Retro-futuristickí Depeche Mode

Retro-futuristickí Depeche Mode

Pred fenomenálnym vystúpením kapely na festivale Lollapalooza 2009 v Chicagu poskytol Andy Fletcher médiám telefonický rozhovor zo Španielska.

"Nie som si istý, či tento album je ďalším "Violator-om" (ako ho označujú mnohí kritici), možno skôr pokračovaním "Black Celebration"," prehlási do telefónu zo Španielska, kde si kapela užíva deň voľna, klávesák Andy Fletcher. "Ale súhlasím, že v prípade tohto albumu ide tak trochu o návrat, použili sme omnoho menej gitár, takže v mnohých smeroch sa radí viac k našim elektronickým albumom... ten zvuk by som skôr označil ako "retro-futuristický"." A možno práve tento opis sedí na set, ktorým úspešne urobili čiaru medzi spomienkami na minulosť a reštartom k dňom budúcim. Väčšina motivácie sa úspešne ujala na pevnom steble solidarity medzi Fletcherom, Gahanom a gitaristom/klávesákom Martinom Gorem, ktoré vyrástlo po návratovom albume "Playing The Angel" (2005) a jeho singly "Precious", ako aj svetovom Touring The Angel. "Nálada v kapele po poslednom turné zostala veľmi dobrá, vlastne dobrá nálade vládne v Depeche Mode permanentne, takže následné veci sa vyvíjali úplne prirodzene," pokračuje Fletcher. "Nechali sme si zopár mesiacov na oddych a počas tohto obdobia skomponoval Martin veľmi veľa piesní, darilo sa v tomto smere aj Davidovi, takže nakoniec sme sa dopracovali do bodu, kedy sme mali k dispozícii dostatočné množstvo skladieb, čo len urýchlilo rozhodovanie v úmysle zájsť opäť do nahrávacieho štúdia." Tento posun v komponovaní Depeche Mode sa prejavil hlavne na aktuálnom albume "Sounds Of The Universe", kde sa o autorské skladby delí Gore už veľmi viditeľne s Gahanom, ktorý skladateľsky rastie od jeho prvého, nie veľmi nadšene prijatého, sólového albumu "Paper Monsters" (2003) a dokonca od predchádzajúceho albumu Depeche Mode, "Playing The Angel". Hoci Goreho autorská pozícia nebola od odchodu Vinceho Clarka z kapely ohrozená, Fletch má pocit, že táto súťaživosť je pre obe strany prínosom. "Podľa mňa je veľmi zdravé venovať sa aj vlastným veciam, vďaka tomu sa totiž môžete mnohému priučiť a rozhodne so sólovými albumami nemáme žiaden problém, čomu u mnohých kapiel tak nie je," reaguje. "Vždy to tak budeme robiť, ale tentoraz mám pocit, že to David Martinovi riadne natrel. Musí teraz s Davidom súperiť a Dave je v porovnaní s Martinom omnoho mladší skladateľ a jeho skladby sa postupne lepšia, ale opakujem, je to len zdravá súťaživosť v rámci Depeche Mode. Zlepšuje to veci, Dave sa podľa mňa cítil predtým v kapele veľmi osamelo. Bol frontmanom, ktorý veľmi dlho nekomponoval, čo je dnes viacmenej raritou. Napadne ma tak akurát Roger Daltrey, ale dnes má podľa mňa David omnoho lepší pocit a cíti sa byť ešte viac súčasťou kapely." Aj keď v týchto dňoch vládne v kapele menšie negatívne napätie, je nemožné sa obzrieť späť a nespomenúť si na osobné Gahanove problémy, ktoré takmer doviedli Depeche Mode ku krachu. Z vonku sa to javilo všetko v poriadku, kapela zažívala svoj komerčný vrchol v prvej polovici 1990-tych rokov s albumami "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". No veľmi