Nový život Depeche Mode

Los angleský WhereHouse začal v tomto roku vydávať vlastný magazín E360 (Entertainment) a z obalu jeho premiérového čísla sa na Vás nesmejú nik iní, ako Depeche Mode. Okrem fotografií prináša magazín aj článok venovaný histórií skupiny a aktuálnemu albumu "Playing The Angel".

Nezáleží na to, či hudobníci z Depeche Mode žijú so svojimi rodinami v rozličných častiach sveta. Alebo že sa nevyberú za celé štyri roky ani raz na turné po všetkých tých mega problémoch s drogami a démonmi, ktorých sa nadobro zbavili.

Tento mesiac odštartovali vypredané svetové turné a predstavujú ním svoj jedenásty štúdiový album s názvom "Playing The Angel" (Sire/Reprise), ktorým oslavujú 25 rokov vlastnej existencie.

Inovatívna a energická nahrávka, akýsi druh optimistickej temnosti, len dokazuje, že trio v zložení David Gahan (spev), Martin Gore (skladateľ, gitara, klávesy) a Andrew "Fletch" Fletcher (klávesy), ešte stále nepovedali posledné slovo.

"Vydali sme spolu niekoľko veľmi dobrých albumov," hovorí Gahan. "ale ešte stále chceme vydať tú najlepšiu nahrávku, akú len môžeme. Spolu sme sa pustili do tohto albumu, no nemali sme žiaden reálny plán, či predstavu. Jednoducho sme to nahrali."

"Precious", pilotný singel z albumu "Playing The Angel", skomponoval talentovaný skladateľ Martin Gore a produkcie sa chopil Ben Hillier (Doves, Blur). Zvukovo ide o klasických Depeche Mode, s hypnotickými vokálmi, impozantným refrénom a jednoznačne tanečnou rytmikou.

"Ben Hillier k nám dotiahol všetku tú novú dynamiku, čo bolo veľmi podnetné," pokračuje Gahan. "Dnes sa cítim v Depeche Mode lepšie ako pred 15-timi rokmi."

"Precious" je skladba o Goreho deťoch. Je o ich pocitoch a bolesti, s ktorou sa museli vyrovnať počas nepríjemného rozchodu ich rodičov. Gore sa totiž pred nedávnom rozviedol.

Gore uviedol, že popri tých pravdivých pocitoch a momentoch smútku, obsahuje táto skladba aj prvky country štýlu, no ako väčšina ostatných skladieb skupiny, má "Precious" svoju hĺbku, jemnú dávku temnosti a jednoznačne nejde o country.

"Nie je robená v country štýle," vysvetľuje Gore. "Táto melódia je poctivo optimistická a plná nádejí, a myslím, že je to naša najkomerčnejšia skladba, akú sme kedy nahrali. No ale kto vie? Sami nepoznáme definíciu komercie. Vždy sme sa pohybovali mimo hlavného prúdu, takže to, čo je komerčné pre nás, nemusí byť nutne komerčné pre zbytok sveta."

No byť mimo hlavného prúdu neznamená pre skupinu pokles predaja nahrávok. Hoci títo páni žijú v troch častiach sveta: Londýn (Fletch), New York (Gahan) a Kalifornia (Gore); čo sa týka hudby, vedia sa zjednotiť.

K dnešnému obdobiu, Depeche Mode datujú svoj vznik k roku 1980 v anglickom Basildone, predali viac ako 70 miliónov albumov po celom svete. Z celej éry skupín New Wave/New Romance sú jedny z mála, ktorí zotrvali na scéne dodnes. Mnohé z ich videoklipov dodnes rotujú na staniciach ako MTV a MuchMusic. Ich zvuk, postoj a samotná existencia ovplyvnila mnohých moderných umelcov, ktorí sú zamilovaní do ich kreatívnej práce, nahrávacích postupov a používania samplov.

