeling
that something isn’t right?
Seeing your brother’s fist
clenched ready for the fight
soon the fighting turns to weapons
and the weapons turn to wounds
so the doctor’s stitch and stitch
and stitch

Surgery won’t improve your pain
It all seems so stupid
it makes me want to give up
but why should I give up
when it all seems so stupid?”

Podľa mňa je ten text do dnešnej doby absolútne vhodný. Tá jednoduchosť a priamočiarosť skvele pasuje. Ako by ale znela dnes na koncertoch? Neviem, pre väčšinu asi nestráviteľne. Ale snáď na sklonku kariéry Martin s Daveom poľavia. Fletchove výroky som nikdy nebral moc vážne, keďže nebol tvorcom ani textov ani hudby a ako dobrý kamarát väčšinou interpretoval to, čo si Martin v danej chvíli myslel.

Moja najobľúbenejšia verzia PAP je zo 101 (Live). To intro je epické a iný začiatok si už ani neviem predstaviť. Čiže, ak si púšťam PAP, tak jedine z albumu 101 (Live).

@Dave & Mart: no ... ako by znela “Shame” dnes? Mozno by sme aj boli prekvapeni, hoci sa to javi ako nepredstavitelne Pokial by to neskusili, tak nevieme ... mozno pri inej stavbe podia by to aj slo, kto vie? Jo, PAP na 101-tke suverenne naj ...

@Monghi [#3]:

No ja si osobne myslím, že ‘Shame’ by znela dosť dobre. Pre živé bicie je podľa mňa ako stvorená.

People are people, tá skladba má hutný zvuk. Je úderná. Vždy si to uvedomím, keď ju počúvam.  Depešácka klasika.

DM práve v časoch 83-84 mali na koncertoch dobrý sound, tie bicie zneli veľmi živo a hutne (ako bolo už spomenuté) ... Raz darmo, Alan bol na to frajer, aj keď určite v tom mal prsty aj Gareth a Daniel ...

Veru a taká Ice Machine z 84 je úžasná.

A PAP zo 101 je topka neni o čom nádhera.

Keď sme už pri tom 40-tom výročí vydania singla People are people, pristavme sa pri jeho B-strane, keďže vynilové 7’’ malé platne mali A stranu, kde bol hit a B stranu, kde interperi umiestňovali nejakú skladbu z albumu, nejakú “vatu”, alebo skladbu, ktorá nebola vydaná na albume. A DM vydávali na B-stranách skvosty, ktoré neboli vydané na klasickom albume. Takým skvostom je skladba In you memory. Tá by kľudne zapadla na album SGR.

P.S.:
Mimo tému, ale nedá mi.
Včera bolo výročie prvého pražského koncertu DM v Prahe, t.j. 11.3.1988.

P.S. 2:
Tentokrát k téme. Myslím, že v asi v roku 1985 som bol v pionierskom tábore a nejaký chalan si tam pospevoval že “pípl á pípl” a ja som nevedel “vo co go”, aby som v roku 1988 po vypočutí skladby Strangelove a albumu 101 a po obľúbení si týchto DM podivínov a pátraní zistil, že konečne “vo co go”.

P.S. 3:
Tie nahrávky z toho obdobia majú naozaj nejaký super “vyhulený” zvuk. Akurát počúvam na počesť vydania singla obe jeho skladby. Napríklad u I feel you mne pripadá plochá basová linka. No a koncertná verzia People are people zo 101-ky je pecka.