25 rokov po ... (1995)

25 rokov po ... (1995)

Alan sa teda definitívne rozhodol opustiť Depeche Mode a zvolal v Londýne míting kapely. K stretnutiu došlo, no bez Davida, ktorý nereagoval ani na Alanov telefonát, ani na fax.

Martin: "Alan nám jednoducho povedal, že s nami viac nedokáže fungovať na "jednej lodi". Mal pocit, že naše vzájomné vzťahy skončili a preto, podľa neho, nestal čas na odchod. Lenže, bolo tam ešte množstvo iných vecí, o ktorých nám nepovedal, ani na tom stretnutí. Pripravil si verejné vyhlásenie pre média, v ktorom uviedol, že jeho pracovné vyťaženie na poslednom albume, či dvoch, bolo nedocenené a zo strany kapely sa nedočkal žiadnej vďačnosti. Vo vyhlásení však neuviedol, že je vlastne ten, čo chce mať všetko pod kontrolou (control freak) a tak sa aj v tomto prípade rozhodol, že by to tak jednoducho malo byť. Keď sme pracovali v štúdiu, tak sme boli vlastne všetci šťastní, že sme sa mohli dostať do postele o polnoci, či o jednej ráno. Lenže Alan je jedným z tých, ktorí v štúdiu radi zostanú pracovať aj do štvrtej rána. On sa zameriaval na každučký detail. Niekedy až príliš. A takisto, pokial šlo o turné k albumu SOFAD, vzal si dobrovoľne na starosť prípravu všetkých záložných pások. Jednoducho nám povedal, že to tak chce. A keďže nik z nás ostatných tieto veci nerobí s nadšením, tak sme mu povedali, "Fájn, ak to chceš urobiť, choď na to." Možno sme mu, v konečnom dôsledku, dostatočne nepoďakovali."

Alan vo svojom oficiálnom stanovisku uviedol: "Vzhľadom na rastúcu nespokojnosť s vývojom vnútorných vzťahov a pracovnými praktikami v kapele, musím smutne skonštatovať, že som sa rozhodol Depeche Mode opustiť. Moje rozhodnutie nebolo jednoduché, aj vzhľadom na skutočnosť, že naše posledné albumy odhalili celkový potenciál Depeche Mode. Od môjho príchodu do kapely, v roku 1982, som sa neustále snažil do práce vkladať všetku moju energiu, nadšenie a odhodlanie dosahovať ďalšie úspechy a aj napriek faktu, že rozdelenie pracovnej záťaže v kapele bolo nevyvážené, všetko som ponúkal dobrovoľne. Bohužiaľ, moje nasadenie sa nikdy nestretlo s patričným rešpektom ani zaslúženým uznaním. Aj keď verím, že sa kvalita našej hudobnej produkcie zlepšila, nedokáže to však prevýšiť kvalitu našich vzájomných vzťahov, ktoré úplne upadli. Nemám v úmysle nikoho urážať, postačí, keď uvediem, že vzájomné vzťahy sa postupne vážne vyhrotili, boli čoraz frustrujúcejšie a v určitých situáciach dokonca neúnosné. Vzhľadom na tieto okolnosti nemám inú možnosť, než kapelu opustiť."

Neskôr Alan uviedol: "Dôvodom, prečo som pripravil toto vyhlásenie, bol vlastne pokus stručne opísať dôvody môjho odchodu, čo mi prišlo lepšie, než to nechať na nejaké špekulácie v médiách, z čoho by sa nakoniec vyvodili nesprávne závery."

Zdá sa, že obzvlášť Martin bol Alanovým, vyhlásením pobúrený. Otázne je, či Alan uviedol nejaké tie nepohodlné pravdivé tvrdenia alebo či Martin nemal pocit, že to vôbec nie je pravda. Takisto sa dá uvažovať, že Alan bol vždy ochotný poskytnúť kapele všetko a keď si uvedomil, že za svoju námahu prakticky nič nedostal, tak pravdepodobne ovládol celý projekt nahrávania albumu SOFAD a ostatným z tímu nenechal žiaden priestor na realizáciu. Na druhej strane bol Martin vždy ochotný dať Alanovi priestor. V pohode ho nechával pracovať v štúdiu, kým on chodil žúrkovať. Takisto nemal problém nechať Alana pracovať na záložných páskach a nových koncertných verziách starších skladieb, dokonca bez toho, aby si ich vypočul ešte predtým, než sa po prvýkrát postavili na pódium.

Alana samozrejme jeho práca bavila, lenže postojom ostatných nadobudol pocit, že veci viac musí urobiť, než by ich chcel urobiť, pretože to už viac nebolo o "zdieľaní práce", ale bola z toho "práca, kým si ostatní užívali a tu a tam niečím prispeli". Martin sa ani nepokúšal zapojiť sa do práce, prípadne si s Alanom sadnúť a hľadať s ním riešenia na vzniknuté problémy, nakoniec, jeho hanblivosť je všeobecne známa. Možno sa na druhej strane cítil odstrčený a nebol schopný Alanovi povedať, čo vlastne sám chce, obzvlášť keď Alan bol na prácu tak sústredený, že by si tie jeho malé náznaky možno ani nevšimol.

A opäť sa nechtiac vynára otázka, akí dôležití boli Dave a Fletch, pokiaľ šlo o rovnováhu a tímového ducha kapely, pretože v časoch nahrávania albumu SOFAD pozostával tím Depeche Mode v podstate z Alana a Martina, no a v ich prípade bolo viac než zrejmé, že vzájomná spolupráca im veľmi nešla. Takže, možno mal Alan pocit, že jeho prácu Martin nevie oceniť a na druhej strane možno Martin nadobudol pocit, že Alan sa chopil dôležitej vedúcej role a tak vlastne tímová práca prestala existovať.

V čase Alanovho odchodu si bol Martin istý, že kapela skončila, pretože pokračovať bez Alana nechceli. Dnes však vieme, že sa na vec neskôr začal pozerať inak.
Alan: "Martin mi len potriasol rukou a bolo vidieť, že je v rozpakoch, Fletch zasa pôsobil defenzívne a zdalo sa, že si to berie osobne. Niektoré komentáre, ktoré vyslovili počas promovania albumu, ma trochu sklamali, no neprekvapili a vlastne aj trochu chápem, prečo ich vyslovili. Je fakt, že väčšina ľudí jednoducho nechápe alebo si neuvedomuje, že náležitá produkcia nahrávky si vyžaduje enormné množstvo energie a koncentrácie. Ktokoľvek je schopný prísť do štúdia na pár hodín denne, užiť kopec drog, potočiť zopár knoflíkov, natlačiť to všetko na CD a nazvať to dokončeným albumom, lenže potom ten výsledok aj tak vyzerá - lenivo a pod kritiku. Ja jednoducho nie som schopný a ochotný prísť do štúdia o piatej popoludní, ešte k tomu s riadnou opicou a očakávať, že budem schopný efektívne pracovať. Samozrejme to neznamená, že som si nikdy nedal počas nahrávania prestávku, ale tá zodpovedala stanoveným pravidlám. Ja rád striktne oddeľujem pracovný čas od toho voľného, čím dokážem do akéhokoľvek projektu, v ktorom som zúčastnený, dať to najlepšie. A aj keď ma to nudí, tak v poho ... radšej sa budem nudiť, ale vyprodukujem veľmi dobrú nahrávku."

Takže, ak sa to vyjadrenie "Ja jednoducho nie som schopný a ochotný prísť do štúdia o piatej popoludní, ešte k tomu s riadnou opicou ..." malo vzťahovať na obdobie nahrávania albumu SOFAD, tak potom sme bližšie k pochopeniu dôvodov, prečo sa to pre Alana stalo neznesiteľným.

V tom období ale Martin a Fletch reagovali trochu ostrejšie.
Fletch: "Keď fungoval v kapele, tak sme s ním aj tak neboli nikdy v kontakte. V podstate ako keby ani nikdy neexistoval."

Martin: "Nemyslím si, že by sme mali niekedy s Alanom skĺznuť do akýchsi prekáračiek, už len preto, že bol integrálnou súčasťou kapely, do ktorej priniesol množstvo nápadov a vždy mal čo povedať ohľadne toho, čo kapela robila. Bolo to absolútne nečakané. Alan bol vždy veľmi uzavretý a tajomný, takže bolo zložité zistiť, ako v ktorom momente uvažuje. Ku koncu sme však začali mať pocit, že nebol šťastný. Vlastne to ani nebol šok, keď odišiel. Osobne si myslím, že si na svoje plecia naložil až príliš veľký náklad. Myslím, že kľudne mohol priznať, že je jednoducho puntičkár a chcel mať všetko pod kontrolou. Myslím, že bol dosť nekompromisný. Som si istý, že ak by sme mu niečo navrhli a jemu by sa to nepozdávalo, tak by nadobudol pocit istoty, že to jednoducho nebude fungovať."

Zaujímavé, že Alan si myslel niečo iné. "Nemyslím si, že to niekto z nich očakával, a ak aj, tak si nemysleli, že to nakoniec naozaj urobím."

Aj to svedčí o tom, ako ich vzájomná komunikácia viazla, obzlášť, keď vezmeme tú Martinovu poznámku o Alanovi "bolo zložité zistiť, ako v ktorom momente uvažuje". Už len preto, že Alan tvrdil v podstate to isté o Martinovi.

Fletch: "Skôr si myslím, že vzhľadom na Davidov stav si Alan myslel, že sa kapela rozpadne. Zrejme chcel byť prvým, kto opustí potápajúcu sa loď."

Či už na tých tvrdeniach mohlo byť niečo pravdivé alebo nie, treba vziať do úvahy, že všetci v tom čase cítili akýsi hnev a v takom stave človek narozpráva všeličo.

