25 rokov po ... (1995)

Alan sa teda definitívne rozhodol opustiť Depeche Mode a zvolal v Londýne míting kapely. K stretnutiu došlo, no bez Davida, ktorý nereagoval ani na Alanov telefonát, ani na fax.

Martin: "Alan nám jednoducho povedal, že s nami viac nedokáže fungovať na "jednej lodi". Mal pocit, že naše vzájomné vzťahy skončili a preto, podľa neho, nestal čas na odchod. Lenže, bolo tam ešte množstvo iných vecí, o ktorých nám nepovedal, ani na tom stretnutí. Pripravil si verejné vyhlásenie pre média, v ktorom uviedol, že jeho pracovné vyťaženie na poslednom albume, či dvoch, bolo nedocenené a zo strany kapely sa nedočkal žiadnej vďačnosti. Vo vyhlásení však neuviedol, že je vlastne ten, čo chce mať všetko pod kontrolou (control freak) a tak sa aj v tomto prípade rozhodol, že by to tak jednoducho malo byť. Keď sme pracovali v štúdiu, tak sme boli vlastne všetci šťastní, že sme sa mohli dostať do postele o polnoci, či o jednej ráno. Lenže Alan je jedným z tých, ktorí v štúdiu radi zostanú pracovať aj do štvrtej rána. On sa zameriaval na každučký detail. Niekedy až príliš. A takisto, pokial šlo o turné k albumu SOFAD, vzal si dobrovoľne na starosť prípravu všetkých záložných pások. Jednoducho nám povedal, že to tak chce. A keďže nik z nás ostatných tieto veci nerobí s nadšením, tak sme mu povedali, "Fájn, ak to chceš urobiť, choď na to." Možno sme mu, v konečnom dôsledku, dostatočne nepoďakovali."

Alan vo svojom oficiálnom stanovisku uviedol: "Vzhľadom na rastúcu nespokojnosť s vývojom vnútorných vzťahov a pracovnými praktikami v kapele, musím smutne skonštatovať, že som sa rozhodol Depeche Mode opustiť. Moje rozhodnutie nebolo jednoduché, aj vzhľadom na skutočnosť, že naše posledné albumy odhalili celkový potenciál Depeche Mode. Od môjho príchodu do kapely, v roku 1982, som sa neustále snažil do práce vkladať všetku moju energiu, nadšenie a odhodlanie dosahovať ďalšie úspechy a aj napriek faktu, že rozdelenie pracovnej záťaže v kapele bolo nevyvážené, všetko som ponúkal dobrovoľne. Bohužiaľ, moje nasadenie sa nikdy nestretlo s patričným rešpektom ani zaslúženým uznaním. Aj keď verím, že sa kvalita našej hudobnej produkcie zlepšila, nedokáže to však prevýšiť kvalitu našich vzájomných vzťahov, ktoré úplne upadli. Nemám v úmysle nikoho urážať, postačí, keď uvediem, že vzájomné vzťahy sa postupne vážne vyhrotili, boli čoraz frustrujúcejšie a v určitých situáciach dokonca neúnosné. Vzhľadom na tieto okolnosti nemám inú možnosť, než kapelu opustiť."

Neskôr Alan uviedol: "Dôvodom, prečo som pripravil toto vyhlásenie, bol vlastne pokus stručne opísať dôvody môjho odchodu, čo mi prišlo lepšie, než to nechať na nejaké špekulácie v médiách, z čoho by sa nakoniec vyvodili nesprávne závery."

Zdá sa, že obzvlášť Martin bol Alanovým, vyhlásením pobúrený. Otázne je, či Alan uviedol nejaké tie nepohodlné pravdivé tvrdenia alebo či Martin nemal pocit, že to vôbec nie je pravda. Takisto sa dá uvažovať, že Alan bol vždy ochotný poskytnúť kapele všetko a keď si uvedomil, že za svoju námahu prakticky nič nedostal, tak pravdepodobne ovládol celý projekt nahrávania albumu SOFAD a ostatným z tímu nenechal žiaden priestor na realizáciu. Na druhej strane bol Martin vždy ochotný dať Alanovi priestor. V pohode ho nechával pracovať v štúdiu, kým on chodil žúrkovať. Takisto nemal problém nechať Alana pracovať na záložných páskach a nových koncertných verziách starších skladieb, dokonca bez toho, aby si ich vypočul ešte predtým, než sa po prvýkrát postavili na pódium.

