Albumová trilógia (2021)

Dave Gahan v rozhovore s moderátorkou amerického rádia The Current o novom albume so Soulsavers, "Imposter", ktorý sa na trhu, po viac ako ročnom odklade, objaví 12.novembra.

Dave, musím priznať, že keď som zistila, že opäť spolupracuješ do Soulsavers, tak ma akosi zahrialo pri srdci, nakoľko ich štýl produkcie milujem. Má to v sebe ten klasický gospelový nádych. A keď počujem skladbu "Revival", ktorú nahrali s Markom Laneganom ...
To je jedna z mojich obľúbených skladieb.

Zbožňujem ju. A hoci nie som nejak obzvlášť nábožensky založená, môžem povedať, že prostredníctvom hudby dokážem prežívať nejaké tie duchovné momenty. A je to jedna z tých skladieb, ktoré ma vždy dostanú. A možno to súvisí s tým, v akej fáze života som sa nachádzala, keď tá skladba vyšla. Takže, viem, že to nie je po prvýkrát, čo si spolupracoval so Soulsavers. Môžeš nám priblížiť pozadie tejto práce, keďže to nie je práve to, čo by od Teba očakávali fanúšikovia elektroniky. Ako si sa vlastne so Soulsavers zoznámil a začal s nimi spolupracovať?
Všetko, čo ste povedali o "Revival", ako to na Vás pôsobí, to má svoju informačnú hodnotu, je to celé o hudbe a skladbe, pre mňa o speve, speve hudobníka, o vybudovanej atmosfére, to všetko ma informuje o tom, ako všetky tieto veci vnímam. Vy ste spomenuli vieru, viete, hudba posúva so sebou akési duchovno. Dokáže to. Hýbe pocitmi, ktoré v sebe ukrývate, ktoré máme v sebe všetci, niekedy to až desí, a my sa snažíme blokovať čímkoľvek, čo máme po ruke. A k Soulsavers ... počúval som ich nahrávku "It's Not How Far You Fall, It's The Way You Land", hlavne v období, keď som bol v štúdiu. Myslím, že sme vtedy nahrávali alebo mixovali album, to si už presne nespomeniem. Ale telefonoval som vtedy s Martynom LeNoblem, ktorý hral v Soulsavers na bassgitare a zvykol hrával aj s Porno For Pyros. Debatili sme myslím o príprave na turné, jednoznačne sme vtedy niečo robili s Depeche Mode. On práve v tej chvíli na niečom pracoval s Richom Machinom a práve v tej chvíli sa niekde v pozadí motak Rich aj s Ianom Gloverom, oni tvoria to produkčné jadro Soulsavers. Povedal som Martynovi niečo v štýle "vieš čo, práve vyberáme nejakých tých vhodných predskokanov, máme pred sebou celý zoznam pre európske turné." Z úzadia sa vtedy ozvalo, "A prečo nepozveš Soulsavers? Zober nás na turné". Som dodal, "no to by bolo super. Preberiem to s Martinom, obyčajne my dvaja rozhodnujeme, koho prizveme." No a Martin súhlasil. Boli s nami na turné celé tri mesiace, spieval s nimi vtedy Mark Lanegan, zvykli sme spolu viesť rozhovory na chodbách, či už pred alebo po koncertoch, no a s Richom sme začali debatiť aj o možnosti urobiť niečo spoločné. Ale, takéto reči sa vedú zakaždým, vždy to skončí konštatovaním, "áno, mohli by sme niečo spoločne urobiť".

A väčšinou z toho nakoniec nič nie je.
Ale tentoraz sa to podarilo! Pár mesiacov po tom, čo sme dokončili turné mi Rich zavolal a debatili sme o možnostiach spolupráce. Začali sme si posúvať nápady, neskôr mi poslal aj nejakú hotovú hudbu, niekedy len akordy, či orgánové alebo gitarové party. A vo mne sa okamžite spustilo ... niečo, ako ste spomenuli v súvislosti s "Revival", jednoducho sa vo mne začali rodiť slová, frázy ... Spomínam si, ako sa zrodila "Presence Of God" z "Dead Sea" albumu. Na začiatku to bola len gitarová linka, ktorú mi Rich poslal. Ja som pri tom zrazu pocítil niečo, čo som predtým nepoznal. Takže áno, skončilo to albumom a dnes je z toho už albumová trilógia.

Minulú noc som strávila veľmi dlhý čas s albumom "Imposter". A páčilo sa mi, že som sa s ním dostalal do akejsi králičej nory, pretože som sa pristihla pri tom, ako som sa chcela pozrieť na to, kto iný ešte naspieval tieto skladby. Prípadne som si chcela vypočuť samotné originály, prípadne si ten album vypočul znova. Ako vlastne vznikol zoznam týchto skladieb?
No, ten zoznam bol pôvodne omnoho väčší. Keď sme sa začali o tomto projekte rozprávať, tak prvotný nápad bol postavený na nájdení skladieb, umelcov, ktorí boli pre mňa dôležití, ktorí sa o mňa za tie roky starali, boli so mnou a zostávajú so mnou dodnes. Vďaka ním som za zorientoval v určitých veciach, ukazovali mi, ako sa vlastne cítim. Finálny výber bol veľmi precízny, a čo bolo nakoniec dôležité a čo som si uvedomil - kedy som počas príprav na nahrávanie strávil niekoľko mesiacov spievaním týchto skladieb v mojom domácom štúdiu - že nakoniec som v hlave už vôbec nepočul samotné originály, ale mal som pocit, že tie skladby vychádzajú odniekiaľ z hĺbok môjho vlastného ja. A takto som potom prišiel do štúdia, pripravený na prácu s Richom a niekoľkými ďalšími hudobníkmi. V prípravných fázach sme hľadali kľúčové prvky, tempo, správnu atmosféru, no všetko absolútne uvoľnene. Takže, keď sme už skutočne nastúpili do štúdia, chceli sme tieto skladby všetky hrať naživo a hlavne sme žiadnej z tých skladieb nechceli venovať viac než jeden celý deň. Všetci v jednej miestnosti, to nám dávalo pocit skutočne živej kapely. A toto všetko sa nám darilo držať až do konca. Výsledná podoba sa vlastne začala rodiť už veľmi skoro. Po nahratí asi siedmych skladieb som presne vedel, ako presne vedel, čo bude pre počúvanie tohto albumu kľúčové.

Tá výsledná podoba alebo teda poradie skladieb ma celkom zaujíma. Totiž, keď nahrávaš skladby, ktoré komponuješ s kapelou, pričom poznáš príbeh, ktorý chceš vlastne vyrozprávať, je to akoby si rozprával príbeh prostredníctvom mixtape alebo niečoho podobného. Chcel si aj týmito skladbami vyrozprávať určitý príbeh?
Jednoznačne. Ale na začiatku som to rozhodne nevedel, vôbec som sa o také niečo nesnažil, jednoducho sa to stalo. Ja som sa vlastne s tými skladbami zžil a zrazu ma opantal pocit, "Fíha, veď sa z toho stáva akýsi príbeh." Pôsobilo to zrazu veľmi filmovo. Skladbou "The Dark End Ot The Street" počnúc a "Always On My Mind" končiac. Tie dve skladby sa stali akýmisi kotvami. Prvá časť albumu končí so skladbou "Metal Heart", ktorá je tiež kľúčová. A akonáhle sme nahrali "Shut Me Down", bolo mi jasné, že musí otvárať druhú časť (stranu) albumu. No a po tej skladbe sa to všetko rodilo už samé. Takže po Laneganovej "Strange Religion" a "Lilac Wine" (viac som bol však ovplyvnený verziou od Niny Simone) nasleduje "I Held My Baby Last Night" a tam pre mňa nastal ten správny moment. Tam som pocítil, že to je presne to, čo potrebujete. Ak by som v tomto momente stál na javisku, tak by som sa začal cítiť prirodzene. Takže, ten album vlastne tak trochu pripomína koncertný setlist. Alebo mixtape, čiže Vami vytvorený setlist. A ja dúfam, že takto sa nám to naozaj aj podarí zrealizovať. O pár týždňov totiž začíname so skúškami v Londýne, po ktorých sa pokúsime o niekoľko vystúpení, ktoré budú akousi prezentáciou albumu, kde v podstate zreprodukujeme to, čo sme robili v štúdiu. Možno si zopár ľudí povie, "no škoda, že budete hrať len veci z nového albumu", no ak príde aj na nejaké prídavky, možno pridáme aj zopár iných, pekných vecí, ale áno, chceme prezentovať album v celej jeho dĺžke. Ale myslím, že ak ste milovníkom hudby, dostanete správnu skladbu v správnu chvíľu. Dostanete presne to, čo v tej chvíli budete potrebovať, ak teda budete počúvať.

V tom názve albumu, ako aj v jeho obale, je cítiť akéši šibalstvo, niečo v štýle "dobre, nie je to hlas, na ktorý ste pri týchto skladbách zvyknutí, ale je to nová interpretácia." Nový spôsob, ako tieto piesne počúvať, ako vnímať tieto texty. Pieseň može vyvolať iný pocit, v závislosti od toho, akú jej verziu práve počujete, ale ten názov "Imposter" môže mať aj iný význam. Má to súvis s tým, aký príbeh týmto albumom ponúkaš?
S tým názvom som prišiel už na samom začiatku a Richovi sa to páčilo. "Imposter" (Podvodník) je určitý typ povahy a túto sme chceli predviesť aj na pódiu, nielen na tomto albume. Vlastne, okolo tejto povahy sa bude točiť celý koncert. Myslím, že takto pristupoval v štúdiu Shangri La ku svojim skladbám aj Johnny Cash s Rickom Rubinom. On tie prerábky skladieb prezentoval tak, akoby šlo o jeho vlastné piesne. A to som si viac než istý, že v podstate nikdy o Depeche Mode nepočul, alebo o Nine Inch Nails. Rick mu len tie skladby priniesol na podnose a Johnny sa s nimi v podstate zžil. Jeho verzia "Hurt" ma absolútne dostala.

Presne.
Ja nechcem znevažovať to, čo urobil Trent a Nine Inch Nails, ale Johnny tú skladbu posunul úplne niekam inam. A práve toto som si nastavil ako štandard, ak máme tento album nahrať, musím sa stať súčasťou týchto skladieb. Ironické na tom je, že pri spievaní tých skladieb som sa cítil pohodlnejšie, než keď spievam vlastné alebo Martinove skladby. Tým myslím skladby z posledných rokov, pretože v prvej dekáde fungovania Depeche Mode som sa nevedel som Martinových skladieb vcítiť. Snažil som sa len reprodukovať to, čo napísal, snažil som sa ho vlastne potešiť a spievať tie skladby čo najsprávnejšie. Ale v tej ďalšej dekáde som si začal uvedomovať, že chcem niečo viac. Chcel som zo seba niečo dostať, niečo skutočné. Musel som si teda najskôr nájsť svoje miesto a vtedy aj Martin začal písať trochu inak, spôsobom, ktorý mi prišiel zvláštny. Bolo to cítiť pri niektorých konkrétnych skladbách. Viem, že to nerobil zámerne, teda, možno v jednom prípade. Ale keď stráviš vo vzťahu s niekým dlhú dobu ... viete, aktuálne medzi mnou a Soulsavers cítim akúsi zvláštnu chémiu. Cítim zvláštne vzrušenie. Takže, keď som tie piesne vždy na konci dňa spieval, vôbec som sa necítil ako nejaký podvodník, čiže ten názov albumu vyznieva viacmenej ironicky.

Som inak rada, že si spomenul Johnnyho Casha, pretože pri počúvaní jeho verzie "Personal Jesus" ma vždy napadlo, čo si o tom asi myslí Dave Gahan, pretože medzi jeho verziou a tou pôvodnou, od Depeche Mode, je priepastný rozdiel. Obzvlášť preto, že ju spieva zbožný človek, človek, ktorý mal už veľmi blízko k smrti. A v tomto prípade to samotnú pieseň posunulo na úplne inú úroveň, rovnako ako v prípade spomenute "Hurt". Teraz však zisťujem, že Ťa vlastne jeho verzia inšpirovala.
Presne tak a bol to zároveň jeden z dôvodov, prečo som chcel naspievať aj "Not Dark Yet". Rovnako aj ďalšie skladby, ale bol tam aj iný dôvod. V tom čase sme dokončili obrovské turné s Depeche Mode a mal som pocit, že nutne potrebujem dobiť batérie, čo hudba, v mojom prípade, veľmi často aj dokáže. Písanie, spievanie, výmena nápadov s niekym iným, prípadne vytvoriť nejaký vzťah, kedy si nie ste istý, prečo sa tak deje, ale zúfalo sa snažíte komunikovať s inou ľudskou bytosťou, pritom je pre mňa niekedy veľmi zložité vyjadriť, čo skutočne cítim. No zistil som, že prostrednístvom hudby to dokážem, čo je pre mňa kľúčové. Trvalo mi celé roky, než som sa dostal do tohto bodu a v tomto prípade som sa snažil spievať s pocitom, že mám pred sebou ohromné množstvo práce a zároveň dostatok skúseností. Niekoľkokrát som sa ocitol v pekle a vrátil sa z neho, takže som mal pocit, že to k tomu všetkému celkom pasuje. A potom natrafíte na viac súčasných umelcov ako PJ Harvey, Cat Power, Lanegana a Rolanda S. Howarda, ako aj na takých, ktorí fungujú už pomerne dlho. Ale vnímam tam napriek tomu akúsi podobnosť, v melódií, hlase, oslovuje ma to a to sa mi páči. Ak cítite spojenie, cítite niekoho skutočnú dušu alebo niečo, čo z nich vychádza a vstupuje do mňa. Samozrejme, každý to cíti a vníma inak, rovnako pri iných skladbách, albumoch, filmoch, no ja som bol celým týmto procesom veľmi dojatý a musím priznať, že som bol mierne frustrovaný, keď som album nemohol vydať už na jar 2020, čo bol pôvodný plán. Ale nakoniec sme tu a to čakanie aj má niečo do seba, pretože tomu všetkému dodalo iný pocit, či úroveň, dôležitosť nebude asi to správne slovo, jednoducho niečo výnimočné.

Áno, ale načasovanie sa aktuálne javí ako veľmi vhodné. Album "Imposter" vyjde 12. novembra, neskôr proti pôvodnému plánu, ale možno práve toto je ten správny čas. Som inak rada, že si naspieval aj skladbu od Cat Power, som rada, že si ich fanúšikom. Máme niečo spoločné! Aj oni inak nahrali svoju verziu "The Dark End Of The Street".
Tak to som vôbec nevedel.

V našom vysielaní už rotuje Vaša verzia "Metal Heart" a mne nezostáva nič iné, len poďakovať, že si si našiel na nás čas a porozprával nám niečo o albume "Imposter".
Ďakujem, bolo mi potešením.