Alan: "Možno to vyznie arogantne, ale ak by mala byť všetka práca len na mne, urobil by som to. Ja totiž pracujem rád sám, čo samozrejme neznamená, že budem vždy odmietať spoluprácu. Ja si spolupráce užívam, ale nie permanentne. Všetko to, čo som sa za tie roky s Depeche Mode naučil, hlavne pokiaľ šlo o spoluprácu, je pre mňa neoceniteľné. Vďaka tomu som sa dopracoval do pozície, kedy presne viem, čo očakávam od produkcie. Dnes ale viem, že spolupráca s inými vlastne proces spomaľuje a niekedy sa to dokonca zvrhne do súbojov. V mojom veku dnes viem, že po ničom podobnom už viac netúžim ... Myslím si o sebe, že v štúdiu dokážem byť diplomatom. Som schopný ľuďom prácu uľahčiť, dokonca ich povzbudiť v tom, aby zo seba dostali to najlepšie. Dave miloval, keď si mohol dupnúť a vzoprieť sa, dokonca to dokázal dotiahnuť do bodu, kedy začal byť frustrovaný, lenže na druhý deň dokázal povedať, "Som rád, že si to urobil práve takto, pretože ma teší, ako vyznieva môj hlas." Dá sa povedať, že som DM opustil kvôli tomu množstvu práce. Tešilo ma to, ako produkcia, tak aj programovanie. Necítil som voči tomu žiaden odpor, jednoducho som to bral ako fakt."

Martin sa raz zmienil o tom, že za Alanovým odchodom by mohli byť aj jeho napäté vzťahy s Fletchom. Aj táto téma dodnes rezunuje medzi fanúšikmi. Alan však v tomto smere uviedol: "Skôr vzťah medzi mnou a Martinom nikdy neprekvital. Hlavne pri ňom som mal pocit, že si vôbec neuvedomoval môj prínos, z čoho som bol sklamaný. Inak to medzi nami bolo v pohode a ja som ho rešpektoval ako talentovaného skladateľa."

Pokiaľ ide o vzťah Martina a Alana, tak Gareth Jones si spomínal na nahrávanie albumu "Black Celebration" takto: "Spomínam si, že všetci v štúdiu skutočne tvrdo pracovali. V tej dobe ešte Martin písal všetky skladby a Alan zastával ohromnú rolu v produkčnom tíme. Bol v štúdiu každú minútu zarezervovaného času. Martin, Dave a Fletch tu a tam prišli do štúdia neskôr. Ale Alan tam bol spolu so mnou, Danielom a našim asistentom po celý čas. Mali sme pocit, že pracujeme na skladbách, bez vedomia, že ich napísal Martin. On keď ich už raz napísal, tak začali žiť vlastným životom. Zodpovednosťou produkčného tímu bolo dostať z tých skladieb to najlepšie. Osobne si myslím, že Martin s Alanom mali skvelý vzťah. Alan pracoval neuveriteľne húževnato a sústredene, aby tak z tých skladieb dostal to najlepšie."

K neskoršiemu obdobiu a problémom v kapele sa veľmi vyjadriť nevedel, no dodal: "Neviem, či medzi Martinom a Alanom boli nejaké konkrétne problémy. Je však jasné, že kapela mala problém. Viete, kapela je ako rodina, nie? Ak sa jeden člen rodiny začne chovať neslušne, tak máte na stole rodinný problém. Nemôžete ale obviniť len jedného člena, v takom momente sa musí zomknúť celá rodina. A myslím si, že aj vzťahy v kapele treba vnímať komplexne. A niekedy sa jednoducho vzťahy vyvinú zlým smerom."

Alan: "Opustiť kapelu som sa rozhodol počas Devotional turné. Ale premýšľal som o tom už počas nahrávania albumu. Vtedy sa vzájomné vzťahy v kapele veľmi zhoršili. Na druhej strane, nikdy som nemal v úmysle pôsobiť v kapele po celý život a v tom období mi to rozhodnutie, vzhľadom na všetky okolnosti, prišlo ako dobrý krok vpred."

V roku 1997 vydal Alan, ako Recoil, album "Unsound Methods", na ktorom sa nachádzal skladba "Control Freak". Vtedy sa ho jeden z fanúšikov spýtal, či to nie je odkaz na Martina, ktorý ho takto v rozhovoroch pre médiá označoval.
Alan: "Áno, ale nie, pokiaľ ide o samotný text skladby. Je to iba názov skladby. Zdalo sa mi to vtipné. Hlbší zmysel v tom však nehľadajte."

Pri inej príležitosti dodal: "Áno, je to pravda, som tak trochu "control freak". Myslím, že každý, kto je v niečom zanietený, bude mať kúsok z tejto vlastnosti."

Svojho času zahviezdil aj Fletch: "Alan nás nikdy nemal rád, myslím ako ľudí. On vlastne nemal rád nikoho. Nemal ani skutočný priateľov a podobne." A dokonca Martin, pri jednej príležitosti označil Alana za egocentrika, či mizantropa.

Alan: "Možno je v tom kus pravdy, ale považovať ma za mizantropa, to už je troch cez čiaru. Áno, nedisponujem celou armádou takzvaných "kamarátov", pretože bláznov vedľa seba nestrpím a takisto netrpím sebadôverou, aby som potreboval pri sebe zástup pätolízačov. Vyberám si, s kým budem udržiavať styky a s kým nie. Martin mal asi na mysli skutočnosť, že som bol často cynický a sarkastický, čo je viacmenej pravda! Mňa to tak baví a vcelku mi trvalo, než som si uvedomil, že humor, a obzvlášť sarkazmus, je najlepší spôsob, ako zvládnuť zložité, či konfrontačné situácie."

Neskôr Martin uviedol: "Viete, v období, keď bolo všetko o žúrkach a oslavách, to bolo všetko asi o falošnej dôvere, ale aj Alan musí uznať, že s nami musel zažiť kopec zábavy."

Nuž, aj toto vyjadrenie je dôkazom, ako sa málo navzájom poznali a ako málo spolu komunikovali. A zároveň je dôkazom toho, ako si aj Martin s odstupom času uvedomil, že niektoré vyjadrenia na Alanovu adresu boli trochu tvrdé.

Tie "súboje" dlhú dobu zvádzali medzi sebou iba Martin, Fletch a Alan, zatiaľ čo Dave sa k tomu všetkému v podstate nevyjadroval.

Alan: "Od Davida som nemal žiadnu odozvu, ale keď sa nám s Hep narodila Paris, poslal nám veľkú kyticu kvetov a tu a tam sme sa s ním, krátko potom, aj videli. Som si istý, že mojim dôvodom odchodu rozumel a čo sa celej situácie týka, zachoval sa ako skutočný gentleman. Nakoniec, ja som sa nikdy s nikým z Depeche Mode nehneval. Dodnes mám skvelý vzťah s Davidom a takisto aj dobré obchodné vzťahy s kapelou."

Dave sa spočiatku otázkam ohľadne Alan vyhýbal, ale v roku 1997 povedal: "Myslím, že k tomu došlo v období nahrávania albumu SOFAD. Alan vtedy odviedol množstvo práce a bolo to skôr o našom prístupe, "ak to chceš urobiť všetko, dobre, urob to." Lenže ani z druhej strany nezaznelo, "Héj, ja som to celé odmakal a čo za to?". Viete, v tejto kapele má ego dosť významnú pozíciu. Takže sa to dostalo do bodu, kedy asi zaznela myšlienka "Toto všetko som urobil ja, no myslím, že aj tak nemám žiaden rešpekt". A to je naozaj smutné, ale myslím, že Alan urobil to, čo urobiť musel. Viete, ja mám Alana veľmi rád. Veď nakoniec s nami fungoval takmer 15 rokov. To už akoby sme boli rodina, bratia. A viete, ako je to medzi bratmi. Niekedy brata znenávidíte a poviete veci ako "zmizni mi z očí", ale to niečo špeciálne, čo je medzi Vami, to zostáva naďalej."

V súvislosti s albumom "Ultra" Dave v roku 2001 povedal: "V tom, čo sa nám podarilo vytvoriť mi však chýba jedna veľká časť - líder, hudobný a pre mňa bol takým lídrom Alan. Ostatní mohli namietať, že všetko až príliš kontroloval, ale on tak pracoval preto, že tomu všetkému absolútne veril a muzikantsky do toho dával absolútne všetko, čo môžete dnes počuť na jeho vlastných nahrávkach. Mňa taký prístup veľmi inšpiruje. Jednuducho mi chýba."

V roku 2003 reagoval nasledovne: "V tom všetkom, čo dnes robíme po hudobnej stránke mi chýba Alanov prístup, no rovnako mi chýba ako priateľ. Zo všetkých v kapele som práve od neho vždy cítil najväčšiu podporu a dnes by som si prial, keby som vtedy bojoval o to, aby s nami zostal. To, čo Alan naozaj chcel bolo, aby sa Martin zastavil, otočil a povedal mu, "To, s čím si prispel, je skutočne skvelé". Lenže Martin nie je z tých, ktorí súkajú komplimenty z rukáva."

Alan: "Dave je veľmi veľkorysý a myslím, že vo svojich vyjadreniach úprimný. Myslím, že mu príde trochu divné, keď teraz pracuje s toľkými novými ľuďmi. Povedal o mne veľa pekného, z čoho som mal skvelý pocit. A hoci som šťastný v tom, čomu sa venujem dnes, takisto mi chýba jeho prítomnosť."

Napriek všetkému nedokázali Alanove rozhodnutie pochopiť ani ľudia, ktorí s ním udržiavali blízke kontakty. "Neviem, prečo sa Alan rozhodol z kapely odísť," povedal Steve Lyon. "Samozrejme som o jeho pláne vedel skôr, než sa to dozvedela verejnosť. Neviem, či to povedal predtým aj niekomu inému, ale mne áno. Osobne si myslím, že to bolo dosť nešťastné rozhodnutie, pretože pracovné vzťahy fungovali a keď k tomu pridáte ten úspech ... keď sme spolu pracovali, bolo to až neuveriteľné. Je skutočne škoda, že z kapely odišiel. Niekedy sa veci musia pokaziť, aby sa neskôr opäť zfunkčnili. Takže počkajme a uvidíme. Boli spolu už pekne dlho. V kapele prevzal až príliš silnú vedúcu úlohu a je škoda, že už spolu nedokážu spolupracovať."

Niektorí z fanúšikov, ako aj novinárov, mali svoje teórie o Alanovom odchode. Špekulácie sa doslova vymkli spod kontroly a dokonca sa nájdu takí, ktorí dodnes tvrdia, že Alan bol v kapele platený menej, v porovnaní s ostatnými. Alan však toto rázne odmietal: "Vydavateľské honoráre boli vyplácané tomu, kto skladbu napísal. Nahrávacie honoráre sa ale rovnomerne rozdelovali medzi členov kapely. Takisto sú mi dodnes vyplácané tantiémy za akúkoľvek nahrávku, na ktorých som sa podieľal, v tomto smere kapela nič nestopla, takže sa to týka všetkého od obdobia CTA - SOFAD. Kým sa tieto nahrávky budú predávať, budem na nich aj ja zarábať."

Alanov odchod z kapely bol medzi fanúšikmi, v roku 1995, témou č.1. Ďalšou významnou témou bol samozrejme Dave Gahan. Ten v auguste podstúpil ďalšie liečenie. "Keď som sa potom vrátil domov, po nejaké veci, našiel som dom doslova vybielený."
Zmizlo všetko, jeho Harley-ka, štúdiové vybavenie, hi-fi systém, všetko, ešte aj sada príborov. Dom bol napojený na bezpečnostný systém, takže sa o tom musel "postarať" niekto, kto kód poznal. Dave zostal bezradný a tak sa ubytoval v hoteli Sunset Marquis, ktorý bol feťakom veľmi dobre známy.

Dave: "Zavolal som mame a tá mi povedala o tom, ako jej Teresa narozprávala, že som nebol na žiadnom liečení, že som sa ani nepokúšal zostať čistý, ako som sľúbil a pritom som sa naozaj snažil a robil som všetko, čo som mohol. Veľmi rýchlo som sa dostal k alkoholu, vypil veľa vína a vzal si množstvo tabletiek. Následne som šiel do kúpelne a tam som si podrezal žili. Bol tam so mnou jeden kamoš ... Dnes si spomínam, že som uprostred telefonátu s mamou povedal, aby chvíľu vydržala na linke, že sa hneď vrátim, šiel som do kúpelne, podrezal si žili, rany si omotal uterákmi, vrátil sa k telefónu a povedal som, "mami, už musím ísť, veľmi Ťa ľúbim." Sadol som si vedľa kamoša a predstieral, že sa vôbec nič nedeje. Uvolnil som ruky a cítil, aby mi vyteká krv."

Tento príbeh má však aj svoju druhú verziu. Podľa nej bol David sám, ale vedel, že ho má prísť navštíviť nejaký kamarát. Neskôr, či už na príkaz nahrávacej spoločnosti alebo manažmentu kapely, uviedol, že sa "nešťastnou náhodou" zranil, že za tým nebol pokus o samovraždu.

Dave: "Každopádne, na druhý deň ráno som sa prebudil na psychiatrickom oddelení, pripútaný k lôžku vo vystlatej cele. Najskôr ma napadlo, že som už asi mŕtvy, ale neskôr ma psychiater informoval, že pokus o samovraždu je v Kalifornii považovaný za trestný čin. Tak ma zatkli preto, že som sa chcel zabiť! Som rád, že sa na tom môžem dnes už len zasmiať. Veci sa však naďalej zhoršovali. Nasledovali ďalšie predávkovania, prebúdzania v tých najhorších štvrtiach mesta, na trávniku, bez oblečenia, okradnutý ... Ale vždy sa tam nakoniec objavili ľudia, ktorí ma vyzdvihli a postarali sa o mňa. Jednoducho, boli to tie najhoršie miesta, aké si len dokážete predstaviť. Zvykol som chodiť do kúpelne, tam si niečo streliť a keď som sa vrátil, dvihol som ruky a povedal, "30 sekúnd som bol čistý!""

Napriek všetkým okolnostiam začala kapela, v septembri 1995, nahrávať nový štúdiový album. Pôsobilo to dojmom, akoby šlo o nejaký vzdor. Martin si uvedomil, že Alan v podstate nepatril k pôvodným členom kapely a možno by bolo správne pokračovať aj bez neho. Tak sa rozhodol ísť do toho a možno chcel Alanovi dokázať, že aj on je schopný vyprodukovať kvalitnú DM nahrávku, samozrejme bez neho.

Fletch neskôr túto domnienku potvrdil: "Skôr si myslím, že to bol pocit niečo si dokázať, tak ako keď nás kedysi opustil Vince. Bola to pre nás výzva a myslím, že nás to podporilo v tom, aby sme veci robili lepšie."

Citáty z toho obdobia však naznačujú, že to až také jednoduché, ako sa prezentovalo, nebolo. Museli si dokonca povedať veci, ktoré nie vždy vyzneli diplomaticky.
Martin: "Alan bol pre kapelu veľmi dôležitý, obzvlášť na posledných dvoch albumoch. Bol to práve on, kto strávil väčšinu času za počítačom, niekedy aj do štvrtej rána. Vzal si na starosť väčšinu z produkčných vecí ... takže je pre nás teraz veľmi dôležité nájsť podobnú osobu."

Tou osobou sa ukázal byť Tim Simenon, ktorého si vybrali ako producenta albumu "Ultra". No kým vyššie uvedený Martinov citát Alana chválil, ten ďalší všetko príjemné zničí: "Odkedy Alan odišiel, tak pracujeme ako omnoho kompletnejší tým. Dnes by som kapelu opísal ako jedna veľká rodina. Alan nás opustil v podivnom období. Vtedy sme nerobili vôbec nič. Prakticky nás opustil na konci nášho posledného turné, nie v čase, kedy by sme boli spolu, či sa rozhodovali o začatí opätovného nahrávania. Myslím, že po poslednom turné mal zrejme pocit, že už má toho všetkého dosť a chce z kapely odísť, no takisto si chcel dopriať čas na rozmyslenie."

Fletch: "Nebol som si istý, či chcem naďalej fungovať v kapele bez neho. Mal som pocit, že sa mu od ostatných v kapele nedostávalo dostatok rešpektu. Nakoniec, teraz je rozhodovací proces v kapele jednoduchší. Kde sú traja, tam jednoducho rozhodnutie vzniknúť musí."

zdroj: depechemodebiographie.de

Názory Devotees (23)

DM-80

 1    30. január 2020 o 23:55

Po prečítaní tohto článku som akoby tak trochu zmätený čo sa presne dialo v ich vzťahoch. Raz sa vyjadrovali o Alanovi pozitívne, potom už horšie. Alan akoby tiež nechcel úplne priznať prečo naozaj opustil kapelu. Neviem no, proste zvláštne obdobie. Príde mi to tak, že v tej dobe mali všetci veľké egá, teda boli strašne tvrdohlaví a stoj čo stoj chcel každý presadiť to svoje. Sláva kapely vzrástla do gigantických rozmerov a akoby nad tým všetci spoločne vtedy stratili kontrolu, a teda ich loď sa potápala. Možno sa mýlim, možno nie, neviem. Určite ale deštruktívnym faktorom bola už stokrát obmieľaná Daveova závislosť. Samozrejme, som veľmi vďačný za to, že DM sú stále tu, aj keď prišli o skvelého člena.


tommy

 2    1. február 2020 o 20:37

@outsider: posledným slovom si asi myslel “chiméra” (falošné zdanie) smile No, ja som z tohto článku na jednej strane veľmi potešený (klobúk dolu, Monghi), na strane druhej dosť zmätený (ako vyššie napísal outsider, dodnes neposkytli oficiálne stanovisko) a okrem iného súhlasím s Martinom s tým, že Alan si sám dobrovoľne naložil na plecia a určite to nebolo zadarmo… Na strane tretej som o čosi múdrejší (fakt zaujímavé názory, ktoré som dodnes nikde nečítal) a po štvrté - po rokoch sa v tejto veci viac prikláňam na stranu Martina (predtým som bol na Alanovej strane)... A to najlepšie na záver: Rád sa podpíšem pod slová, ktoré na margo odchodu uviedol Steve Lyon! PS: A vôbec, práve mám v ušiach live verziu World In My Eyes z “devotional” a mám chuť sa milovať (vždy keď ju počujem)... Ale som 25 rokov po… :(


Michaela 146

 3    3. február 2020 o 20:54

@Monghi: Úžasné počteníčko, skvělý rozhovor…některé věci jsou i pro mě nové, otevřela se nám Pandořina skříňka…
A přiznám se, že jsem v roce 1995 těžce nesla odchod Alana Wildera z Depeche Mode a taky díky tomu se nám rozpadla DM parta a já se stáhla do ústraní ....a už jsem jen chodila na koncerty a kupovala jejich nová alba, až v roce 2009 jsem po dlouhých letech byla na jedné DM PARTY to bylo při vydání SOTU v Retru… mimochodem ta party byla skvělá...

Moje úvaha před vydáním alba Spirit…
Alanova tvorba byla vždy téměř výtečná o tom žádná. Po odchodu Alana přišlo na řadu album Ultra, které mě velmi mile překvapilo a přiznám se, že tohle album mám raději než-li album Sofad, říkala jsem si tak tohle je výborné, po odchodu Alana dobrá startovací čára, však oni to zvládnou i bez “slavného” Alana. Psal se rok 2001 a přišlo velké zklamání v podobě alba Exciter, již po prvním poslechu jsem si říkala, tak tohle pánové se vám jaksi vymklo, možná by nebylo tak špatné, ale měli si s tím zvukem více pohrát, ani producentsky to není žádná sláva, tohle není můj šálek. A opět další pozitivní zpráva v podobě alba PTA tohle album mě oslovilo již při prvním poslechu. A na řadu přišlo SOTU a jejich první singl Wrong má první slova zněla “to je, ale bomba”, čistá esence DM v této poloze je mám vůbec nejraději, skladba, která zvedne ze židle a následně roztančí smile Ale po poslechu celého alba přišlo mírné rozčarování, čekala jsem více, našla jsem tam pár skladeb, které si s chutí pustím, škoda tohoto alba. A přišlo na řadu další album, které předčilo mé očekávání, i když  je pravda v tohle album jsem věřila od začátku, můj sen se stal skutečností a Delta Machine se stala vážně elektronickou hudební mašinou, která mi dává sílu jít dál smile Již brzy se nám otevře pandořina skříňka s jejich zatím poslední hudební tvorbou a přijde na řadu album Spirit, na které se obzvláště moc těším a od začátku věřím, že tohle album bude jednoduše vydařené smile Ale pro tentokrát již žádné písně o lásce, hmm a to jsem velmi romantická duše, spíše pocta “srdce” pro Davida Bowieho, špetka “provokativní” politiky, jo tolik věcí se událo ve světě...tahle doba je k tomu asi nejvíce za poslední roky otevřená....


monocells

 4    3. február 2020 o 22:29

Ten pojem “záložné pásky” by som takto neprekladal.
Vhodnejší preklad by mohol byť “zadný” podmaz, aby sa to ľahšie chápalo.
Išlo o podkladové stopy na živých koncertoch, kde boli namixované bicie, basová linka,
zvukové efekty, plochy, atd… všetko, čo sa na živo nehralo


