David vs. Frida

David vs. Frida

Frontman Depeche Mode, Dave Gahan, sa nedávno spojil s návrhárkou firmy Gucii, Fridou Giannini (38), ktorá bola v tom čase pracovne vo Florencii, a spolu sa porozprávali nielen o móde, ale aj o hudbe, ktorá k nej neodmysliteľne patrí.

Dave Gahan: Gratulujem k 90. výročiu Gucci.

Frida Giannini: Ďakujem veľmi pekne.

DG: Som si istý, že to muselo byť úžasné byť súčasťou niečoho, čo tu funguje už tak dlho. Ten pocit si viem vcelku dobre predstaviť, keďže som v kapele... síce nie tak dlho, ako funguje značka Gucci, ale vieš, my spolu fungujeme už 31 rokov a keď sa obzriem späť, tak vidím, že sme niečo skutočné dosiahli. Je to celá história. Tvoja aktuálna kolekcia odkazuje viac na históriu Gucci, možno ešte viac ako tomu bolo v prípade kolekcii, s ktorými si v Gucci odštartovala svoju kariéru. Čo zaujímavé si objavila v momente, keď si po prvýkrát vstúpila do archívov Gucci?

FG:Takže, keď som prišla do Gucci v roku 2002, tak som okamžite chcela začať sondovať v ich archívoch, pretože som už predtým počula, aké sú úžasné, no nikdy som nemala príležitosť do nich nahliadnuť. Ale poviem ti, bol to poriadny šok, keď som tam vstúpila, pretože tie archívy sú plné všetkých tých neuveriteľných vecí zo 40-tych, 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia. Sú tam všetky tie úžasné tašky, kusy domáceho nábytku, či iné veci životného štýlu, ako tenisu, či golfu. V 70-tych rokov pripravili veľa dizajnérskych návrhov pre interiér automobilov, všetky tie originálne skice sú tam, čo bolo pre mňa neuveriteľne inšpirujúce, pretože niektoré z tých návrhov som si mohla vypožičať a prepracovať ich - vdýchnuť im nový život. Pokiaľ ide o samotné návrhárstvo pre Gucci, vždy som milovala štylistické kombinovanie minulosti, súčasnosti a budúcnosti, no a táto značka má neuveriteľne bohatú históriu. 90 rokov tradície a nápadov premenených v jedinečnosť a kvalitu prepychových produktov, ako aj v remeselnú zručnosť a majstrovstvo, ktoré sa predávali z generácie na generáciu. Aj dnes s nami spolupracujú dodávatelia, ktorí sú priamymi potomkami niekdajších dodávateľov spolupracujúcich s pôvodnou rodinou Gucciovcov na začiatku minulého storočia. Je neuveriteľne príjemné neustále vytvárať tú krehkú rovnováhu medzi tým, čo bolo vytvorené v minulosti a tým, čo chceš vytvoriť v budúcnosti.

DG: To je porovnateľné s hudbou. Pre mňa osobne je veľmi dôležité, z čoho hudba vzišla a tento poznatok preniesť do budúcnosti. Chcel som sa ťa ale spýtať, či je pravda, že máš doma miestnosť, kde má uskladnených viac ako 7000 vinylových nahrávok.

FG:To je pravda, ale dnes ich je už 8 000. (smiech)

DG: Tak to mi je jasné, že je to jedna z tvojich najobľúbenejších albumov.

FG:To rozhodne. Dôvod, prečo túto zbierku vlastním je ten, že môj strýko bol DJ-om, vo svojich časoch, v 80-tych rokov, v Taliansku veľmi populárny. Bohužiaľ mal autonehodu a na konci 80-tych rokov skonal. Bol mi v podstate ako bratom, pretože medzi nami nebol veľmi veľký vekový rozdiel. Takže som tú zbierku vlastne zdedila, v tom čase obsahovala asi 6000 vinylov, a ďalej ju rozširujem. Ako sám vieš, vinylové platne majú svoju váhu, takže zakaždým, keď sa mám sťahovať do nového domu, musím dať kompletne postaviť nové police, kde ich môžem skladovať, čo pre architektov znamená vždy nočnú moru. Mám na tú hudbu vďaka strýkovi neuveriteľné spomienky, no a samozrejme ich mám rada aj pre tie ich nádherné obaly. Jednoducho obaly vinylových nahrávok milujem.

DG: Ako a kedy sa u teba začal prejavovať záujem o hudbu? Stalo sa tak vďaka hudbe? Ale to bolo niečo, čo sa začalo prejavovať absolútne nezávisle?

FG:No, vždy sa mi páčil imidž hudobníkov. Vždy som ich obdivovala, pretože mali imidž - myslím v časoch, keď som vyrastala, zdá sa, že tí, ktorých som mala rada ani nepotrebovali štylistov. Dnes tu máme trendy, kedy každý má svojho štylistu, prípadne sa riadi jeho odporúčaniami, ale aj návrhármi. Ja si však pamätám na Davida Bowieho zo 70-tych rokoch, mal veľmi autentický a originálny imidž, z pohľadu hudobníka nepredstieraný, z pohľadu návrhára fascinujúci. Vyrastala som v Ríme, a môžem tvrdiť že vo veľmi liberálnej a mysľou otvorenej rodine. Otec bol architekt a matka učiteľka histórie umenia, takže to bolo všetko tak trochu intelektuálne, možno pre mňa ako dieťa až príliš. Ale neskôr v čase dospievania to už bolo zaujímavé. Moja vášeň pre dizajn a návrhárstvo mala prirodzený priebeh - kreslila som si už ako 4-ročná. Moja stará mama mala pre zmenu v Ríme butik. Dnes má 90, ale ten butik zavrela len pred 10-timi rokmi. Mám však veľmi veľa pekných spomienok v súvislosti s hraním sa s figurínami, látkami a šatami vo výklade a na schodoch obchodu starej mamy. No ako tínejdžerka som sa už zaujímala viacmenej o hudbu. Počúvala som veľmi veľa hudby. Zbožňujem Depeche Mode (smiech). Pamätám sa, že ako 15 ročná som sa snažila napodobniť imidž Madonny z klipu "Like A Virgin", s tými čipkovanými rukavicami, legínami a podobne. Zafarbila som si vlasy... móda bola pre mňa forma vyjadrenia.

DG: Zaujímavé, pretože tie dve veci - móda a hudba - kráčajú v mojom prípade ruka v ruke. Po strednej som nastúpil na Akadémiu umenia, ale viac som sa zaujímal o kombináciu módy a hudby, nakoľko keď som vyrastal, tak Anglicko prevalcovala vlna punku, Sex Pistols, The Clash, The Damned a celá tá individualita v štýloch a obliekaní, ktorá ma veľmi oslovila. Ako ty, aj ja som vyrastal na Davidovi Bowiem a T-Rex, ako aj na ostatných kapelách, ktoré znamenali viac, než život samotný. Sledoval som ich vystúpenia v TV, to mi šlo najlepšie, v ostatných veciach som až taký dobrý nebol, ale cítil som, že by som mohol dokázať to, čo robili oni.

FG:To ovplyvnenie a spojenie medzi hudbou a umením v UK bolo v tom čase zrejme veľmi silné, nie?

DG: Jasné, to bolo skutočne niečo. Asi rok som študoval módu - zopár mojich kamošov sa vybralo študovať na Central Saint Martins (College Of Art & Design) do Londýna a ja som mal pocit, že by som ich tiež mal nasledovať. Lenže to sa už začali formovať Depeche Mode a ja som sa rozhodol ísť ich cestou.

FG:No, v určitom momente som sa aj ja rozhodla študovať módu. Pamätám si na tú veľkú diskusiu s mojimi rodičmi, pretože tí chceli aby som študovala na viac konzervatívnej univerzite a hlavne študovala niečo "bezpečnejšie", ale ja som sa domáhala štúdia módy, takže ako 19-ročná som nastúpila na Fashion Academy v Ríme a neskôr začala pracovať konfekčné firmy v Ríme. O nejaký čas som sa presťahovala do Fendi a nakoniec skončila a šéfnávrhárka kabeliek u Gucciho. No a tak sa začala moja kariéru v Gucci ...

DG: To čo ma inšpiruje je obyčajne veľmi vizuálne a zdá sa mi, že to tak funguje aj u teba. Kde čerpáš inšpiráciu dnes?

FG:No vieš, návrhári čerpajú inšpiráciu z rôznych zdrojov a smerov, pretože inšpiráciu môžeš načerpať či už na obyčajnom výlete alebo na výstave umenia, prípadne v hudbe, ako sme sa už zmienili predtým, alebo dokonca vo filmoch. Inšpirovať sa môžeš dokonca aj vekom, napr. 60-tymi a 70-tymi rokmi. Tento rok sa nadchýnam napr. 1990-tymi rokmi, prípadne chcem vidieť niečo viac futuristické. Povedala by som, že v tomto neexistujú žiadne pevné pravidlá, pretože každého pol roka potrebujem premýšľať o niečom novom. Veľmi to závisí od nálady, dokonca niekedy aj od toho, ako sa človeku odvíja osobný život... Môžem ti povedať, že niekedy zažívam skutočne pekné chvíle a vtedy som plná radosti a optimizmu, takže práve vtedy chcem v mojej kolekcii vidieť viac jasných farieb. (smiech) Inokedy sa zasa cítim depresívne, smutne a vidím veľa temna. Takže veľmi to všetko závisí od nálady. Samozrejme, existujú aj pravidlá, s ktorými musíš rátať, hlavne pokiaľ ide o fungovanie trhu, potom musíš brať ohľad aj na ročné obdobia. No na konci dňa si to práve ty a tvoja osobnosť, ktorá sa odovzdáva do výslednej podoby oblečenia. Vieš, nikdy sa neviem rozhodnúť, čo na seba v deň prehliadky. Závisí to veľmi od nálady, v akej sa ráno prebudím, takže nikdy nevieš. Myslím, že pre túto prácu je to dôležité, nie?

DG: To rozhodne (obaja vybuchnú smiechom). Viem si predstaviť, že pracuješ naozaj veľa.

FG:To naozaj veľa.

DG: A čomu sa rada venuješ, keď práve nepracuješ?

FG:Tak, vyrastala som v prostredí módy a naďalej v tom prostredí žijem. Ale samozrejme mám rada aj iné veci. Zbožňujem architektúru a dizajn. Takisto rada čítam knihy, hlavne o nábytku, dekorácii a dizajne. Samozrejme, milujem hudbu a rada chodím na koncerty. Potom rada jazdím na koňoch, čo je moja vášeň. Do 18-tim som dokonca jazdila na koni súťažne, lenže neskôr sa mi to s prácou skomplikovalo, takže teraz jazdievam len cez víkendy alebo v lete, keď mám viac času, pretože si to vyžaduje veľa tréningu. Hlavne pokiaľ ide o nohy a plecia. No a potom je to varenie. V mojom dome v Ríme mám obrovskú kuchyňu, takisto aj v tom druhom na pláži, nakoľko trávim veľa času krájaním zeleniny, varením rýb a podobných vecí. Mám rada, keď mám v dome veľa priateľov a chystám im večeru. Takisto milujem filmy, hoci nie som fanúšikom kina. Nerada tam chodím, cítim sa tam klaustrofobicky, takže preferujem sledovanie DVD na mojom domácom kine. Asi tak (smiech). Jednoducho asi tomuto sa venujem, keď nepracujem.

DG: Ale ja viem, že miluješ aj autá a počas jazdy si vymyslela názov pre nový parfum od Guilty.

FG:Áno.

DG: Aký typ auta šoféruješ?

FG:No momentálne vlastním Audi Q7SUV.

DG: No to je zaujímavé, pretože ja jazdím na Audi R8, V10.

FG:Vážne? Tak vieš, pre mňa je to dosť dôležité, pretože chovám veľkého psa. Nemecký ovčiak a keď sa premiestňujem do môjho domu na pláži, tak som sebou ťahám veľmi veľa vecí, ako aj priateľov a psa samozrejme. Takže na to všetko potrebujem mať v aute veľa priestoru.

DG: Aj my máme veľké auto, kvôli deťom, psom a podobne. Ale mám aj moje vlastné auto, moju hračku :)

FG:Ja takisto. Ale je pre mňa pohodlnejšie šoférovať veľké auto, cítim sa v ňom bezpečnejšie, než v tom malom. A je suprovejšie samozrejme :)

Názory Devotees (6)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa