40 rokov singla “Master And Servant”

Strašná pieseň vzhľadom na inšpiráciu, čisté psycho. V každom smere, hlavne ak sa s ňou prenesiem do politickej sféry. V období “Spirit” sa inak pýtala do setlistu, skvele by pasovala za ‘Going Backwards’, ale skúsenosti s nevkusnou basovou linkou z r. 2009 zanechali trpkú príchuť a tak som rád, že počas GST ju nezaradili do plánov.

Monghi, vtedy(veľmi dávno;)))) som tiež nechápal a ani ma to nezaujímalo, že čo za myšlienkou stojí tento klip…..
Ja som videl depešákov v plnej paradade, a ten imidž????????
Iné ma nezaujímalo ☝️

@suspy: mne bolo v tych casoch tiez uplne jedno, o com DM spievaju ... lahodilo mi to usiam a bolo mi to jedno. Vlastne ... mne su tie Martinove texty ukradnute aj dnes Na prvom mieste je hudba a ked k tomu ladia vokaly, tak je to uplne top

V nejakej inej diskusii som písal, že celý singel aj B strana patria medzi moje najmenej obľúbené (asi preto, že mám radšej tie zádumčivejšie piesne ako napr. Blasphemous Rumours). I keď objektívne uznávam, že Master and Servant je dobrá skladba a pri DM dôležitá v určitom období.
Avšak práve nedávno som vo vlaku počúval Set me Free a trochu som sa na to pozeral inak. Že je dobrá taká, aká je, pretože je zase iná, ako ostatné piesne od DM. A v tom zmysle ma to bavilo, sledovať tie zvuky, rytmus, spev… Zaujímavé, že aj toto je DM. DM mnohých tvári.

Ešte k tej Set me Free - pri tých všetkých prepracovaných basových melodických linkách (People are People, Master and Servant, In Your Memory…), zrazu rytmus ako CC Catch či Modern Talking. Ale ako som už písal, práve svojim spôsobom je to nakoniec pri DM zaujímavé. A tiež je tá pieseň tak divne neprehľadne (ne)usporiadaná podobne ako It’s Called a Heart.

Walking in Secret Garden [#5]:
Ešte k tej Set me Free

Set Me Free mam rad a to i v Extended verzi, v te dobe na DM hodne netradicni, na druhou stranu v podstate typicky Bllboard song te doby, kdyby ho nasadili.