pozorne sledované turné a húževnaté koncertovanie frontmana úplne premohlo. Počas nahrávacích sedení k albumu "Ultra" (1997) veľmi často v štúdiu absentoval a aj keď prišiel, tak nebol triezvy a jeho produktivita sa obmedzila na minimum. "To sa stalo iba raz a vtedy zažíval Dave svoje najhoršie obdobie," zareaguje Fletch, keď sa ho spýtame na obdobie, kedy kapela takmer ukončila činnosť. "Prišiel do New Yorku na šesť týždňov, aby sme nahrali vokály. Sotva sa nám však podarilo dokončiť jednu pieseň. Všetci sme boli zvedavý, či sa nám album vôbec podarí dokončiť a či to neznamená náš definitívny koniec, ale nakoniec sa tak nestalo. Dave sa takmer predávkoval, nasledovala odvykacia kúra, z ktorej sa vrátil, nahral všetky vokály a za minulosťou sa už neohliadal." Odvtedy sa všetky oslavy nesú v omnoho zdravšom duchu. "Povyrazíme si, ale už si tak nedoprajeme, ako kedysi," poznamená Fletch. "Držíme sa v úzadí a všetku svoju energiu sa snažíme vložiť do našich vystúpení. Dave sa držím od alkoholu samozrejme bokom a posledných pár rokov sa alkoholu vystríha aj Martin. Takže toto je také "triezve" turné a skutočne je to všetko veľmi slušné. Koncerty sú maximálne po časovej stránke v tomto momente zosúladené, takže sa nám darí." No napriek tomu, fanúšikovia, ktorí nasledovali kapelu na turné začiatkom leta mali dôvod na otázky, ktoré sa opäť týkali spoľahlivosti Depeche Mode. Nezvyčajný Gahanov strach ohľadne jeho zdravia mal tentoraz svoje skutočné opodstatnenie. Krátko po odštartovaní Tour Of The Universe začiatkom mája, musel Gahan čeliť problémom vyvolaných gastroenteritídou, čo nakoniec vyústilo do vyoperovania nádoru z jeho močového mechúra. "Keď sme sa opätovne vrátili na turné, tak mi pred prvým koncertom povedal, že pravdepodobne vydá zo seba iba 75% zvyčajného štandardu, no ako sa neskôr ukázalo, ten koncert zvládol na 125%, takže vystupuje opäť absolútne úžasne," pokračuje Fletcher. "Uvedomil si, aké mal šťastie, že sa príznaky dostavili tak skoro a že mohli nádor okamžite v rannom štádiu odstrániť. Ak sa podarí zachytiť príznaky pankreatickej rakoviny veľmi skoro, tak sú prognózy vyliečenia doslova skvelé. Myslím, že je veľmi šťastný." S oživením turné sa musela kapela s ďalšími administratívnymi záležitosťami vrátane s úpravou setlistu, čo je stále viac zložitejší problém. Hoci prvé recenzie sľubovali hity (vrátane legendárnej "Master And Servant"), tak v tomto prípade nejde o výlet do minulosti a pozornosť je sústredená hlavne na aktuálny albumový projekt. Posledná náplava zlosti kapely v podobe singla "Wrong" je sprevádzaná s elektronickou zmesou skladby "Hole To Feed" a pulzujúcou baladou "Peace". "Hoci som vám povedal, že nahrávanie albumu bolo v tomto prípade veľmi jednoduché, zostaviť setlist koncertov je naopak veľmi zložité," priznáva Fletcher. "Pri takom množstve skladieb, kedy musíme brať do úvahy neodmysliteľné klasiky a obľúbené veci mnohých ľudí je to čoraz ťažšie. K tomu treba brať do úvahy rôzne generácie našich fanúšikov. V publiku sú ako tí, čo si nás obľúbili vďaka aktuálnemu albumu, ako aj takí, ktorí nás nasledujú od našich začiatkov. Samozrejme, že by bolo pre nás veľmi zaujímavé zahrať viac starších skladieb, no to by sme museli hrať dobré štyri hodiny, čo sme si istý, že by sme nezvládli. Ja ako klávesák možno aj áno, ale som si istý, že Dave, ktorý počas celého koncertu pobehuje a komunikuje s ľuďmi určite nie." Aj napriek tomu sľubuje kapela v prípade vystúpenia na Lollapalooze kvalitný ucelený dvojhodinový set, vrátane kompletnej produkcie a predstavenia, na aké sme v prípade tejto trojice zvyknutí. Z hľadiska statusu tanečnej kapely, aký Depeche Mode majú v USA, je to pre kapelu viac než dôležité. "V Európe sme hrali na veľkých štadiónoch v podstate každú noc, takže koncert v Chicagu pre nás nemôže byť iný, či zložitejší," zažartuje Fletcher. "Za tie roky sme sa v Chicagu objavili už niekoľkokrát, zažili tam niekoľko živelných večerov, no ako som povedal, dnes sme už trochu iní. Bolo by super na chvíľu niekam vypadnúť, poprechádzať sa okolo jazera, k tomu navštíviť priateľov, ktorých tu máme naozaj veľa a s ktorými sme sa vždy skvele odviazali... Skutočne sa teším na koncert na festivale a keď sme videli ten zoznam účinkujúcich, tak sme zostali všetci veľmi nadšení. Viete, hrať zvyčajný koncert a vystupovať na festivale, to je ako keď si hodíte mincou, pretože festival vám dáva príležitosť očariť omnoho väčšie spektrum ľudí." Berúc v úvahu to nespočetné množstvo účinkujúcich, z ktorých mnohí boli kapelou ovplyvnení (napr. The Killers, či dokonca aj Jane´s Addiction), a to do toho nepočítame väčšinu účinkujúcich na tanečných scénach, môžeme v prípade Lollapaloozzy považovať Depeche Mode za starších "štátnikov". Trochu ironická pozícia, keď zoberieme do úvahy posmešky v ranných časoch ich kariéry za čelné pozície elektronického rozmachu, ktorý bol v protiklade gitarovej výbušnosti tých čias. "Je mnoho dôvodov, pre ktoré sme mohli ľudí ovplyvniť, ale máme pocit, že dnes nám svet dáva v našich rozhodnutia za pravdu. V polovici 1980-tych rokov, kedy svetu vládla rocková atmosféra, sme boli elektronickou kapelou. Veľmi veľa novinárov nám hádzalo polená pod nohy a viedli sme s nimi doslova vojnu. A napriek tomu sme tu dodnes a tých 30 rokov neustálej popularity sú pre nás formou pomsty a odplaty zároveň, pretože spôsob, akým sme robili hudbu a hlavne tú elektronickú, je dnes už plne akceptovaný." Kapela svojou jazdou na elektronickej vlne dosiahla vrchol. no táto nevyhnutne na konci 1990-tych rokoch upadla a Depeche Mode šli ďalej na vlne neistoty s albumami ako "Ultra" (1997), či prehliadaným "Exciter" (2001). No s druhou polovicou tejto dekády nastalo plnohodnotné oživenie a Depeche Mode sedia opäť na sedadle šoféra!

Názory Devotees (2)

Rita

 1    7. júl 2011 o 10:01

V setliste v Bratislave boli zaradené piesne Strange Love a Master And Servant. Taktiež aj FATW. Tieto piesne a takisto aj ETS boli vrcholom večera. Bolo dobré, keď po dlhom čase zaradili tieto 3 piesne. Som veľmi zvedavá, kedy DM sa vrátia do štúdia. Členovia DM sú iste na dovolenke.
Monghi, dobrý článok.

sinner

 2    7. júl 2011 o 12:33

jezismaaariaa - ako ja neznasam tu jeho slizku rozplizlu nicnehovoriacu nabubrelu slovnu vatu !!

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa