Jeden z tých najsexy ... (2024)
Než sa Neil Tennant preslávil ako spevák legendárneho popového dua Pet Shop Boys, pôsobil ako reportér magazínu Smash Hits a jeho peru neunikli ani Depeche Mode.
Bolo obdobie, kedy spevák Depeche Mode, Dave Gahan, nepatril k tým zaujímavejším osobám. Než sa stal skutočným štýlovým chameleónom, po boku svojho kolegu, Martina Gorea, bolo hľadanie charakteristického imidžu doslova jeho osobným bojom. Napriek tomu, že spočiatku nemal v úmysle robiť odvážne módne výstrelky, návšteva koncertov Depeche Mode sa ukázala ako príjemný zážitok nielen pre uši, ale aj oči, obzvlášť, keď sa na pódiu objavil spevák, ktorý si získaval publikum svojimi podmanivými pohybmi.
V novembri 1984 dokončili Depeche Mode britskú časť svojho turné a vtedy si našli čas pre Neila Tennanta z hudobného magazínu Smash Hits. Áno, pre toho Neila, ktorého dnes hudobný svet pozná ako speváka s nezameniteľným hlasom, zo synth-popového dua Pet Shop Boys. Neil priniesol, v rubrike "Strange Tales!" podivné a zaujímavé informácie z vystúpenia kapely v Leicesteri, napr.:
"Martin Gore je na pódiu oblečený v minisukni. Tú si kúpil na Kesington Market, v Londýne, a nosi ju v atraktívnej kombinácií s koženými nohavicami a dievčenskou spodničkou, ktorú nejaká fanynka zanechala v ich tourbuse. Po vystúpení v Leicesteri, pri poháriku v hotelovom bare, sa istý fanúšik na rovinu spýtal Martinovej priateľky Christiny, "Je Martin perverzný?" Všetci vybuchli smiechom."
V tom období Tennant prakticky formoval verejnú mienku, keď Davida Gahana opisoval ako "najnáladovejšieho člena kapely, ktorý často sám posedáva v zadnej časti autobusu a už pred koncertom pôsobí vyčerpane a nervózne." Na druhej strane ho na pódiu opisuje ako niekoho, kto si podmaňuje publikum s ľahkosťou skúseného umelca: "Z Dave Gahana sa na pódiu stal skvelý tanečník, ktorý veľmi sugestívne vrtí bokmi."
Neil pokračuje: "Ak považujete Depeche Mode za bandu vážnych vedátorov programujúcich svoje syntetizátory, budete prekvapení vlnou nadšenia publika a výkrikov, ktoré vyvolávajú. Veľkú zásluhu na tom má práve Dave, ktorého energický výkon je jedným z najsexy, aké momentálne môžete vidieť na koncertných pódiach."
Po albume "Some Great Reward" (1984) začal medzinárodný úspech Depeche Mode rásť, keď sa tento album prepracoval do amerických rebríčkov a v niekoľkých európskych krajinách sa dokonca umiestnil v Top 10 najpredávanejších albumov. A hoci nasledujúce albumy priniesli ešte väčší úspech, až po vydaní albumu "Violator" (1990) dosiahla kapela z Basildonu novú úroveň popularity a na následnom turné predala celosvetovo približne 1,2 milióna vstupeniek.
A Neil Tennant? Ten sa po úspechu singla "West End Girls" dua Pet Shop Boys, ktoré založil s hudobníkom Chrisom Lowem, definitívne vrhol na hudobnú kariéru a na svojom konte má obrovskú sériu hitov, ktoré kapelu dostali na vrchol rebríčkov. S priekopníckymi syntpopovými kapelami, ako Depeche Mode, tak aj Pet Shop Boys zohrali významnú úlohu pri formovaní typického popového zvuk 1980-tych rokov, ale aj neskoršieho obdobia.
Názory Devotees (6)
jozefst
1 26. september 2025 o 08:14
Pet shop bys boli prví, ktorých hudbu som mal rád spolu so Sandrou a oni mali tie hutné syntenzátorové zvuky a aj preto sa dnes nedivím, že mi otvorili bránu k Depeche mode, keďže tých som objavil až vďaka Strangelove a najmä albumu 101-ktorým ma uhranuli a vlastne tak, že sú pre mňa v hudbe čílso jeden. Inak tá posledná fotografia, kde je Chris Love a Martinom je veľmi raritná. Pet shop boys a Depeche mode ako jedni z prých používali samplery, Pet shop boys Fairlight CMI, ktorý bol klávesami, samplerom a hudobným program v jednom, mal monitor na ktorý sa dalo písať perom a Fairlight mal jeden z ikonických samplov, orchestralHit a Depeche mode používali Emulator I, Emulator II a III. Pet shop boys používali Emulator II taktiež a je to ikonický nástroj tej doby. Keď už som pri tom Emulatore II, kto má hudovný software a vst Emulatora II, tak potom pochopí, že urobiť na ňom kvalitný samplel nie je len tak a v tomto bol Alan naozaj macher, musel ho vedieť ovládať a nielen ovládať ale vydolovať tie perfektné zvuky, ktoré DM skladali z viacerých samplov.
Walking in Secret Garden
2 26. september 2025 o 20:54
Pet Shop Boys bola tiež čiastočne skupina mojej mladosti, hoci nikdy som ho nepočúval nejako aktívne, ucelene a pod.
Avšak nedávno som prežil jedno zaujímavé prekvapenie. Dostal som sa náhodou k ich albumu Release z roku 2002 a nestačím sa diviť. Mne sa to páči komplet celé ako album. Len máloktoré skupiny majú pre mňa albumy, ktoré sa mi páčia celé (že to nie je 2 - 3 hity a vata). Ale že sa mi to stane nie pri nejakej nostalgii z 80., 90. rokov, ale pri albume z roku 2002, to som teda nečakal.
Samozrejme, možno jedna pieseň je pre mňa slabšia, ale to je v pohode.
jozefst
3 26. september 2025 o 21:21
Inak Release od Pet shop boys je v ich diskografii špecifický, v niektorých skladbách skôr viacmenej poprockový. Do popredia sa dostávajú gitary, ale samozrejne v rámci Pet shop boys. Mňa ten album prekvapil v tomto, ale je dobrý, taký pohodový. Pet shop boys a Depeche mode sú predsa len odlišné svety. Pet shop boys zapadli do mainstreamu do ktorého Depeche mode prepašovali avantgardu a boli skôr popoví tvrďasi. Obe kapely však niečo dosiahli a udržujú si svoju kvalitu. A aby som ešte nezabudol na jeden prienik medzi Depeche mode a Pet schop boys. Ich momentálne posledné albumy Memento mori od DM a Nonetheless od PSP produkoval Jameson Ford.
bob3
4 27. september 2025 o 00:20
Nedavno jsem si poustel debut PSB v TV s puvodni verzi West And Girls, bylo to zpivany a hrany nazivo plus backgroundy, Neil byl vyklepanej jak Startky, ale zvladl to.
Jinak PSB singly pred vydanim prvni desky znely na tu dobu dost amatersky, na desce je uz vsechno top, cela prvni deska je bozi.
Monghi
5 27. september 2025 o 09:17
tiez priznam farbu, ze som viacemenej hudobne v synth oblasti zacinal ako velky fanusik PSB ... obzvlast pri prvych 4 albumoch ... Please, Actually, bozsky Introspective a Behaviour ... samozrejme remixovy Disco ... to som tocitl do nemoty ... West And Girls zboznujem dodnes ... ale s albumom Very sa to u mna skoncilo ... to je problem aj s Erasure, ktori v istom momente, vdaka Andymu (a to je problem z casti aj s PSB), sklzli do “avantgardy” ... vsetko okazale, trblietave, prehnane ... to je u ludi s orientaciou ako Andy a Neil bezne ... to im nevycitam, ale v istom momente sa to jednoducho stane
Ale od PSB som zacal bocit hlavne po tom, co som naplno prepadol DM ... a tam som sa uz nedokazal pri kazdom dalsom albume PSB prinutit ich pocuvat nekriticky
Maju vsak na mojom hudobnom smerovani neskutocne velky podiel ...
jozefst
6 27. september 2025 o 13:05
Inak PSB a Erasure ma zatial nesklamali. Akurát u Erasure som si asi raz vypočul Day-glo (based on a true story) čo je skôr inštrumentálny album postavený na základe nahrávok z predošlého štúdiového albumu The Neon. Neviem, Erasure robili lepšie inštrumentálne veci.