A hoci súčasné moderné techno - DJ Oscar G je Depeche Mode silne ovplyvnený a dokonca zremixoval jednu z ich skladieb - samotní Depeche Mode zostávajú alternatívnou skupinou. A sú na to hrdí.

"Možno to všetko, čo sme dosiahli za tých 25 rokov, sme dosiahli preto, že jeden druhého poznáme... prežili sme." hovorí Gahan. "Keď tak premýšľam, zo všetkých skupín, ktoré mi prúdu na um, je táto jediná, na ktorú by som stavil, že nevydrží."

Prvé začiatky skupiny spadajú až do roku 1976, kedy Vince Clarke, ich prvý skladateľ a hráč na klávesy, založil s Andym Fletcherom skupinu s názvom No Romance In China. Skončili fiaskom, takže Clarke založil ďalšiu skupinu, tentoraz s Gorem, s názvom French Look.

Keď sa k tímu pridal Fletcher, premenovali sa na Composition Of Sound. Gahan sa ku skupine pripojil až v roku 1980, po tom, čo si Clarke vypočul jeho vystúpenie, a tak sa zrodili Depeche Mode. (Názov prevzali z francúzskeho módneho magazínu).

Upísali sa labelu Daniela Millera a o rok neskôr vydali svoj debutový album s názvom "Speak And Spell". Po niekoľkých koncertoch sa Clarke rozhodol skupinu opustiť, takže Gore, ktorý už na debutovom albume autorsky prispel skladbami "Tora! Tora! Tora!" a "Big Muff!", prevzal štafetu hlavného skladateľa skupiny.

V roku 1982, po vydaní druhého albumu "A Broken Frame", sa k skupine oficiálne pridal Alan Wilder, ktorý tak nahradil post Clarka. Jeho prínos bol citeľný hlavne v technickej a hudobnej produkcií, no na nasledovnom albume "Construction Time Again" (1983) sa predstavil aj ako autor v skladbách "The Landscape Is Changing" a "Two Minute Warning", a neskôr napísal ešte zopár ďalších.

V tom čase už boli Depeche Mode prevažne európskou skupinou, no vlnu šialenstva vyvolali hlavne v Nemecku, kde sa techno a alternatívna hudba tešili veľkej obľube a pritiahli do zafajčených klubov davy mladých ľudí.

V roku 1984 vydali niekoľko skladieb v Spojených štátoch a v tom istom čase sa stali súčasťou gothického hnutia Veľkej Británie. Približne o dva roky neskôr začal Gore produkovať skutočne temné a depresívne skladby, jeden z albumov niesol názov "Black Celebration". Ako uviedla kritika, "Martin naštartoval dekádu vzostupu temnej, tiesnivej syntezátorovej tanečnej hudby."

Ľudia ich spájali s gothickým hnutím, chalani sa pokúšali schovať za svoj talent, vyhlasovali, že s tým nemajú nič spoločné, no skutočná pravda bola ukrytá v ich zvuku.

Videklip k ich hitovému singlu "A Question Of Time" z roku 1986, ktorý zrežíroval Anton Corbijn, ich etablovalo na medzinárodnú scénu. Spomenutý režisér bol dovtedy známy skôr ako fotograf, režisér v pravom slova zmysle sa z neho stal až po bližšom spoznaní sa s Goreho a ostatnými chalanmi. Natočil s nimi 19 (pozn. aktuálne video "Suffer Well" je v poradí 20-te) videoklipov a postrčil ich na výslnie hudobnej scény.

S novým imidžom a tiesnivým zvukom, bol ich výzor vnímaný ako gothický hlavne v Spojených štátoch. Počas turné v USA, v roku 1988, vypredávali s úspechom arény a ich sláva prudko stúpla.

Tým sa umocnilo aj ich techno a house obdobie. Štúdiové albumy "Some Great Reward" a "Black Celebration" kombinovali písanie balád z počiatočného obdobia skupiny s agresívnymi tempami, počnúc gospelovými emóciami cez psychosexuálne kolekcie pre vykričané kluby na predmestí, ktoré
navštevovali "nočné živly".

