LOVE is all you need - I. (2001)

LOVE is all you need - I. (2001)

Kapela poslala niekoľko videospráv zo štúdia, kde vznikal nový album a začiatkom roka dokonca vypustila niekoľko sekundovú ukážku novej skladby, z ktorej nadšený fanúšik dokázal vytvoriť 5-minútový remix. Očakávania boli preto skutočne veľké.

Vôbec prvá skladba, na ktorej Depeche Mode, v súvislosti s nahrávaním albumu "Exciter", pracovali, bola "Dream On", ktorá sa stala neskôr, 23.apríla 2001, pilotným singlom. Dokonale prezentovala podstatu albumu: elektronické beaty mixované s akustickou bluesovou gitarou.
Ako už bolo u Depeche Mode zvykom, aj v prípade tohto singla bolo prezentovaných niekoľko odlišných verzíí skladby. Singlová verzia, oproti albumovej, disponuje dlhším nástupom. B-stranu singla tvorí inštrumentálna skladba "Easy Tiger".

Martin: "Myslím, že sme vždy produkovali akýsi divný pop a "Dream On" je toho dokonalým príkladom. Nemyslím si, že by tá skladba zapadala do nejakej definovanej hudobnej kategórie, ale to sme nikdy nezapadali ani my, takže sa nie je čím trápiť. Jednoducho by som chcel byť schopný komponovať hudbu, ktorá je čímsi iná, no rovnako úspešná. A ak sa mi to darí, potom je to v poriadku."

Fletch: "Video je také malé "drive movie". Pre mňa s Martinom to znamenalo stráviť iba 15 minút na pľaci popoludní a potom ešte večer. Dave to video videl vo svojom sne a povedal, že v ňom vyzeral fakt dobre."

O réžiu sa postaral francúzsky režisér Stéphane Sednaoui. Špecialitkou videa je skutočnosť, že bolo filmované na slávnej americkej Route 66. Napriek tomu, že sa o video nepostaral Anton Corbijn, podpísal sa pod grafiku pre obal singla a rovnako, neskôr, aj o dizajn pódia.

V tíme kapely údajne vládla vynikajúca atmosféra, no ako sa neskôr ukázalo, pravda bola trochu iná.

Fletch: "V minulosti sme ako skutočná kapela alebo banda veľmi nefungovali. Dnes sme na to, v tomto smere, omnoho lepšie. V prípade Depeche Mode je trochu bizarná predstava, že sme šťastní. Pred začiatkom nahrávania sme sa zišli na spoločnú debatu, kedy sme prebrali všetky prípadné problémy, ktoré sme medzi sebou mali. Môžeme spoločne skonštatovať, že sme si to spolu skutočne užili. Poviem úprimne, pre rokmi by ma ani len nenapadlo, že by som takéto niečo mohol povedať. No zasa si nemyslite, že sa medzi sebou nepovadíme. Ešte stále je medzi nami isté napätie, ale takéto napätie je v kapele potrebné. Martin patrí medzi mojich troch, či štyroch najlepších priateľov. Dave je pre mňa niečo ako brat. Ale na to, aby som s ním dokázal fungovať v kapele, zasa nemusíme byť najlepší priatelia."

Martin: "Dave s Andym fungujú v podstate na rovnakej vlnovej dĺžke. Neviem, či sa im niekedy podarí zblížiť viac, ale rozhodne je to medzi nimi dnes lepšie. Myslím, že pokiaľ šlo o nahrávanie tohto albumu, tak vzťahy v rámci kapely fungovali skutočne skvele. Boli sme schopní spolu sedieť v jednej miestnosti, diskutovať, prijímať rozhodnutia, čo takto pôsobí ako niečo jednoduché a samozrejmé, ale v určitom momente sa takýmto veciam viacmenej vyhýbame. Často sa potom stávalo, že náš manažér chodil za každým z nás osobitne, preberal s nami jednotlivé veci, to už potom pôsobilo dosť divne. V tomto smere sme to kedysi dotiahli až do takej absurdity, že sme neboli schopní prijať akékoľvek rozhodnutie, inak by to skončilo bitkou. Dnes sú teda mítingy kapely vcelku príjemnou záležitosťou. Na jedno nedávne stretnutie som dokonca vzal moju dcéru. Pred pár rokmi by mi také niečo ani len nenapadlo."

Fletch: "Dnes už fungujeme ako rodina. Na albume máme štyri skladby, ktoré v sebe obsahujú slovo "láska". Zdá sa, že v tomto smere je "Exciter" album o láske."

Martin: "Láska je vlastne ústrednou témou albumu. Všetky moje skladby sú o medziľudských vzťahoch."

Samotný album "Exciter" sa na pulty predajní dostal 14.mája 2001 a aj vďaka nemu získali Depeche Mode ocenenie Q-Award za inováciu. A hoci sa niektorým fanúšikom tento album nepáči, predával sa vcelku dobre. V britskom albumovom rebríčku sa vyšplhal na 9. priečku, v americkom Billboard 200 dokonca na 8. a v prvom týždni sa ho len v Spojených štátoch predalo 115 000 kópii.

Dave: "Veľmi sa nám páčia albumy "Ultra" a "Violator", hlave preto, že v sebe zahŕňajú témy, ktorými sa Depeche Mode zaoberali celé roky. S tým názvom, "Exciter", prišiel vlastne Martin. Mali sme niekoľko ďalších názvov, ktoré sme mali počas nahrávania napísané na stenách štúdia a vlastne sme s tými názvami žili. No a tento sa nám vžil pod kožu najviac. Znie vážne dobre."

4.júna 2001 sa v Spojených štátoch začalo Exciter tour, ktoré zahŕňalo 41 vystúpení, vrátane finále v Anaheim (19/08).Počas turné vypustila kapela ďalší singel. 20.júla sa na trhu objavila skladba "I Feel Loved", ktorú sprevádzal cover "Dirt". O rok neskôr sa tento singel, presnejšie vo verzi Danny Tenaglia Remix, objavil v nomináciách Grammy Awards, v kategórii Best Remixed Recording, no bohužiaľ ocenenie nezískal. Samotná skladba bola dostupná v štyroch rôznych verziách. O video k singlu sa postaral režisér John Hillcoat. N-stranu singla tvorila pôvodná skladba od legendárnych The Stooges a verzia od Depeche Mode bola dokonca využitá pre soundtrack k prvému filmu z apokalyptickej série "Resident Evil".

David (o "I Feel Loved"): "Sám si sťažujem život. Fungujem v kapele a to všetko je o kompromisoch. Prinášam kapele niečo, čo považujem za dôležité a cez skladby niekoho iného vyjadrujem sám seba, čo mi príde už celé roky normálne. Som veľmi hrdý na svojho syna Jacka, a keď sa vrátim domov, do New Yorku, a môj adoptovaný syn sa mi vrhne do náruče a zároveň na mňa moja malá dcéra vrhne ten svoj typický pohľad, viete, o tom to všetko vlastne je. Možno to vyznieva sentimentálne, ale ja sa naozaj cítim milovaný. Pracujem na sebe, stále sa mi nedá dôverovať, ale zažívam tie ohromné chvíle, kedy prežívam dokonalé šťastie. Chýba mi manželka Jennifer a moja malá dcérka Stella. Dnes žijem skutočný život. Mimo Depeche Mode mám skutočný vlastný svet a život. Také niečo prežívam po prvýkrát za tie dlhé roky a som rozhodnutý to nepokašlať. Jasné, že stále robím chyby, ale mám odhodlanie. Už viac predtým neujdem."

Evidentne bolo cítiť, že Dave je uvoľnenejší, než kedykoľvek predtým, hoci s celkovo nebol s albumom "Exciter" spokojný. Je dosť možné, že to bol práve on, kto vniesol do kapely napätie.

Martin (o "The Dead Of Night"): "Raz sme sa nechali zlákať do tých privilegovaných londýnskych kaviarní ako Soho House, The Groucho Club a Brown´s. Bol to skutočne smutný pohľad. Tie podniky majú tri sekcie ... regulérni zákazníci na prízemí, akože VIP na poschodí a potom tí total VIP-VIP na najvyššom poschodí, v Brown´s to nazývajú Red Room. Vôjdete tam, vidíte ako tam ľudia v pohode užívajú množstvo drog, pretože je všeobecne známe, že je úplne super si tam dopriať drogy. Takže tá "Red Room" mi prišla ako "Zombie Room", pretože každý, koho som tam stretol, ten rozprával až príiš rýchlo, no pritom vlastne nepovedal nič a len zízal. Zvláštne na tom poschodí je, že po chvíli sa z Vás stane najlepší priateľ každého jedného z prítomných. No na druhý deň, nech by ste stretli čo len jedného z tých ľudí, ani si nespomeniete na meno toho človeka."

na pokračovanie ...

Názory Devotees (2)

tomy

 1    8. apríl 2020 o 12:07

Veď presne to (viď titulok) som v tom čase hľadal… Len akosi to nešlo. Mal som lásku, nemal som lásku, hľadal som, nehľadal som, našiel som, či nenašiel som, stratil som, či nestratil som… Mám rád, nemám rád… ??? Samé otázniky a pochybnosti… A tak som to cítil i pri tomto albume. Mám ho rád alebo nie? Sám neviem. Bol som zmätený, stratený, izolovaný, ale aj priateľsky naladený a čiastočne chápaný... Ale na konci roka som skončil dosť prázdny a osamotený. A tá trpkosť mi akosi pri tomto albume ostala…  Kráľovná Alžbeta v r. 1997 povedala, že to bol pre ňu asi najhorší rok počas panovania, tak ja osobne som mal v r. 2001 podobný pocit, aj keď som žiadnemu národu nepanoval. Neviem vládnuť ani len sebe a môjmu “druhému ja”... :( Pred vydaním albumu som doňho vlieval nádeje, ale v konečnom dôsledku som bol skôr sklamaný. Mal mi byť útechou na všetky rany, ale nebol ani len Placebo(m). A potom prišiel koncert v Prahe. A ja som si opäť kládol otázku, že prečo ma to mesto tak tresce….?! A pritom ten koncert bol celkom živý a zaujímavý. Tá Davidova živelnosť išla na úkor (občas) falošného spevu, ale ako povedal Alan: “vždy je to má radšej, ako keby to bolo technicky dokonale zaspievané, ale bez emócií...” Tak neviem. Stále neviem. Ale nakoniec som v tom albume našiel akúsi neviditeľnú niť, ktorá ma celým albumom preniesla do určitého umeleckého zážitku, ale trvalo to roky… Až do r. 2019. To je presne 18 rokov. Nie je to vek dospievania? Jé, aké pekné, dvojzmyselné slovo… ) Dospel som či nedospel som? Opäť neviem a pochybujem. A vôbec: budem raz poznať odpoveď na tieto dve otázky? A sú vôbec dôležité? Do kelu, stále tie pochybnosti…

tomy

 2    8. apríl 2020 o 12:10

ps: ... a stále sa nedajú editovať príspevky…

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa