10 minút v izbe č.242

Rozhovor s Martinom v berlínskom hoteli Grand Hyatt. Vedeli ste, že je fanúšikom belgických Front242? Tesne pred rozhovorom si sms-koval s Douglasom z Nitzer Ebb, ktorí na budúci rok plánujú spoločné turné práve s F242.

Martin: Ale inak vôbec neriešim, že som v izbe č.242 :)

Ako si spomínaš na Tvoje berlínske obdobie v 1980tych rokoch?
Bolo to dosť mrazivo. Omnoho chladnejšie, než v Británií. Spomínam si, ako som sa sám poflakoval po baroch a vo veľkom konzumoval Weissbier. A takisto si spomínam, ako som sa s niekým pustil do bitky a dotyčný ma pritlačil k stene biliardovým tágom. Vládla tu v tých časoch výnimočná atmosféra.

Narodil si sa v roku, kedy bol postavený Berlínsky múr, v roku 1961
Presne tak. A dnes som schátraný, ako ten múr :)

Pred 25 rokmi som robil rozhovor s Tebou a Fletchom v Stockholme. Spýtal som sa vtedy Fletcha na jeho rolu v kapele a vtedy mi odpovedal, že čo odišiel Alan, bola jeho pozícia v kapele omnoho dôležitejšia. Ako uviedol, "Dave s Martinom by ako duo do štúdia nikdy nevošli." No, a dnes ste duo ...
To bolo pekne dávno. Veci sa zmenili. Bohužiaľ, dnes sme starší. Ale s vekom prichádza aj múdrosť a myslím, že sme sa naučili v našom vzťahu lepšie orientovať. Dnes máme k sebe bližšie.

Uvažovali ste po Andyho smrti o ukončení kapely?
Nie, totiž plán bol nastúpiť do štúdia v termíne, ktorý neskôr padol na siedmy týždeň po jeho skonaní. Samotné skladby už boli dokončené. Andy by bol spolu s nami v štúdiu. Rozhodli sme sa pokračovať a pre nás bolo fájn mať niečo, na čo by sme sa mohli sústrediť.

Čiže hudba sa stala súčasťou Vášho smútku?
Vieš, pracovať v štúdiu, to bol dobrý pocit. Hlavne byť zaneprázdnený, obzvlášť po tak dlhom čase strávenom doma počas pandémie. A je fájn pocit prísť sem, medzi fanúšikov a pripomenúť si tak, aké to je fungovať v kapele.

Kedy si sa naposledy rozprával s Fletchom?
Dva týždne predtým ako skonal. Bavili sme sa o tom, ako sa čoskoro uvidíme a pustíme sa do nahrávania nového albumu. Bol plný očakávania. Vtipné na to je ... teda, nie je to vôbec vtipné, ale mal som stretnutie s našim spoločným účtovníkom. Povedal mi, "Bol som s Andym minulý týždeň, vyzerá skvele!" A na druhý deň bol mŕtvy.

Tému "Memento Mori" možno nájsť v mnohých Vašich skladbách, obzvlášť vo "Fly On The Windscreen". Budete ju hrať na turné?
Ešte sme sa nebavili o tom, ktoré skladby budeme hrať, ale budem na to pamätať.

Prosím, keby sa to dalo.
"Death´s Door" by mohla takisto fungovať.

Aký veľký tlak cítiš pri písaní nových skladieb?
Veľký. Keď sa pustíte do písania nového albumu a zízate na ten čistý papier, ten tlak je obrovský. V tom momente si ani neviem predstaviť, že by som mal napísať celý album. Začnem len s jednou skladbou, na nej pracujem nejaký čas, a keď sa mi takto podarí napísať niekoľko skladieb, zrazu si všimnem, že sa tam rysuje nejaká téma. Pri práci na tomto albume sa však motivácia hľadala veľmi ťažko. Aby som dokázal niečo vyjadriť, potrebujem nové vnemy, no počas tých dlhých mesiacoch počas pandémie som sa pohyboval iba medzi mojim domom a štúdiom.

Kde vidíš Depeche Mode o 20 rokov? Budete koncertovať, ako to stále robia Rolling Stones alebo sa necháte nahradiť hologramami ako ABBA?
Ja dúfam, že v tej dobe už bude niečo lepšie, ako hologramy.