"Music For The Masses", mierne ironický titul, pre skupinu však znamenal prvú pozíciu v US Top 40, no produkcia tejto čiste syntezátorovej skupiny plnila techno kluby v Midweste. Predstavitelia house scény ich uvádzali ako svoju hlavnú inšpiráciu pri rozvíjaní elektronickej tanečnej scény.

Encyklopédia Wikipedia pri menách technopionierov ako Derrick May, Kevin Saunderson and Juan Atkins uvádza, že spomenutí páni uvádzajú Depeche Mode ako hlavnú inšpiráciu pri zdokonaľovaní pro-techno hudby, ktorá vyvrcholila detroitskou techno explóziou na konci 1980-tych rokov.

"Snáď každý zo známych DJ-ov remixoval Depeche Mode (krstných otcov house), počnúc Danny Tenagliom a Francois Kevorkianom končiac," hovorí Sean Drake, dj zo Pawn Shopu v Miami, ktorý so svojou produkciou precestoval celý svet. V roku 1989 sa príčinou mierneho rozruchu stala skladba ovplyvnená štýlom country, nahratá v Taliansku, s názvom "Personal Jesus", čím na seba skupina opäť upútala pozornosť. Ešte pred jej samotným vydaním jedny regionálne britské noviny ohlasovali skladbu sloganom, "Your Own personal Jesus". Aj toto dopomohlo katapultovať singel na trinástu pozíciu v britských rebríčkoch a stal sa tak jedným z ich najpredávanejších singlov a zároveň zlatým v Spojených štátoch.

O rok neskôr dosiahol ich ďalší singel "Enjoy The Silence" ôsmu pozíciu v americkom rebríčku (šiestu v UK) a skladba sa nakoniec stala "identifikáčnou známkou" pre samotnú skupinu. S následným albumom "Violator" prerazilo do Top 10-tky ako v UK, tak aj v USA a definitívne upevnili svoju pozíciu superhviezd. Za osem hodín vypredali Giants štadión v New Yorku a Dodger štadión v Los Angeles dokonca za necelú hodinu.

V roku 1991 sa stali jednou z najúspešnejších alternatívnych skupín na svete. Nič ich nedokázalo zastaviť, ani Goreho temné momenty, nezhody medzi Wilderom a Fletchom, ktoré vyvrcholili odchodom Wildera zo skupiny, Gahan podľahol drogovej závislosti, ktorá viedla k pokusu o samovraždu v jeho dome v Los Angeles a neskôr musel nastúpiť na liečenie od závislosti na heroíne.

V roku 1996 nahrali Depeche Mode vtedy najpredávanejší album "Ultra" a ich prvý singel "Barrel Of A Gun" si vyslúžil skutočné uznanie kritiky. O dva roky neskôr prišli na trh so singlom "Only When I Lose Myself" a páni sa vydali na niekoľkomesačné úspešné turné.

Vydanie nového, rýchlo spracovaného a energického albumu, "Playing The Angel", sprevádza rozsiahle svetové turné, ktoré prinavrátilo pánom pocit istoty a znovuobnovenej energie. Znejú ako úplne nová skupina, vyburcovaná novými výzvami. Každú noc sú paralyzovaní novými tvárami a Dave svojim hlasom, spolu s vzrušujúcimi refrénmi celej skupiny, dokáže publikum priviesť k dojatiu.

"Vyraziť na turné a vystupovať každú noc je príležitosť prezentovať to, čo som do skladieb vložil a tým im vdychujeme nový život," dodáva Gahan. Samozrejme, Depeche Mode, so všetkými svojimi milovanými nedostatkami, tu snami zostávajú naďalej.

Je to prekrásny Nový život.

Názory Devotees (236)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa