DM AC (Q+A) - III. (2020)

Počas roka 2020 pripravil Anton Corbijn skvelú knihu fotografií, cez ktoré zmapoval viac ako tri dekády trvajúcu spoluprácu s Depeche Mode. Súčasťou knihy je aj vydarený rozhovor.

Ako by si opísal Depeche Mode a ich vizuálnu identitu? Na čo vždy myslíš, keď s nimi začínaš nový projekt?
Anton: Bože, kiežby som mal na toto dobrú odpoveď. Začína to vždy v období, kedy nahrávajú nový album. Zájdem zopárkrát za nimi a počúvam, čomu sa venujú. Názov albumu mi vždy veľmi pomôže, ten dodá môjmu smerovaniu zmysel. Pri poslednom albume, "Spirit", som im povedal, "Mám v hlave obraz Ruskej revolúcie a záznam pochodujúcich ľudí na Super 8". Následne som ich opustil a začal pracovať na vlastnej interpretácii v mojom štúdiu. Zostrihal som nejaké veci a vytvoril skvelé pozadie. Všetko som to robil na stole, vážne. No a potom som namaľoval logo, pretože aj toto robím pre Depeche Mode. Každý album má odlišné logo - aj to je súčasť ich dizajnu.

Nespomenuli sme doposiaľ Tvoje vlastnoručne písané texy a symboly, ktoré sú po dlhé roky súčasťou obalov jednotlivých albumov. Vždy si maľoval a robil náčrty?
To nie. Je to rovnaké, ako to bolo so vznikom obalu albumu "Spirit". Ide len o to nájsť vlastný spôsob niečo vytvoriť, keď v úvode nemáte nič. Myslím, že presne takto som začínal aj s fotografovaním - bez peňazí, bez dostatku času, jednoducho stačilo len urobiť snímok a byť trochu vynaliezavý. Ja maľovať neviem. A ako rád by som maľoval. A takisto neviem nijak mimoriadne písať rukou. Ale dokážem s tým pracovať, ručne písané veci na obale "Violator" boli moje. Mal som pocit, že to pridá albumu trochu ľudskosti. Obaly starých albumov boli svojim spôsobom samozrejme skvelé, ale pre mňa osobne viac súviseli s elektronickou hudbou.

Myslíš, že v ich textoch a hudbe je určitá vizuálna kvalita, ktorá pomáha vytvárať obrazy, s ktorými následne pracuješ?
Áno, aj to tak vždy bolo. A platí to aj v prípade videí. Často je tá hudba až kinematografická, dokážete s ňou expandovať. Väčšina Martinových skladieb je o láske alebo o nedostatku lásky, či o jej zložitosti. Niekedy sú tie texty tak trochu biblické. Je to niečo medzi žiadostivosťou a láskou, medzi žiadostivosťou a osudom a presne toto vedie k výsledným vizuálom. V počiatkoch našej spolupráce sme tvorili videá, ktoré mali v sebe určitú narážku na niečo, ale to súvisí aj s vekom. Vyrástol som z toho a oni samozrejme tiež. Myslím, že dnes je to všetko omnoho serióznejšie.

Za tých 30 rokov, čo spolu pracujete, sa z nich stala obrovská kapela, ktorá má na svojom konte cez 100 miliónov predaných nahrávok, hrá pred čoraz väčším publikom ... v očiach ich fanúšikov sú doslova kultovou kapelou. Ako si vôbec dokázali udržať tak silné emocionálne puto s fanúšikmi po celé tie roky?
No, v tých obľúbených talk šou ich veľmi nevidieť. Ani nepredávajú sami seba. Robia si jednoducho veci po svojom. Ani do rozhovorov s médiami sa im veľmi nechce. Skutočne nemajú radi promo stránku ich fungovania. Myslím, že fanúšikovia toto hodnotia pozitívne. Majú tak pocit, že si stále zachovávajú vlastnú tvár. A samozrejme, fanúšikom ponúkajú vždy skvelé koncerty. A takisto stále produkujú zaujímavé nahrávky. Ich koncerty sú takisto postavené na skvelej produkcií, k singlom ponúkajú 12" verzia a na každom turné znejú ich skladby trochu inak. Neustále pracujú na svojom zvuku. Takže, z tohto uhla pohľadu sú ľudia ochotní neustále počúvať tie isté skladby, pretože nabudúce budú znieť jednoducho inak.

Za posledných 15 rokov sa tvoj profil zmenil. Máš za sebou réžiu svojho prvého filmu, "Control", v podstate životopis Iana Curtisa, speváka Joy Division. Ten film vznikol v roku 2007 a odvtedy si režíroval ďalšie tri a pracoval s takými hercami ako George Clooney (The American), Philip Seymour Hoffman (A Most Wanted Man) a Robert Pattinson (Life). Takže, Tvoj status sa istým spôsobom zmenil. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom Tvoj vzťah s kapelou?
V samotnej podstate nie. Je to vlastne také isté, ako keď sme spolu začínali. Vlastne ani nezáleží na tom, s kým ďalším spolupracujem. Ide predsa o to, že keď sa pustíte do nejakej práce, tak vždy musíte niečo vyprodukovať. To sa nikdy nezmení. A to Vás naučí skromnosti, myslím, uvedomíte si, že prichádzate s ničím a máte niečo vytvoriť. Samozrejme, vyvíja sa aj kapela. Ak sa bavíme o popularite, tak za tie roky narástli enormne. Martin mi dokonca s mojím prvým filmom vypomohol finančne. Takže, som v podstate vďačný, že s nimi stále pracujem. Myslím, že sa z nás, až nečakane, stal skvelý spolupracujúci tím.

Na záver len krátke otázky s rýchlou odpoveďou: pri spätnom pohľade na fotografie z tejto knihy, dokázal by si zhrnúť Tvoju prácu s Depeche Mode do trochu slov?
Úžasná, úžasná, úžasná - pri všetkej skromnosti :)

Tvoja najobľúbenejšia skladba Depeche Mode?
Samozrejmou voľbou by mala isto byť "Enjoy The Silence", ale dnes volím "Behind The Wheel" ako ich vôbec najlepšiu skladbu.

Čomu sa môžu ľudia, prostredníctvom Tvojej knihy, priučiť?
Možno to, že dnes už môžeme používať iba ich krstné mená.

zdroj: DM AC 81 -18