Alana samozrejme jeho práca bavila, lenže postojom ostatných nadobudol pocit, že veci viac musí urobiť, než by ich chcel urobiť, pretože to už viac nebolo o "zdieľaní práce", ale bola z toho "práca, kým si ostatní užívali a tu a tam niečím prispeli". Martin sa ani nepokúšal zapojiť sa do práce, prípadne si s Alanom sadnúť a hľadať s ním riešenia na vzniknuté problémy, nakoniec, jeho hanblivosť je všeobecne známa. Možno sa na druhej strane cítil odstrčený a nebol schopný Alanovi povedať, čo vlastne sám chce, obzvlášť keď Alan bol na prácu tak sústredený, že by si tie jeho malé náznaky možno ani nevšimol.

A opäť sa nechtiac vynára otázka, akí dôležití boli Dave a Fletch, pokiaľ šlo o rovnováhu a tímového ducha kapely, pretože v časoch nahrávania albumu SOFAD pozostával tím Depeche Mode v podstate z Alana a Martina, no a v ich prípade bolo viac než zrejmé, že vzájomná spolupráca im veľmi nešla. Takže, možno mal Alan pocit, že jeho prácu Martin nevie oceniť a na druhej strane možno Martin nadobudol pocit, že Alan sa chopil dôležitej vedúcej role a tak vlastne tímová práca prestala existovať.

V čase Alanovho odchodu si bol Martin istý, že kapela skončila, pretože pokračovať bez Alana nechceli. Dnes však vieme, že sa na vec neskôr začal pozerať inak.
Alan: "Martin mi len potriasol rukou a bolo vidieť, že je v rozpakoch, Fletch zasa pôsobil defenzívne a zdalo sa, že si to berie osobne. Niektoré komentáre, ktoré vyslovili počas promovania albumu, ma trochu sklamali, no neprekvapili a vlastne aj trochu chápem, prečo ich vyslovili. Je fakt, že väčšina ľudí jednoducho nechápe alebo si neuvedomuje, že náležitá produkcia nahrávky si vyžaduje enormné množstvo energie a koncentrácie. Ktokoľvek je schopný prísť do štúdia na pár hodín denne, užiť kopec drog, potočiť zopár knoflíkov, natlačiť to všetko na CD a nazvať to dokončeným albumom, lenže potom ten výsledok aj tak vyzerá - lenivo a pod kritiku. Ja jednoducho nie som schopný a ochotný prísť do štúdia o piatej popoludní, ešte k tomu s riadnou opicou a očakávať, že budem schopný efektívne pracovať. Samozrejme to neznamená, že som si nikdy nedal počas nahrávania prestávku, ale tá zodpovedala stanoveným pravidlám. Ja rád striktne oddeľujem pracovný čas od toho voľného, čím dokážem do akéhokoľvek projektu, v ktorom som zúčastnený, dať to najlepšie. A aj keď ma to nudí, tak v poho ... radšej sa budem nudiť, ale vyprodukujem veľmi dobrú nahrávku."

Takže, ak sa to vyjadrenie "Ja jednoducho nie som schopný a ochotný prísť do štúdia o piatej popoludní, ešte k tomu s riadnou opicou ..." malo vzťahovať na obdobie nahrávania albumu SOFAD, tak potom sme bližšie k pochopeniu dôvodov, prečo sa to pre Alana stalo neznesiteľným.

V tom období ale Martin a Fletch reagovali trochu ostrejšie.
Fletch: "Keď fungoval v kapele, tak sme s ním aj tak neboli nikdy v kontakte. V podstate ako keby ani nikdy neexistoval."

Martin: "Nemyslím si, že by sme mali niekedy s Alanom skĺznuť do akýchsi prekáračiek, už len preto, že bol integrálnou súčasťou kapely, do ktorej priniesol množstvo nápadov a vždy mal čo povedať ohľadne toho, čo kapela robila. Bolo to absolútne nečakané. Alan bol vždy veľmi uzavretý a tajomný, takže bolo zložité zistiť, ako v ktorom momente uvažuje. Ku koncu sme však začali mať pocit, že nebol šťastný. Vlastne to ani nebol šok, keď odišiel. Osobne si myslím, že si na svoje plecia naložil až príliš veľký náklad. Myslím, že kľudne mohol priznať, že je jednoducho puntičkár a chcel mať všetko pod kontrolou. Myslím, že bol dosť nekompromisný. Som si istý, že ak by sme mu niečo navrhli a jemu by sa to nepozdávalo, tak by nadobudol pocit istoty, že to jednoducho nebude fungovať."

Zaujímavé, že Alan si myslel niečo iné. "Nemyslím si, že to niekto z nich očakával, a ak aj, tak si nemysleli, že to nakoniec naozaj urobím."

Aj to svedčí o tom, ako ich vzájomná komunikácia viazla, obzlášť, keď vezmeme tú Martinovu poznámku o Alanovi "bolo zložité zistiť, ako v ktorom momente uvažuje". Už len preto, že Alan tvrdil v podstate to isté o Martinovi.

Fletch: "Skôr si myslím, že vzhľadom na Davidov stav si Alan myslel, že sa kapela rozpadne. Zrejme chcel byť prvým, kto opustí potápajúcu sa loď."

Či už na tých tvrdeniach mohlo byť niečo pravdivé alebo nie, treba vziať do úvahy, že všetci v tom čase cítili akýsi hnev a v takom stave človek narozpráva všeličo.

Alan: "Možno to vyznie arogantne, ale ak by mala byť všetka práca len na mne, urobil by som to. Ja totiž pracujem rád sám, čo samozrejme neznamená, že budem vždy odmietať spoluprácu. Ja si spolupráce užívam, ale nie permanentne. Všetko to, čo som sa za tie roky s Depeche Mode naučil, hlavne pokiaľ šlo o spoluprácu, je pre mňa neoceniteľné. Vďaka tomu som sa dopracoval do pozície, kedy presne viem, čo očakávam od produkcie. Dnes ale viem, že spolupráca s inými vlastne proces spomaľuje a niekedy sa to dokonca zvrhne do súbojov. V mojom veku dnes viem, že po ničom podobnom už viac netúžim ... Myslím si o sebe, že v štúdiu dokážem byť diplomatom. Som schopný ľuďom prácu uľahčiť, dokonca ich povzbudiť v tom, aby zo seba dostali to najlepšie. Dave miloval, keď si mohol dupnúť a vzoprieť sa, dokonca to dokázal dotiahnuť do bodu, kedy začal byť frustrovaný, lenže na druhý deň dokázal povedať, "Som rád, že si to urobil práve takto, pretože ma teší, ako vyznieva môj hlas." Dá sa povedať, že som DM opustil kvôli tomu množstvu práce. Tešilo ma to, ako produkcia, tak aj programovanie. Necítil som voči tomu žiaden odpor, jednoducho som to bral ako fakt."

Martin sa raz zmienil o tom, že za Alanovým odchodom by mohli byť aj jeho napäté vzťahy s Fletchom. Aj táto téma dodnes rezunuje medzi fanúšikmi. Alan však v tomto smere uviedol: "Skôr vzťah medzi mnou a Martinom nikdy neprekvital. Hlavne pri ňom som mal pocit, že si vôbec neuvedomoval môj prínos, z čoho som bol sklamaný. Inak to medzi nami bolo v pohode a ja som ho rešpektoval ako talentovaného skladateľa."

Pokiaľ ide o vzťah Martina a Alana, tak Gareth Jones si spomínal na nahrávanie albumu "Black Celebration" takto: "Spomínam si, že všetci v štúdiu skutočne tvrdo pracovali. V tej dobe ešte Martin písal všetky skladby a Alan zastával ohromnú rolu v produkčnom tíme. Bol v štúdiu každú minútu zarezervovaného času. Martin, Dave a Fletch tu a tam prišli do štúdia neskôr. Ale Alan tam bol spolu so mnou, Danielom a našim asistentom po celý čas. Mali sme pocit, že pracujeme na skladbách, bez vedomia, že ich napísal Martin. On keď ich už raz napísal, tak začali žiť vlastným životom. Zodpovednosťou produkčného tímu bolo dostať z tých skladieb to najlepšie. Osobne si myslím, že Martin s Alanom mali skvelý vzťah. Alan pracoval neuveriteľne húževnato a sústredene, aby tak z tých skladieb dostal to najlepšie."

K neskoršiemu obdobiu a problémom v kapele sa veľmi vyjadriť nevedel, no dodal: "Neviem, či medzi Martinom a Alanom boli nejaké konkrétne problémy. Je však jasné, že kapela mala problém. Viete, kapela je ako rodina, nie? Ak sa jeden člen rodiny začne chovať neslušne, tak máte na stole rodinný problém. Nemôžete ale obviniť len jedného člena, v takom momente sa musí zomknúť celá rodina. A myslím si, že aj vzťahy v kapele treba vnímať komplexne. A niekedy sa jednoducho vzťahy vyvinú zlým smerom."

Alan: "Opustiť kapelu som sa rozhodol počas Devotional turné. Ale premýšľal som o tom už počas nahrávania albumu. Vtedy sa vzájomné vzťahy v kapele veľmi zhoršili. Na druhej strane, nikdy som nemal v úmysle pôsobiť v kapele po celý život a v tom období mi to rozhodnutie, vzhľadom na všetky okolnosti, prišlo ako dobrý krok vpred."

V roku 1997 vydal Alan, ako Recoil, album "Unsound Methods", na ktorom sa nachádzal skladba "Control Freak". Vtedy sa ho jeden z fanúšikov spýtal, či to nie je odkaz na Martina, ktorý ho takto v rozhovoroch pre médiá označoval.
Alan: "Áno, ale nie, pokiaľ ide o samotný text skladby. Je to iba názov skladby. Zdalo sa mi to vtipné. Hlbší zmysel v tom však nehľadajte."

Pri inej príležitosti dodal: "Áno, je to pravda, som tak trochu "control freak". Myslím, že každý, kto je v niečom zanietený, bude mať kúsok z tejto vlastnosti."

Svojho času zahviezdil aj Fletch: "Alan nás nikdy nemal rád, myslím ako ľudí. On vlastne nemal rád nikoho. Nemal ani skutočný priateľov a podobne." A dokonca Martin, pri jednej príležitosti označil Alana za egocentrika, či mizantropa.

Alan: "Možno je v tom kus pravdy, ale považovať ma za mizantropa, to už je troch cez čiaru. Áno, nedisponujem celou armádou takzvaných "kamarátov", pretože bláznov vedľa seba nestrpím a takisto netrpím sebadôverou, aby som potreboval pri sebe zástup pätolízačov. Vyberám si, s kým budem udržiavať styky a s kým nie. Martin mal asi na mysli skutočnosť, že som bol často cynický a sarkastický, čo je viacmenej pravda! Mňa to tak baví a vcelku mi trvalo, než som si uvedomil, že humor, a obzvlášť sarkazmus, je najlepší spôsob, ako zvládnuť zložité, či konfrontačné situácie."

Neskôr Martin uviedol: "Viete, v období, keď bolo všetko o žúrkach a oslavách, to bolo všetko asi o falošnej dôvere, ale aj Alan musí uznať, že s nami musel zažiť kopec zábavy."

Nuž, aj toto vyjadrenie je dôkazom, ako sa málo navzájom poznali a ako málo spolu komunikovali. A zároveň je dôkazom toho, ako si aj Martin s odstupom času uvedomil, že niektoré vyjadrenia na Alanovu adresu boli trochu tvrdé.

Tie "súboje" dlhú dobu zvádzali medzi sebou iba Martin, Fletch a Alan, zatiaľ čo Dave sa k tomu všetkému v podstate nevyjadroval.

Alan: "Od Davida som nemal žiadnu odozvu, ale keď sa nám s Hep narodila Paris, poslal nám veľkú kyticu kvetov a tu a tam sme sa s ním, krátko potom, aj videli. Som si istý, že mojim dôvodom odchodu rozumel a čo sa celej situácie týka, zachoval sa ako skutočný gentleman. Nakoniec, ja som sa nikdy s nikým z Depeche Mode nehneval. Dodnes mám skvelý vzťah s Davidom a takisto aj dobré obchodné vzťahy s kapelou."

Dave sa spočiatku otázkam ohľadne Alan vyhýbal, ale v roku 1997 povedal: "Myslím, že k tomu došlo v období nahrávania albumu SOFAD. Alan vtedy odviedol množstvo práce a bolo to skôr o našom prístupe, "ak to chceš urobiť všetko, dobre, urob to." Lenže ani z druhej strany nezaznelo, "Héj, ja som to celé odmakal a čo za to?". Viete, v tejto kapele má ego dosť významnú pozíciu. Takže sa to dostalo do bodu, kedy asi zaznela myšlienka "Toto všetko som urobil ja, no myslím, že aj tak nemám žiaden rešpekt". A to je naozaj smutné, ale myslím, že Alan urobil to, čo urobiť musel. Viete, ja mám Alana veľmi rád. Veď nakoniec s nami fungoval takmer 15 rokov. To už akoby sme boli rodina, bratia. A viete, ako je to medzi bratmi. Niekedy brata znenávidíte a poviete veci ako "zmizni mi z očí", ale to niečo špeciálne, čo je medzi Vami, to zostáva naďalej."

V súvislosti s albumom "Ultra" Dave v roku 2001 povedal: "V tom, čo sa nám podarilo vytvoriť mi však chýba jedna veľká časť - líder, hudobný a pre mňa bol takým lídrom Alan. Ostatní mohli namietať, že všetko až príliš kontroloval, ale on tak pracoval preto, že tomu všetkému absolútne veril a muzikantsky do toho dával absolútne všetko, čo môžete dnes počuť na jeho vlastných nahrávkach. Mňa taký prístup veľmi inšpiruje. Jednuducho mi chýba."

V roku 2003 reagoval nasledovne: "V tom všetkom, čo dnes robíme po hudobnej stránke mi chýba Alanov prístup, no rovnako mi chýba ako priateľ. Zo všetkých v kapele som práve od neho vždy cítil najväčšiu podporu a dnes by som si prial, keby som vtedy bojoval o to, aby s nami zostal. To, čo Alan naozaj chcel bolo, aby sa Martin zastavil, otočil a povedal mu, "To, s čím si prispel, je skutočne skvelé". Lenže Martin nie je z tých, ktorí súkajú komplimenty z rukáva."

Alan: "Dave je veľmi veľkorysý a myslím, že vo svojich vyjadreniach úprimný. Myslím, že mu príde trochu divné, keď teraz pracuje s toľkými novými ľuďmi. Povedal o mne veľa pekného, z čoho som mal skvelý pocit. A hoci som šťastný v tom, čomu sa venujem dnes, takisto mi chýba jeho prítomnosť."

Napriek všetkému nedokázali Alanove rozhodnutie pochopiť ani ľudia, ktorí s ním udržiavali blízke kontakty. "Neviem, prečo sa Alan rozhodol z kapely odísť," povedal Steve Lyon. "Samozrejme som o jeho pláne vedel skôr, než sa to dozvedela verejnosť. Neviem, či to povedal predtým aj niekomu inému, ale mne áno. Osobne si myslím, že to bolo dosť nešťastné rozhodnutie, pretože pracovné vzťahy fungovali a keď k tomu pridáte ten úspech ... keď sme spolu pracovali, bolo to až neuveriteľné. Je skutočne škoda, že z kapely odišiel. Niekedy sa veci musia pokaziť, aby sa neskôr opäť zfunkčnili. Takže počkajme a uvidíme. Boli spolu už pekne dlho. V kapele prevzal až príliš silnú vedúcu úlohu a je škoda, že už spolu nedokážu spolupracovať."

Niektorí z fanúšikov, ako aj novinárov, mali svoje teórie o Alanovom odchode. Špekulácie sa doslova vymkli spod kontroly a dokonca sa nájdu takí, ktorí dodnes tvrdia, že Alan bol v kapele platený menej, v porovnaní s ostatnými. Alan však toto rázne odmietal: "Vydavateľské honoráre boli vyplácané tomu, kto skladbu napísal. Nahrávacie honoráre sa ale rovnomerne rozdelovali medzi členov kapely. Takisto sú mi dodnes vyplácané tantiémy za akúkoľvek nahrávku, na ktorých som sa podieľal, v tomto smere kapela nič nestopla, takže sa to týka všetkého od obdobia CTA - SOFAD. Kým sa tieto nahrávky budú predávať, budem na nich aj ja zarábať."

Alanov odchod z kapely bol medzi fanúšikmi, v roku 1995, témou č.1. Ďalšou významnou témou bol samozrejme Dave Gahan. Ten v auguste podstúpil ďalšie liečenie. "Keď som sa potom vrátil domov, po nejaké veci, našiel som dom doslova vybielený."
Zmizlo všetko, jeho Harley-ka, štúdiové vybavenie, hi-fi systém, všetko, ešte aj sada príborov. Dom bol napojený na bezpečnostný systém, takže sa o tom musel "postarať" niekto, kto kód poznal. Dave zostal bezradný a tak sa ubytoval v hoteli Sunset Marquis, ktorý bol feťakom veľmi dobre známy.

Dave: "Zavolal som mame a tá mi povedala o tom, ako jej Teresa narozprávala, že som nebol na žiadnom liečení, že som sa ani nepokúšal zostať čistý, ako som sľúbil a pritom som sa naozaj snažil a robil som všetko, čo som mohol. Veľmi rýchlo som sa dostal k alkoholu, vypil veľa vína a vzal si množstvo tabletiek. Následne som šiel do kúpelne a tam som si podrezal žili. Bol tam so mnou jeden kamoš ... Dnes si spomínam, že som uprostred telefonátu s mamou povedal, aby chvíľu vydržala na linke, že sa hneď vrátim, šiel som do kúpelne, podrezal si žili, rany si omotal uterákmi, vrátil sa k telefónu a povedal som, "mami, už musím ísť, veľmi Ťa ľúbim." Sadol som si vedľa kamoša a predstieral, že sa vôbec nič nedeje. Uvolnil som ruky a cítil, aby mi vyteká krv."

Tento príbeh má však aj svoju druhú verziu. Podľa nej bol David sám, ale vedel, že ho má prísť navštíviť nejaký kamarát. Neskôr, či už na príkaz nahrávacej spoločnosti alebo manažmentu kapely, uviedol, že sa "nešťastnou náhodou" zranil, že za tým nebol pokus o samovraždu.

Dave: "Každopádne, na druhý deň ráno som sa prebudil na psychiatrickom oddelení, pripútaný k lôžku vo vystlatej cele. Najskôr ma napadlo, že som už asi mŕtvy, ale neskôr ma psychiater informoval, že pokus o samovraždu je v Kalifornii považovaný za trestný čin. Tak ma zatkli preto, že som sa chcel zabiť! Som rád, že sa na tom môžem dnes už len zasmiať. Veci sa však naďalej zhoršovali. Nasledovali ďalšie predávkovania, prebúdzania v tých najhorších štvrtiach mesta, na trávniku, bez oblečenia, okradnutý ... Ale vždy sa tam nakoniec objavili ľudia, ktorí ma vyzdvihli a postarali sa o mňa. Jednoducho, boli to tie najhoršie miesta, aké si len dokážete predstaviť. Zvykol som chodiť do kúpelne, tam si niečo streliť a keď som sa vrátil, dvihol som ruky a povedal, "30 sekúnd som bol čistý!""

Napriek všetkým okolnostiam začala kapela, v septembri 1995, nahrávať nový štúdiový album. Pôsobilo to dojmom, akoby šlo o nejaký vzdor. Martin si uvedomil, že Alan v podstate nepatril k pôvodným členom kapely a možno by bolo správne pokračovať aj bez neho. Tak sa rozhodol ísť do toho a možno chcel Alanovi dokázať, že aj on je schopný vyprodukovať kvalitnú DM nahrávku, samozrejme bez neho.

Fletch neskôr túto domnienku potvrdil: "Skôr si myslím, že to bol pocit niečo si dokázať, tak ako keď nás kedysi opustil Vince. Bola to pre nás výzva a myslím, že nás to podporilo v tom, aby sme veci robili lepšie."

Citáty z toho obdobia však naznačujú, že to až také jednoduché, ako sa prezentovalo, nebolo. Museli si dokonca povedať veci, ktoré nie vždy vyzneli diplomaticky.
Martin: "Alan bol pre kapelu veľmi dôležitý, obzvlášť na posledných dvoch albumoch. Bol to práve on, kto strávil väčšinu času za počítačom, niekedy aj do štvrtej rána. Vzal si na starosť väčšinu z produkčných vecí ... takže je pre nás teraz veľmi dôležité nájsť podobnú osobu."

Tou osobou sa ukázal byť Tim Simenon, ktorého si vybrali ako producenta albumu "Ultra". No kým vyššie uvedený Martinov citát Alana chválil, ten ďalší všetko príjemné zničí: "Odkedy Alan odišiel, tak pracujeme ako omnoho kompletnejší tým. Dnes by som kapelu opísal ako jedna veľká rodina. Alan nás opustil v podivnom období. Vtedy sme nerobili vôbec nič. Prakticky nás opustil na konci nášho posledného turné, nie v čase, kedy by sme boli spolu, či sa rozhodovali o začatí opätovného nahrávania. Myslím, že po poslednom turné mal zrejme pocit, že už má toho všetkého dosť a chce z kapely odísť, no takisto si chcel dopriať čas na rozmyslenie."

Fletch: "Nebol som si istý, či chcem naďalej fungovať v kapele bez neho. Mal som pocit, že sa mu od ostatných v kapele nedostávalo dostatok rešpektu. Nakoniec, teraz je rozhodovací proces v kapele jednoduchší. Kde sú traja, tam jednoducho rozhodnutie vzniknúť musí."

zdroj: depechemodebiographie.de