Monghi

 5    3. február 2020 o 23:12

@monocells: ver mi, ze som s tym pojmom strasne bojoval, ako to prelozit, aby to vyznelo zrozumitelne aj laikovi, ale nenasiel som ten spravny vyraz ... takze Tvoj argument fakt beriem a do diskusie by som sa ani nepustil. Clovek to dokaze opisat, ale najst jednoduchy vyraz, ktorym to cele vystihnes, je asi v nasich jazykoch nemozne ... a mozno to mozne je smile

@michaela: ja Ti neviem. Dnes sme s Tomym pozreli Alanove dvd z Budapesti ... a nejak sme sa zhodli, ze DM chyba, hlavne na podiu, ta poctiva elektronicka stopa a nejaka ta “pevna ruka”, ktoru vedel poskytnut Alan… on bol ten, co to drzal cele na uzde, nie Fletch ... Fletch bol len medialna figurka ... ale co uz. depesaci sme navzdy smile


jozefst

 6    4. február 2020 o 11:15

V článku sú spomenuté dve kľúčové veci v histórii DM z toho obdobia a to odchod Alana a Daveho pokus o samovraždu. Toto už bolo v histórii DM naozajstné dno, od ktorého sa našťastie odrazili. Alanov odchod bol pre mňa šokom, ale už som s tým veľmi zmierený a po prečítaní DM biografie a týchto článkov sa ani ničomu nedivím. Deštrukcia v podobe drog a nemierného užívania alkoholu si vyberie svoju daň plus pokazené vzťahy a vyzraňovaná psychika, čo je úvodným spúšťačom.


Tomasito

 7    5. február 2020 o 13:49

Pre mna tento clanok len potvrdzuje to, preco mam DM rad, a preco mam ja (ale aj vacsina z nas) tendenciu tvrdit, ze albumy s Alanom boli lepsie nez tie po-Alanovske, a to je PREPRACOVANOST albumov. Vsetky DM albumy nepostradaju hudobny napad, lyriku, ale albumy bez Alana postradaju Alanovu mravenciu pracu a zmysel pre detail.
Hoci albumy po SOFAD nie su zle (aj ja v nich najdem dobre kusy), ale je tam aj vela vaty co si musime priznat. Do dokonalosti im nieco chyba. Som si isty, ze Alan by sa s kazdym albumom vedel pohrat a spravil by z kazdeho veldielo - OPUS.
Martin bol ten co vymyslal a priniesom napad, no a Alan ho vybrusil - ale vsak to uz davno vieme…

PS: nech sa na mna nikto neurazi a naozaj nechcem nikomu brat nazor ci nebodaj menit hudobny vkus - ale to co vyprodukovali od Exciteru (zamerne ULTRA nespominam, kedze tam je vidno, ze si Martin dal viac zalezat - mozno uz len preto, aby Alanovi dokazal, ze nie je az taky potrebny v kapele…) tak tieto albumy postradaju tu mravenciu, detailnu produkcnu pracu Alana.
Pre mna DM = skvely hudobny napad + skvely text + prepracovana produkcia s hudobnymi detailami, ktore nachadzas aj po rokoch.
Pre mna tam v sucastnosti jedna cast skladacky chyba…


jozefst

 8    5. február 2020 o 16:10

Čo sa týka albumov DM, tak pre mňa sú všetky dobré od ich prvotiny a môžem povedať, že DM ma po hudobnej stránke zatiaľ nesklamali. Oceňujem ich snahu posúvať sa ďalej a nebáť sa experimentovať.


Ado

 9    5. február 2020 o 20:14

Súhlas s @Tomasito. Ultra je výborný album, akoby tam ešte bolo Alana cítiť (najmä Barrel Of A Gun), no niektoré skvelé veci ako Sister Of Night už postrádajú tú vrstevnatosť, silnú atmosféru, ktorú Alan dokázal budovať a ktorá sa najviac prejavila práve na SOFADe. Áno, Martin chcel dokázať, že Alana nejakým spôsobom prebije, no ďalšie albumy, najmä Exciter už boli zvukovo omnoho plytšie. Iste, že na každom sa objaví jedna, dve skladby, ktoré potešia, ale ako celok to už nie je ono (u mňa s výnimkou PTA, ten je príjemne temnejší).


Michaela 146

 10    6. február 2020 o 21:26

@Monghi: Věřím, že jste strávili, krásný hudební večer…A souhlasím, že chybí ta poctivá elektronická stopa, vždyť nemusím chodit daleko… In Chains ( Alan Wilder remix)...
https://www.youtube.com/watch?v=0nJ_1IjBHkk
Když si člověk poslechne tu alanovu verzi, rázem se ocitá někde úplně jinde. Byla to hluboká a silná skladba, ale Alan ji posunul někam úplně jinam. Vdechnul jí určitou magičnost, pod jeho rukama nabyla úplně novou hloubku. On je opravdu kouzelník, co se týče té práce se zvukem. Omlouvám se výborné trojici s monogramy MG + DG + AF, za to, že jsem zvolila Alanovu verzi, jelikož touto verzí mě více oslovil, temné dunění obklopené hutnými elektronickými podklady ♫


Tomasito

 11    7. február 2020 o 09:38

@Michaela - ten zaver je skvely - kam sa hrabu skripajuce pazvuky z originalu…


tommy

 12    7. február 2020 o 09:59

Hm, všetky závery predsa musia byť zároveň, krásne i smutné (preto, lebo sú predsa závery), jedine tie v láske nebývajú občas krásne, len smutné...


jozefst

 13    8. február 2020 o 23:47

Najprv vás oboznámim. Téma bude síce off topic. Ja som si dal záväzok, že keď si dám nejaký alkohol (momentálne našťastie vychutnávam), nebudem vypisovať nikde, ale dnes mi nedalo. Chcel som si pozrieť videoklip k DM skladbe Hole to feed, ale v jeho polovici som to musel zrušiť. A to som sa na youtube musel k tomu, aby som ho odsledoval prihlásiť. Ja viem, že režisér chcel asi bojovať proti konzumu, alebo čo ja viem k čomu, ale nabudúce nech radšej natočí, ako muž líže konečník prasnice s pozostatkami jej výkalov. K tomu ako si dávajú franzuzák s horčicou milenecjé páry som tentokrát nedošiel, keďže klip k Hole to feed som prvý krát vcidel celý, ale dnes nemusím. Ja viem, dnes je už moderná doba a vznikajú záchody pre neutrálne pohlavie a ja sa k tomu radšej nevyjadrím, aby som nemal na krku NAKA, ale v tvorbe tohto klipu to nebolo až tak “ožehavé”. Že to kapela vôbec pustila do éteru. Zlatý vidoeklip k Enjoy the silence od Antona.


jozefst

 14    8. február 2020 o 23:49

Chcel som len opraviť:  V dobe natočenie klipu k skladbe Hole to feed to nebolo “ožehavé”.


jozefst

 15    8. február 2020 o 23:51

Ešte dodatok. Mňa zaujíma predovšetkým hudba DM, jej melodika, aranže skladieb, hlas speváka a podobne, ale v nejakých ostatných veciach sa asi s nimi nezhodnem. Viď stačili politické deklarácie k albumu Spirit.


Michaela 146

 16    9. február 2020 o 09:22

@Tomasito: Moje pocity jsou asi takové, že bych ani neříkala remix, ale finální verze…nejlépe si to vychutnám, když zavřu oči a poslouchám…má stupňující napětí a vyvrcholení přijde v 6:15 grády umocňují překrásné zvuky ♫


Michaela 146

 17    9. február 2020 o 09:46

@jozefst: Souhlasím, videoklip ke skladbě Hole to feed je velmi nechutný...nejhorší klip jaký kdy “natočili” a dle mého názoru se vůbec nehodí jak k DM tak k té skladbě, protože textová stránka je právě o něčem jiném…


Matthew

 18    11. február 2020 o 14:51

Hole to feed. Klip shit. Sklamanie. Pieseň pre mňa super, top 3 zo SOTU. Inak ten album je pre mňa naj. od Songs of faioth and devotion. Nie je tak sterilný. Chyba, že je moc dlhý, dve keby som vynechal je to ideálne. Ale rôznorodé skladby sú tam. Na PTA ma baví strašne 1. polka, z druhej len 1 (a už sa aj nudím).


Tomasito

 19    14. február 2020 o 10:10

Ahojte,
dnes som sa dostal k tomuto videjku - “Depeche Mode WITHOUT Alan Wilder”
Celkom zaujimave. Neviem, ci ste to uz videli - niekto sa pokusal prekladat - @Monghi, co ty na to?


Tomasito

 20    14. február 2020 o 10:19

Sorry, tu je linka: https://www.youtube.com/watch?v=hN-GnBqPScs


Tomasito

 21    14. február 2020 o 10:58

Este musim pridat jednu veticku, ktoru tam chalanisko hovori - pocul som to prvy krat, ale strasne mi to sedi: “Depeche mode bez Alana nie je Depeche Mode, ale Demo Mode” - dost vystizne, aspon pre mna. A nakoniec, to neboli jeho slova, ale niekoho v nejakej DM diskusie…
OKa, koniec spamovania - ak mate chut, vypocujte si to. Pekny den sa zela.


tommy

 22    16. február 2020 o 08:57

Práve hrajú v slovenskom rádiu “MUKATADO: DO VODY” a ten text sa celkom hodí k tejto (bolestivej) téme: 
Neplač môj milý za mnou,
len rýchle ku mne príď.
Padajú slzy do vody…
Nebanovala by za tebou,
keby ja vedela.
Ak môj milý chodíš za inou,
tak by ja umrela…
Neplač môj milý za mnou,
len rýchlo ku mne príď.
Padajú slzy do vody,
aj rieky naplníš.
Tak nesmúť viac môj milý,
srdce ťa zabolí.
Ponorím telo do vody,
tá rany zahojí...

Dobré, č výstižné, nie? AVE DEMO MODE!


ViolateYou

 23    28. február 2020 o 17:01

Fletch: “Nebol som si istý, či chcem naďalej fungovať v kapele bez neho. Mal som pocit, že sa mu od ostatných v kapele nedostávalo dostatok rešpektu.”

Celkom prekvapujuce…


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa