Cover Me

Cover Me

Dave Gahan, v rozhovore pre Gaydio 88.4 FM, tradične o politike, ale aj o skladbe "Cover Me", ktorá je aktuálne jeho veľmi obľúbená.

28.marca poskytol Dave Gahan, v londýnskom Brown´s hoteli, rozhovor reportérovi Philovi Marriottovi. Rozhovor bol následne, 9.apríla, odprezentovaný vo vysielaní manchesterského rádia Gaydio FM. My vám z neho prinášame niekoľko najzaujímavejších postrehov.

Spirit

""Spirit" je album o ľudskosti a o našom mieste v nej. Na druhej strane si v tomto smere nevedieme dobre! Práve preto sme album otvorili s "Going Backwards", no rovnako cítime, že smerujeme vpred a pred nami sa otvárajú nové dvere."

"V Spojených štátoch žijem už takmer 27 rokov. Odkedy som sa tam presťahoval sa mnoho vecí zmenilo a dnes sa menia opäť, no zdá sa, že nie k lepšiemu. Uvidíme, ako to bude pokračovať nasledujúce štyri roky. Ja dúfam, že ľudia sa vzchopia a odstránia veci, s ktorými nie sú spokojní. Jedna zo skvelých vecí na Amerike je tá, že takéto veci môžete uskutočniť bez toho, aby ste skončili vo väzení! Sú totiž na svete krajiny, kde vládnu diktátori a ak ste otvorení, prípadne máte nesprávnu farbu pleti, či ste nebodaj gay, tak sa jednoducho "stratíte"."

"Ja vnímam život tak, že každý by mal viesť ten svoj smerom, akým sám uzná za vhodné. Nemal by vám v tom nik radiť, či Vás direktívne smerovať. Politici mi odjakživa lezú na nervy. Majú plné ústa sračiek v tom, či onom smere. To, čoho som sa stal za posledné roky v Amerike svedkom, mi spôsobilo niekoľko menších šokov."

Nahrávanie

"Ak sme si v danom momente vybrali konkrétnu časť, na ktorej sme chceli pracovať, tak sme k nej pridelili konkrétny nástroj. Takže sa mohlo stať, že ten daný zvuk na nahrávke pokračoval a vy ste ho mohli opätovne objaviť, či už to bola pedal steel gitara, či nejaký archívny bicí automat. Napr. v "So Much Love" sme chceli použiť zvuk starých, trochu pokazených bicích. V tomto prípade sme mohli siahnúť k nástrojom, ktoré sme už kedysi použili. My sme využili starý syntezátor z 1970tych rokov, s názvom Elka, ktorý mal nádherný zvuk, znel tak trochu "nemecky", trochu slákovo, chorálne, jednoducho mal jedinečný zvuk a použili sme ho viackrát."

Cover Me

"Pri "Cover Me" som chcel, aby bola tak trochu filmová, nosil som si totiž v hlave predstavu o tejto krásnej planéte, na ktorej žijeme, a ktorú nakoniec sami zničíme. A preto polárne žiare: jedna z tých miliónov nádherných vecí ... oceány, jednoducho veci, ktoré pokladáme za samozrejmosť. Tie "polárne žiare" sú len metaforou, ktorú som chcel použiť, nakoľko som v Škandinávii, počas tohto prírodného úkazu, zažil niečo osobné. Šlo o emotívnu záležitosť a ten moment pokladám za niečo mimozemské, takmer spirituálne, je to chvíľa, ktorá vás dojme k slzám. Ide o nádheru, ktorá sa deje v našom vesmíre. V tej chvíli mi prišiel na um kúsok textu, nie melódie. Neskôr som sa k tomu v spomienkach vrátil a dnes je z toho pieseň. Tú pieseň vnímam v dvoch častiach, a práve v tej druhej akoby sme niečo opúšťali. Tá osoba, alebo čokoľvek to je, cez ktorú nepriamo vystupujem, opúšťa planétu, iba preto, aby našla planétu ďalšiu, navlas podobnú tej našej a nadobudla na nej tej príšerný pocit, "Ale veď to nie je planéta, to som ja, toto všetko robím ja. Ja sám ničím ten prekrásny svet, v ktorom žijem."
Môže ísť len o emotívny vzťah, ktorý máte s inou osobou alebo môže ísť o snahu vytvoriť priateľstvo s osobou, hoci to jednoducho nie je možné alebo to nedokážete. A presne s týmto často zápasím v mojich skladbách: som často tou druhou osobou. Samozrejme, že som to stále ja, ale vystupujem sprostredkovane cez toho chlapíka, ktorého som stvoril. Som to ja, a pritom niekto úplne iný. A strácam sa v tom všetkom prostredníctvom piesní, kníh, filmov a podobne."

"Viete, na "Cover Me" myslím teraz veľmi často, myslím na pocit, ktorý som s ňou chcel dosiahnuť. Je to úplne odlišná pieseň, no chcel som ňou dosiahnúť rovnaký pocit, ako sa podaril Bowiemu s jeho "Life On Mars", ktorej druhá časť Vás zoberie na úplne iné miesto. Ten pocit sa dá prirovnať k slávnej "Vesmírnej Odysei". Je pre Vás otvorená, pre poslucháčov, aby ste sa v danej chvíli zbavili vlastných snov a myšlienok."

Minulosť

BBC postupne odvysiela všetky vystúpenia z relácie Top Of The Pops, zo začiatku 1980tych rokov: "No zbohom! To mi príde trochu trápne. S kapelou som začal ako 18-ročný. Odvtedy ubehlo už veľmi veľa rokov. Takže, keď dnes vidím tie staré záznamy, prvé čo ma napadne je, "To čo som ma na sebe oblečené?" Môj brat Phil mi veľmi často posiela fotografie, ktoré nájde na internete, s dodatkom "Pamätáš sa?". Jednoducho to patrí k dospievaniu, ako aj vystupovaniu na verejnosti, no a za to musíte platiť svoju daň."

zdroj: depechemode-live.com

Názory Devotees (2)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa