86 - 98 (2/2)

86 - 98 (2/2)

V rámci promo kompane ku kompilácií "The Singles 86 - 98" poskytli chalani z Depeche Mode veľmi príjemný rozhovor aj francúzskemu magazínu Rock & Folk.

Keď už sme zabŕdli do sveta rock´n´rollu .. Váš singel, z roku 1989, "Personal Jesus" je vlastne postavený na gitare ...
Fletch: Za to môže Flood, je to jeho "chyba" ...
Dave: Ale ja si myslím, že sme potrebovali znovuobjaviť naše korene, ktoré tento nástroj priam úžasne stelesňuje. A Martin začal komponovať bluesovejšie veci ...
Fletch: Gitara bola, napriek všetkému, vždy súčasťou nášho zvuku.

Áno, ale zrazu sme jej počuli akosi priveľa.
Martin: To je jednoznačne pravda. Gitara sa stala dominantná. Predtým využívali Depeche Mode, na simuláciu agresie, synthetické záriadenia.

Martin, ľudia majú predstavu, že si sa narodil s Moog synthesizérom v ruke, ale faktom je, že komponuješ hlavne s gitarou.
Martin: Tak je. Ale mojim úplne prvým nástrojom bol starý rozheganý organ, keď som mal asi 13, no o pár rokov neskôr som mal už gitaru. V začiatkoch Depeche Mode sme si stanovili vlastné pravidlá, napr. zámerný a čisto elektronický prístup, ale v priebehu ďalších rokov mi komponovanie s gitarou prišlo ďaleko prirodzenejšie.

Čo Vám v skutočnosti priniesla spolupráca s Floodom?
Dave: Dodal nám energiu. Až do albumu "Black Celebration" sme v podstate počúvali Daniela, doslova sme boli na ňom závislí. Flood nás prinútil premýšľať a vložiť do vecí niečo vlastné.
Martin: Základný rozdiel je, že nás v podstate nechal "jammovať", skúšať tempá, štruktúry, aranžmány skladieb, ktoré sa potom rodili doslova prirodzene. Predtým sme sa vždy nechali viesť elektronickým bubeníkom.

Nemali ste pocit, že Vám Flood akoby vycical a Vaša hudba začala znieť ako U2?
Dave: Nie, pretože sme odlišní od všetkého, čo kedy produkoval. Na druhej strane, Alan začal hrať na bicie, Martin viac na gitaru ... A hoci je Floodov štýl na nahrávkach veľmi prítomný, nemyslím si, že sa dajú k niečomu prirovnať.

Vašim prvým singlom, v roku 1990, bola skladba "Enjoy The Silence", ktorá zažila celosvetovo ohromný úspech ...
Fletch: Áno, a ten úspech sme vytušili už pri jej nahrávaní. Bolo to po prvýkrát, čo sme od samého začiatku tušili, že máme v rukách hit.
Martin (vybuchne smiechom): No áno, ale začiatok bol veľmi zlý ...
Fletch: Martin má na mysli komplikácie pri tvorbe aranžmánov, kedy Alan zrýchlil tempo a pridal ten gitarový riff. Ale potom sme nadobudli presvedčenie, že máme niečo skutočne skvelé.
Martin: Toto môže byť inak pekne zhubný pocit. Spomínam si, ako sme po úspechu albumu "Speak & Spell" vydali singel "See You". Vtedy som mal pocit, že vždy budeme so singlami bodovať. Vracali sme sa z promo výletu po Spojených štátoch a hneď z Heathrow letiska som volal do kancelárie Mute, aby som zistil, ako sa darí nášmu ďalšiemu singlu "The Meaning Of Love" a doslova som koktal, keď mi oznamovali, že zažil rýchly pád v rebríčkoch. To ma totálne odrovnalo.
Dave: Od toho momentu sme si začali uvedomovať, že nie všetko, čoho sa chytíme, sa premení na zlato. Chcieť robiť veci lepšie môže mať niekedy opačný efekt, ako človek očakáva. Po rozhodnutí zrýchliť tempo "Enjoy The Silence" sme všetko dokončili a nahrali za jediný deň, ale asi týždeň sme zabili tým, že sme sa snažili veci zlepšovať, kým sme pochopili, že najlepšou kombináciou bude môj hlas a ten známy gitarový riff.

Single sa vyberali podľa Vášho uváženia alebo ste sa vždy prispôsobovali návrhom Mute?
Dave: Dá sa povedať, že výber zodpovedal vždy vzájomnej dohode.
Martin: A náš názor má dodnes prednosť. V prípade albumu "Ultra" padla, zo strany Mute, prvá voľba na skladbu "It´s No Good", čo bol očividný kandidát na singel. Ja som sa ohradil, že tú skladbu bude možné vydať kedykoľvek, aby sme skôr vydali "Barrel Of A Gun", ktorá je z umeleckého hľadiska omnoho zaujímavejšia.

Vaše spojenie s Danielom Millerom je v branži považované za najtrvácnejšie a zároveň najlukratívnejšie. Premýšľali ste vôbec niekedy o tom, že by ste Daniela a Mute opustili?
(všetci svorne, takmer rozhorčene): Nie, to nikdy.
Martin: Daniel je náš šéf a kamarát. Bol s nami od začiatku, verný a vždy na našej strane. Váži si nás ako muzikantov, tak ako ľudské bytosti. Prečo by sme mali opúšťať niekoho, kto nás absolútne rešpektuje a komu absolútne dôverujeme?

Album "Songs Of Faith And Devotion" je relatívne komplexné dielo a tri skladby z neho patria medzi vaše najserióznejšie skladby ...
Dave: Sú odrazom našich súčasných životov, ktoré bežia v plnom prúde, s našimi manželkami, deťmi, radosťami i sklamaniami ...
Fletch: Trvalo to tri roky, kým ten album vznikol, čo je v podstate dosť veľa. Nahrávanie nebolo prerušené koncertovaním, bola to len tvrdá práca.
Dave: Zasa nemaľujme veci na ružovo, každý vie, že sme boli stratení a ja asi najviac. Nik akoby nevedel, kam vlastne patrí a najmenej asi do Depeche Mode.

Ale nakoniec ste z toho zložitého obdobia vyšli ako víťazi, obstáli ste v súboji s alkoholom, drogami ...
Martin: Ja osobne považujem SOFAD album za vrchol našej kariéry a skutočnosť, že jeho vydanie sprevádzali rôzne útrapy je dnes pre mňa len akýmsi nešťastným incidentom. Dokonca by som povedal, že ak by pri nahrávaní nevzniklo to napätie a tie trenice, asi by ten album vo výsledku nebol taký dobrý.
Dave: Ale je jasné, že osobné problémy vo výsledku nič nepokazili. Tie tri roky by som si nezopakoval za nič na svete. Ale aj tak som na tento album nesmierne hrdý.

Čiže nakoniec sa dá povedať, že práve hudba je ten tmel, ktorý Vás drží pohromade?
Martin: O tom niet pochýb. Možno to ani nie je tmel, ale niečo ďaleko silnejšie.

Single z albumu "Ultra" boli skutočne skvele zremixované, pri výbere ľudí ste mali naozaj šťastnú ruku. Prečo ste si vybrali napr. Air?
Dave: Vždy sme sledovali, čo sa aktuálne na hudobnej scéne deje. Air sme poznali vďaka ich skvelej reputácií, takže ten výber nám prišiel logický.

Depeche Mode, už 17 rokov doslova majstri moderného popu, sa zrazu odvolávajú na francúzsku kapelu. Nie je to trochu postavené na hlavu?
Martin: Je pravda, že súčasná francúzska hudobná scéna nabrala vietor do plachiet a zdá sa, že to bude ešte lepšie. Veľmi dlho to bolo naopak, takže konečne prišla zmena. Držím Vám v tomto palce ...

Bernad Butler (Suede) tvrdí, že ak toto opojenie skončí, tak budú mať Francúzi čo robiť, aby dokázali držať tempo so svetom módy a hudby.
Martin: To áno, bude nutné sledovať reakcie okolitého sveta a reagovať na ne. Mimochodom, keď sa už o tom bavíme, poznáte Kid Loco? ;)

zdroj: Rock & Folk, France, 10/1998

Názory Devotees (3)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa