45 rokov “Dreaming Of Me”

Mimochodom nealbumový singel, čo som iba pár rokov dozadu nevedel. Akurát Sire recodds a niektoré mutácie albumu Speak and spell od Mute records ho obsahujú namiesto I sometimes wish I was dead a u nás sa šírili tieto verzie albumu, preto som bol v tomto omyle. Asi jeden, možno jediný singel, ktorý nebol remixovaný. Nebol k nemu natočený ani videoklip.

Keď som začínal počúvať DM v roku 1986 a dokopy som ešte žiadne poriadne nahrávky nemal, dostal som sa k výborovke The Singles. Tie piesne z roku 1981 ešte pre mňa neboli ten pravý DM. Ale najviac sa mi páčila práve Dreaming Of Me. Na rozdiel od New Life a Just Can’t Get Enough bola pre mňa najmenej odrhovačka (samozrejme to myslím relatívne). Viac sa mi zdala už taká trochu melancholická, ako tie dve. Takže dodnes patrí z tých začiatkov medzi moje obľúbené.

Jozefst a to, že je to mimo albumový single bolo fakt aj pre mňa veľké prekvapenie. A síce nebol vydaný žiadny mix, predsa len na nejakej verzii albumu je predĺžená verzia, asi o 15 s. A nekončí do stratena, ale s takým zvukom na konci.
Ono poriadny mix nebol ešte ani napr. na See You a Now, This Is Fun. Sú len ledva pozorovateľne predĺžené (napr. na rozdiel od Just Can’t Get Enough, čo je už plnohodnotná extended verzia). A prekvapujúco ani Blasphemous Rumours.

jozefst [#1]:
Mimochodom nealbumový singel, čo som iba pár rokov dozadu nevedel. Akurát Sire recodds a niektoré mutácie albumu Speak and spell od Mute records ho obsahujú namiesto I sometimes wish I was dead a u nás sa šírili tieto verzie albumu, preto som bol v tomto omyle. Asi jeden, možno jediný singel, ktorý nebol remixovaný. Nebol k nemu natočený ani videoklip.

Este minimalne dva single neboli remixovane: Blasphemous Rumours, See you a povedal by som aj Little 15 vo svojej dobe.

Ozaj, aj Little 15. V tomto kontexte neriešim neskoršie remixy. Ide o kontext vydania singla a mixov k nemu v danom čase.

No kým pri prvom singli je to ešte také pochopiteľné, veľmi sa čudujem hlavne pri Blasphemous Rumours. To už bola mixová doba v plnom prúde, veď vychádzali také podivné veci ako napr. Are People People?, On-Usound Science Fiction Dance Hall Classic, o rok neskôr Metal mix, Slow mix a kopa iných. Blasphemous Rumours je pritom bohatá na zvuky a vyhrať by sa s ňou dalo všetkými smermi. Ale akosi ju to obišlo. Možno už nebol čas, turné, iné príčiny? Neviem.

Tu je Dreaming of Me s tým iným koncom:
https://www.youtube.com/watch?v=5igNagQW-hw&list=OLAK5uy_lhcMygqvPRXjYX_d1MYQlQQIxr0ObCFt8
Má 4:01 min, singlová verzia má 3:44 min.
To keď som prvý krát počul, netušiac, že to tak bude, normálne som sa smial od radosti. Bolo to také milé, aj vtipné prekvapenie.

Ice Machine je tiež asi o 10 s dlhšia, ale už bez nejakej zaujímavosti na konci.

@Walking in Secret Garden, to čo spomínaš ohľadom zakončení Dreaming of me, tak to je verzia bez Fade outu. O tomto som vedel. Na The singles 81-85 je skladba už s fadoutom.

@Rajny, áno máš pravdu. See you, tá vyšla v extended verzii, ale je to skôr verzia predĺžená o pár sekúnd a remix, aj keď som sa omylom nazdával to vlastne nie je. Blasphemous rumours nebola remixovaná a Little 15 oficiálne nie, ale niečo sa mi marí, že ju mali zremixovanú, ale nevydali ju, až asi v nejakom boxete ako raritu a jedná sa o tento remix Little 15 (Bogus Brothers Mix) a nachádza sa v špeciálnom boxe na poslednom 15 disku kde sú rôzne nevydané remixy a rarity a dokonca 15 v poradí. Mal by to byť oficálny box set: https://thecomplete.depechemode.com/

Samotná skladba Dreaming of me vyšla iba s A a B stranou bez nejakého 12” singla, na ktorom by boli remixy týchto skladieb, alebo nejaké iné veci. To už začali DM robiť od nasledujúceho singla New life. Vždy vyšiel 7” singel a aj 12” na ktorom už bolo niečo navyše v podobe remixov, live záznamov alebo nejakej napríklad nealbumovej skladby.

Samotná skladba Dreaming of me je čistý syntetický pop hraný na syntenzátoroch plus predpokladám automatický bubeník, trochu iný, ako v tej dobe robili Ultravox, Visage, Soft cell alebo OMD. Taký veselý, bezstarostný. Ice machine je klasická depešácka b strana singla, ktorá je silnou skladbou, tak ako to u nich bolo vždy.

Rok 1998, vychádza The Singles 86>98, Camden žije svojím temným synth-popovým pulzom, ty stojíš v Electric Ballroom v Camden Town na DM promo party a DJ dá otázku:

Prvý singel od Depeche Mode?

Ty bez zaváhania:

Dreaming of Me.

Hotovo. Vyhrané.

A domov ideš so cd, The Remixes 86–98 – čo je dnes už poctivý kus histórie….

Ono zaujímavé je aj pozrieť sa na to, tak trochu “opačne”, ktoré nesinglové piesne vyšli aj v iných verziách. Čiže piesne z albumu, ktoré nevyšli na singli, ani na B strane.
Najskôr som si pomyslel, že tých bude asi dosť, ale nakoniec som zistil, že ani nie. Tak zhruba napr.:
My Secret Garden
Something To Do
Black Celebration
It Doesn’t Matter Two
To Have And To Hold
Nothing
Rush
Higher Love
...
(neskoršia éra sa mi už nechce mapovať)
Paradoxné je, že z tohto pohľadu sa zvyčajne B stranám (ktoré sú pre bežnú verejnosť najviac nedostupné) dostalo väčšej pozornosti, ako nesinglovým piesňam na albumoch (ktoré široká verejnosť ešte ako tak pozná, pretože albumy si kupujú aj nie vyslovene iba naj fanúšikovia DM).

Ghost101
Fíha, ale ak som dobre vyčítal, tak to je dosť  vzácnosť, nie?

Mute MUTE L5
UK “The Remixes 86>98” promotional CD, released 1998. This is a promotional release, and was not for sale.

Nie normálne vydané CD, ale iba promo.

jozefst [#1]:
Mimochodom nealbumový singel…

US verzi albumu nelze brat jako tu nespravnou verzi, proto Dreaming Of Me neni dobre vnimat jako nealbumovy single, byl to single z US verze desky a historicky prvni single kapely. Ano taky jsem odkojeny US verzi.

@bob, ja beriem za kmeňovú verziu album ktorého verzia bola vydaná v krajine, z ktorej skupina pochádza, v tomto prípade UK verzia a to že Dreaming of me je nealbumový singel som zistil nedávno. Aj ja som bol odpojený na US verzii. Ono sa to tak niekedy robilo, že v UK a USA vychádzali iné verzie albumov. Napríklad singel Stripped / But not to night vyšiel v USA u Sire records obrátene. Keď raz Juraj Čurný pustil v reláci venovanej DM I sometimes I Wish I was dead, tú skladbu som paradoxne považoval za raritu a pritom na US verzii je nahradená skladbou Dreaming of me. Ale to bolo cca pred vyše 20 rokmi.

Edit:
Tú skladbu Dreaming of me mám veľmi rád. Raz som počul asi prvý krát asi na kazete ich prvú výberovku The singles 81-85 a táto skladba tam bola zjav.

@jozefst [#11]:

Singly z prvni desky jsou:

“Dreaming of Me”
Released: 20 February 1981

“New Life”
Released: 13 June 1981

“Just Can’t Get Enough”
Released: 7 September 1981

Jedna vec se kterou u Dreaming of me bojuji:

Gahanuv vokal si vyrazne slape na jazyk, predpokladam ze vyrazovy zamer Gahana to nebyl, jakoze zpivat jako retard, zrejme se jedna o technickou chybu ke ktere dochazi pri spatnem nastaveni komprese studioveho mikrofonu.

Milujem tento singel a stále vie emočne na mňa zapôsobiť. Je tam všetko, čo robí DM pôsobivé a aj malé nedostatky sú v poriadku. Veď je to DM - tam idú vždy silné stránky ruka v ruke aj s tými menej vydarenými…
V kútiku duše som veril, že ho na niektorom z posledných turné oprášia a dajú mu nový šat aj s čistými vokálmi…
Nuž ostáva mi veriť, že sa DM k nemu ešte raz vrátia a kto vie? Možno budú rezidenti v novej “Sphere hale” v Las Vegas. Všeličo sa povráva… Čo večer, ťo jeden album aj bonusmi a dosiaľ nevydanými vecami…

Inak Depeche mode a to nepreháňam sa stali legendou a jednou z najväčších kapiel z obdobia new romantics, kde sú dnes Ultravox, ktorí mali umelecké albumy v porovnaní s “primitívnym syntetickým popíkom” Depeche mode na singli Dreamig of me v tom období, kde sú tie vtedajšie hviezdy? Ok neberiem v úvahu úmrtia členov kapiel. Ale kde je dnes OMD, ktorí vydávajú slušné albumy a mohli by sme menovať aj kapely z neskoršej vlny synthpopu. Kde je Alphaville a imm podobní? Ok, Pet shop boys si zachovávajúsvoju tvár. Ale Z Depeche mode sa stala legenda v svojom žánri, ktorá dokáže na rozdiel od spomenutých kapiel stále vypredávať štadióny. Nebáli sa riskovať a meniť žáner tak, ako ich veˇký idol Bowie, ktorý bol najväčší umelec v popmusic a prekonal aj toľko ospevovaných The Beatles, ktorí okrem pár sólových avantgardných projektov čo bolo minimum si hrali už štandardný poprock ako Hpe of the liverence. Ale Bowie mal vlny pop, avantgarda, pop, avantgarda a posledný album Blackstar je jeho rozlúčka, lebo vedel že zomiera a aj to vedel pretaviť do umenia. Milujem inak tento prvý sigel Depeche mode. Áčko durová veselá skladba a Béčko molová Ice machine. Punk v tom období keď to vydali už sa vyčerpal, prišiel post punk a syntenzátorová hudba. Treba si uvedomiť že Depeche mode nie sú nejaká zabudnutá kapela, ale legendy tak ako Metallica vo svojom žánri heavy metal.

A tu je nádherná coververzia Ice machine v podaní Röyksopp a Sussane Sundfor:
https://www.youtube.com/watch?v=hFPlGDKgiYc

Edit:
Poskladajte si za sebou Dm albumy MFTM, Violatro, SOFAD, Ultra, Exciter, Playing The angel, to sú rozdielne hudobné elktronické štýly. A to, začínali s nejakým popíkom alá Dremain fo me. Preto prežili a sú legendy!

Nedavno som s uzasom sledoval dokument o kariere Sparks, Martin ich tvorbu miluje, a mal som pri nich silny pocit, ze sa nimi v jednej veci inspirovali aj DM, teda hlavne Martin. Bratia Maelovci si vzdy isli svoje a dodnes idu. Kaslali na standardy, na aktualnu scenu, to, s cim prisli Kraftwerk, to Sparks ponukli uz par rokov pred nimi a potom ten styl zasa opustili a presli na nieco ine ... a DM si robili tiez veci po svojom, hoci debut bol este silne pod Vinceovym vplyvom, dalej to uz bolo v style Sparks, ale myslim v zmysle, ze DM si razili svoju cestu. Vzdy urcovali tempo, ktore si ale svet uvedomil az po tom, co DM uz zasa urobili inu otocku ... A to je na nich dodnes fascinujuce, ako aj na vsetkych kapelach, ktore sa vobec nedrzali aktualnych trendov alebo snazili sa vidiet za horizont. A som strasne rad, ze DM su kapela, ktora je vzdy niekde vpredu, este aj pred svojimi fanusikmi, ktori tiez dokazu nalezite ocenit ten ktory album az po nejakom case, ked hudobne “vyzreju” ... Dreaming Of Me ma v sebe krasu jednoduchosti a ku cti mu sluzi skutocnost, ze pustit si tuto skladbu dnes nie je ani smiesne, ani “out”, ale jednoducho stale “in” ... je to ako ked si clovek pusti “Blue Monday” od New Order ... ta skladba z fleku zacne vsetko burat a aj po tolkych dekadach je to valec!!! A mozno to takto citim iba preto, ze electro, synth a technopop jednoducho milujem a vzdy milovat budem

@Monghi, Martin zaradil skladbu od Sparks Never turn you back on kother Earth na svoju prvú sólovku a ikonickou ba až artovou skladbou od Sparks je This town ain’t big enough for both of us. Páni zažili slávu v 90-tich rokoch so skladbou When do I get to sing ‘My Way’. Sparks sú američania a fungujú stále. Depeche mode skladbu od Sparks Never turn your back ak sa nemýlim, opravte ma hrali v svojom sete na ich legendárnom turné Music for the masses tour z ktorého sa natočil legendárny film 101. Overoval som to bolo to napríklad v Japonsku.

Inak u Depeche mode sa človek pýta, prečo potencionálne hity dávali na b strany singlov, Ice machine je silná skladba, b strana prvého depešáckeho singla Dreaming of me, paradoxne nealbumového, a je to aj na wikipédii, keďže sa počíta Uk verzia albumu.

jozefst [#17]:
Dreaming of me, paradoxne nealbumového, a je to aj na wikipédii, keďže sa počíta Uk verzia albumu.

Je to jedno, ale Dreaming Of Me je albumovy single, UK a US verze se nerozdeluji, je to jeden vrh.

Heslo znie : “Nehanbiť sa!”. Monghi to už napísal asi tisíckrát a hlavne Dave občas nechápe, že turné slúži ako biznis pre skupinu, ktorá im zabezpečuje privilegovaný život, tak keď sa chcem fanúšikom zavďačiť, tak kua vytiahnem stojan na noty, kde budem mať texty, resp. v jeho prípade má tú čítačku textov ako falošný pódiový reprák, nalistujem (kliknem) tam “Dreaming of Me” alebo aj “PEOPLE ARE PEOPLE”, Martin to odráta, stačí gombík a hudba ide z pásky a Dave (aj Martin) naživo. Takto viem zahrať všetko takmer isto na prvú... Možno si ju teda raz strihnem na zvukovej skúške, aby som nepôsobil rozpačito… Viem si prispôsobiť aj tóninu, t.j. dám to nižšie, keď potrebujem, aj keď starý DM je vo väčšinou v jednej (monotónnej) hladine…
Keď to vedia kapely, ktoré sú výlučné “živé” a zahrajú fanúšikom o čo ich doslova požiadajú priamo na koncerte, tak tu nevidím dôvod prečo nie?
Zvlášť prvý singel je symbolika, nech už ho zložil ten alebo onen…
PS: Nik nechce, aby hrali “Význam lásky”, keď žiadny neexistuje…

@tommy [#19]: Casto jsem si rikal kde je problem, Robert Smith s kapelou zahraje snad vsechno, po nejake priprave ta je jasny, s odstupem myslim ze je to stylem te pripravy, DM jedou od zacatku dost slozitou pripravu a veci kolem moc resi, dnes by uz nemuseli, neverim ze se nenajde nikdo kdo by jim umoznil pracovat flexibilne, myslim ze ani Alan by jim nedal s pripravou kosem. Koneckoncu, jsou schopni hrat jako rock live band s Gordenem na basu, nevadila by mi jakakoliv pisen zahrana v rockovem havu. Nic nemuze byt horsi nez But Not Tonight na klavir, ano rarita, ale je to skoda.

Položil si dobrú otázku: Čo je viac na koncerte ? Či na “kosť obnažená” b-strana alebo plnohodnotná staršia pieseň v novom (sprznenom) šate s nepresvedčivým vokálom?
Kto z nás by nebral ako prídavok po hlavnom setliste “bare version:  Clean, Stories of Old, Watiting ... milovanú Surrender a pod. ? ” . Dám si na catwalk dve gitarové (vyššie) stoličky, zvolím intímnu atmosféru a spustím Clean…
DM sú už rešpektovaní velikáni hudby, takže prizvať si špičkových (aj slávnych) gitaristov či multiinštrumentalistov by asi nebol problém… Načo stáť v stojatých vodách? Príde mi to ako: Močím si nohy v bahnitom Balatone a predstavujem si, že som v čistom Jadrane…

Vďaka DM som sa naučil podrobnejšie sledovať diskografiu a aj 7 ‘’ single, lebo ich b strany sú proste geniálne. V jenom článku o nich na začiatku 90toch rokov spomínali skladbu Work hard a nevedel som, že takú majú. Ok, je to B strana singla Everything counts. Inak takto to bolo aj so singlom Dreaming of me/Ice machine, aby som po rokoch zistil a je to aj na wikipédii, že je to vlastne nealbumový singel. V USA sa proste nahrávacia spoločnosť rozhodla, tak ako sa rozhodla a to je aj v príápade singla Stripped/But no the night. V USA ho vydali opačne, ale do úvashy sa berie vydanie v UK, takže á strana singla nie je But not tonighrt, ale Stipped.
Inak tu je zdroj čo sa týka prvého depešáckeho singla že je non-album single: https://en.wikipedia.org/wiki/Depeche_Mode_discography

Tak keď si to reálne predstavíme, že bývame v Anglicku v roku 1981. Kupujeme si SP a LP. Vo februári Dreaming of Me. V júni New Life a nakoniec v septembri Just Can’t Get Enough. Skupina sa nám zapáči a tak si v októbri kupujeme aj jej prvý album Speak And Spell a Dreaming of Me nikde.
Neviem, či by bežný človek vtedy v Anglicku riešil, že hneď na druhý deň 06. 10. 1981 sa v USA dá kúpiť trochu inak poskladaná LP. Ako nevravím, že je to nemožné, ale neviem, či je správne pozerať sa na to z dnešného globálneho pohľadu. Ani či tie LP z USA sa bežne dali potom kúpiť aj v Anglicku. 
Skôr by som sa prikláňal v tej dobe z pohľadu bežného človeka v Anglicku, možno v Nemecku a pod., že Dreaming of Me na albume jednoducho nie je.
Inak zaujímavé pre mňa, že všetky single vyšli ešte pred LP, nie ako neskôr už niečo pred, niečo po. Aj pri A Broken Frame ešte vyšli všetky pred. Až od Construction Time Again už nie.

Vznikali tak zaujímavé situácie z hľadiska postupnosti. Že napr. inštrumentálne verzie My Secret Garden vyšli skôr, ako normálna verzia na LP. Podobne Any Second Now.
Niekedy sa tak zasnívam a predstavujem si, ako sa s tými piesňami zoznamujem v reálnom čase a ako to na mňa pôsobí. Napr. že počúvam Any Second Now (Voices) na LP a tam začne Martin spievať. Mohli to byť super zážitky.
Neskôr napr. aj To Have And To Hold (Spanish Taster) vyšla skôr, ako normálna verzia na LP. Teda aspoň si myslím, pokiaľ aj maxi Never Let me Down Again vyšiel ešte pred albumom, tak ako aj singel.

Prvni desku si bez Dreaming Of Me neumim predstavit, US verze byla zaroven mezinarodni edice, UK verze byla vydana jen v Britanii.

Tak nebo tak, I Sometimes Wish I Was Dead se na desku vubec nehodi, i kdyz reprezentuje obdobi pred prvni deskou.

Hm, ale zaujal ma ten fakt, že už pri prvom albume nebol súčasťou (v niektorých verziách) prvý singel. Pravdupovediac, mňa táto filozofia zaujala a keby som bol umelec, tak sa jej držím dosiaľ by som vydával štúdiové albumy, bol by to môj poznávací znak.
Pamätám si, ako som vo februári r. 1993 vo verejnej knižnici sedel a počúval nový singel DM “I FEEL YOU” aj s úžasným béčkom a tak v duchu si vravel, že toto sa určite neobjaví na albume. Zavrel som si oči a sníval o tom, že toto je len taká ochutnávka, ktorá nás ma naladiť na inú vlnu, ale že tá skutočná búrka ešte len príde… Že DM majú určite v talóne za tie tri roky dostatok piesní, aby nás šokovali… Bože, aký som bol naivný a tak trochu sklamaný, keď prišla realita v podobe tracklistu SOFADu. Dosť ma to škrelo. My Joy mi neprišla ako silná b-strana. Ak by v tom čase existovala umelá inteligencia, tak by som si vsadil, že to zložila ona a nie Martin.

A na margo prehodenia singla Stripped v USA - skupina sa mala držať svojho presvedčenia, kto videl film Bohemian Rhapsody a súboj skupiny a majiteľa vydavateľstva o tom, či má byť rovnomerná pieseň prvým singlom, tak pochopí, že tí ľudia vedia o tom “guľové”...
Ale naspäť k téme a čo hovoríte na cover singla ? Taký nadčasový v dnešných korektných časoch, kedy sa do popredia tlačí (často oprávnene) rodová rovnosť... Dúfam, že to nie je odkaz na klonovanie dokonalej ženy?!

No, myslim ze kdyby DM nacvicili par starsich skladeb, klidne i Dreaming s bicima a basou, komu by to vadilo, uprimne akusticke verze byly cool na Violation Tour protoze to bylo neco noveho a Martin mel prostor poukazat na skladbu jako takovou, ale zase ke kapele 60+ se ten song vubec nehodi, je to furt takovy nedosazitelny…

Myslím, že The Beatles vydali skladby, ktoré neboli na abume ale vyšli iba na singli, napríklad ich ikonický singel Penny lane/Strawbery fields forever, alebo skladba Hey Jude. Hey Jude je dlhšia ako Bohemian rhapsody od Queen ale tu nikto neriešil dĺžku skladby na rozdiel od Queen, kde ich ževraj za to moc brali kriticky. Mimochodom David Bowie má pár dlhých, ale veľmi dobrých skladieb ako Cygnet committe, Station to station, alebo Blackstar.

Uzavrel bych to tak, ze domaci UK verzi desky uvedl opravdu nealbumovy single Dreaming Of Me, protoze se na desce jednoduse nenachazi, proc byl bez videa je otazka, ale ani druhy single New Life video nema, snad nekoho napadne se nekdy kapely zeptat, dle meho nazoru na video jednoduse nemeli finance, video ma pouze Just Can’t Get Enough, u mezinarodni US verze desky ktera byla sirena i u nas vsak opravdu evidujeme tri singly, Dreaming of me, New Life a Just Can’t Get Enough.

https://en.wikipedia.org/wiki/Speak_&_Spell_(album)

U odkazu je nutne po zobrazeni v prohlizecii dat slovo album do jednoduchych zavorek, z nejakeho duvodu se to tady prepisuje, asi nejaka ochrana proti spamu, nevim.

Akustické verzie Martinových balád počas Violation tour boli pre mňa ako dar z nebies. Nevedel som sa ich nabažiť.
Ja som za dlhšie skladby, hlavne nech sú melodicky bohaté, vlastne celkovo som za konceptuálne albumy na úkor singlov pre rádiá.
Pred časom som sa “zahryzol” do albumov Madonny a skonštatoval som, že ona je silná v singloch, ale určite nie v albumoch. Taká kráľovná provokatívnych singlov.

Mel jsem obdobi, docela nedavno kdy jsem alba Madonny poslouchal intenzivne, vcetne tech z uvodu kariery a bylo to fajn, energicka zalezitost, studiove perfektne zahrane.

Ted jsem trochu uletel na Kate Bush, vubec ne v souvislosti se serialem z Netflixu, ani nevim jak se jmenuje.

U Kate musim napsat, silne singly, ale desky neuchopitelne, velmi narocne. Oblibil jsem si 12” mix singlu Running Up That Hill, perfektni zalezitost, dale single The Sensual World a epicky duet s Peterem Gabrielem Don ´t Give Up.

Tak to vypada, ze posloupnost vydavani prvnich singlu a desky Speak and Spell byla:

1. Vydani Dreaming Of Me ( bez videa ) - non album single
2. Vydani New Life ( bez videa ) - non album single

Prubezne turne, koncertovani se dvema vydanymi singly

Teprve az po vydani prvnich dvou singlu se slo do studia a dotocila se prvni deska Speak and Spell

3. Vydani singlu Just Can´t Get Enough z desky Speak And Spell - Albumovy single + Video
4. Vydani LP Speak And Spell

———

Z chronologie vychazi, ze album Speak And Spell mel pouze jeden albumovy single a tim byl Just Can´t Get Enough, takto by to melo byt spravne uvadeno.

bob3 trochu som nepochopil, ako to myslíš, že iba jeden albumový singel.
A nevyšiel singel Just Can´t Get Enough ešte pred albumom?
Alebo sú údaje
v septembri Just Can’t Get Enough
v októbri album Speak And Spell
nesprávne?

Vidim to tak, ze prvni dva “non-album” singly byly urcene k uvedeni kapely na scenu, potom co si Daniel overil potencial sli delat desku. Zaroven se da predpokladat, ze oba singly vygenerovaly zakladni rozpocet na desku, vidime ze Just Can´t Get Enough uz ma i video.

No, za predpokladu ze se Just Can´t Get Enough netocil oddelene, ale spolecne s ostatnim materialem v ramci desky, tady bych uz videl klasicky postup, ze se dotocila deska, prvni sel ven single Just Can’t Get Enough a po mesici nasledovalo vydani LP.

Tady jeden spek:

V raných tiscích obalu alba v Jugoslávii neúmyslně chyběla skladba „I Sometimes Wish I Was Dead“ a tyto rané kopie se staly sběratelskými kousky.

bob3 aha, z tohto pohľadu rozumiem.

Walking in Secret Garden: Bud tak, nebo pohled tri albumovych singlu, protoze nahravani prvni desky se udava uz od prosince 1980 kdy se tocil Dreaming Of Me do leta 1981 kdy vysla deska.

Zajimave je taky si uvedomit, ze u DM zname dva vydavatelske modely:

1. Postupne nahravani, vydavani dvou, tri singlu, nasleduje dohravani dalsich skladeb, vydani desky.

2. Vydani pilotniho singlu, maxi-singlu, toceni desky na zaklade predvybranych skladeb vcetne nasledujich singlu, vydani desky a nasledne postupne uvolnovani singlu na podporu prodeje behem turne.

Zavedeni, prechod na druhy model bych datoval od obdobi Stripped / Black Celebration, kdy single vysel v unoru, LP deska hned dalsi mesic v breznu.

Mne nedalo a vypočul som si b strany prvých singlov Erasure a na wikipedii som si pozrel aj ktorý bol prvý singel Yazoo, chcel som si len pripomenúť kontinuitu, keď Vince Clarke odišiel od DM po prvom albume. U Yazoo to bol dokonca singel Only you, čo je podľa mňa jedna geniálna skladba a podľa biografie Vince ponúkal túto skladbu DM, ale oni to odmietli, myslím že urobili chybu, ale zas na druhej strane to tak malo byť. Depeche mode najprv vydali nealbumový singel Dreaming of me, potom to už bol albumový singel New life, skladba ktorá sa už nachádza na albume Speak and spell a je na ňom prvá a myslím, že s týmto singlom vystúpili aj prvýkrát v TV a to v legendárnej Top Of The Pops (ak sa mýlim, opravte ma). Dreamig of me sa umiestnila na úplne začínajúcu kapelu v UK chart na 57 mieste, ale singel New life to dotiahol na 11 miesto v UK charts a Just can’t get enought na 8 miesto čo je raketový štart pre začínajúcu kapelu. UK proste v tej dobe už žilo elektronickým popom, punk mal už svoje po 1977-om legendárnom roku pomaly jeho vrcholnú vlnu za sebou. Nastupuje už ďalšia vlna punkových kapiel, o slovo sa hlási post punk v podobe skupín ako Joy division a The Cure a popri tom sú na vzostupe synthpopové new romantics kapely ako Visage, Ultravox, Soft cell, OMD, alebo Human league. DM si nahrali svoje prvotiny a asi ani nerátali s tým kam to dotiahnu, keďže sa z nich stali po 45 rokoch legendy. Mimochodom ich novú skladbu, aj keď sa jedná o coververziu a to Univerzal soldiers si môžeme ak som to dobre pozrel na webe vypočuť už 6 marca, kedy vycháda charitatívny album War child a som zvedavý ako sa k nej postavili.

Edit.:
Wikipedia je v singografii docvela spoľahlivý ydro. Spomneuli ste tu Madonnu, jej albumz sú docela v pohode, odporúčam najmä Like a prayer a Ray of light, čo sa týka Kate Bush, tak používala jeden na tú ddobu revolučných a aj nejadrahších syntenzátorov a to Fairlight CMI, čo bol syntenzátor, sampler a hudobný program v jednom, stálo to na tú dobu nenormálne penizae. Ako medzi prvými ho vlastnil Peter Gabriel a mal ho ak sa nemýli dokonca Vince Clarke. Na monochromatický monitor sa dalo zapisovať perom.

Dám to tem zvlášť, Depeche mode bola kapela, ktorá sa prirodzene pokúšala o úspech, keby sa im to nepodarilo, skončia v zabudnutí, ale mali vbeľke a obrovské šťastie.

Tu je nejaká ich live verzia Ice machine z ich ranného obdobia:
https://www.youtube.com/watch?v=gM6n8zai5rM

Inka keď sme u toho, na ich prvých turné hrali skladny, ktoré potom nikdy nevydali, napríklad Television set, alebo Reason man, ktorú vydal Vince Clarke už pod názvom Unmarket na albume druhom a poslednom štúdiovom albume Yazoo You and me both. Plus DM hrávali na ich prvých turné aj nejaké covervezie. Inak vynímali sa ich čistým syntetyckým popom, kotrý bol na rozdiel od Ultravox oprostený od umelckosti, proste boli ako The Beatles v ich ranných nahrávkach, čistý pop, ale tentokrát to nebolo hrané na gitarách a v tom sa vymyklali oproti vtedajšej new romantics scéne. Proste Vince Clarke je zameraný na podopé durovékompozície, čo preukázal v Yazoo a Erasue.

Hm a čo si myslíte o texte:

Dreaming Of Me
Light switch, man switch
film was broken only then
all the night, fuse tomorrow
dancing with a distant friend
filming and screening, I picture the scene
filming and dreaming, dreaming of me.
So we left, understanding
clean cut, some were sounding fast
talked of sad, I talked of war
I laughed and climbed the rising cast
filming and screening, I picture the scene
filming and dreaming, dreaming of me.
Quickly, I remember
views that saw a face before
timing, reason, understanding
like Association Hall
filming and screening, I picture the scene
filming and dreaming, dreaming of me.
************************************
Moje snění
Vypínač, přepínač
film byl rozbitý pouze potom
všechny noci, pojistka se spálí zítra
tanec se vzdáleným přítelem
natáčení a křik, malují scénu
natáčení a snění, moje snění.
Tak jsme odešli, pochopeni
čistý střih, občas zrychlení
mluvení o smutku, já jsem mluvil o válce
smál jsem se a mé postavení stoupalo,
natáčení a křik, malují scénu
natáčení a snění, moje snění.
Rychle, já si pamatuji
viděl jsem tvar co jsem o ní dříve mluvil
načasování, důvod, porozumění
jako sdružení,
natáčení a křik, malují scénu
natáčení a snění, moje snění.
********************************
Zvláštne, že už pri prvom silngli sa spomínajú slová (priam témy) ako odlúčenie, smútok, vojna…

Možno ani sám autor netušil, aký nadčasový text napísal (polepil)... Keby v tom čase existovala umelá inteligencia, asi by so “na prvú” napísala podobne. Takže Vince ako vizionár. Normálne si ten text viem predstaviť ako aktuálne geopolitické videnie sveta očami obyvateľky starej Perzie, napríklad…

@tomy: tak tu by som skutocne ziadnu hlboku analyzu ani nerobil ... ved je vseobecne zname, ze Vince daval dohromady niekedy az nezmyselne vety, hlavne aby sa to rymovalo a malo to rytmiku

@Monghi, v biografiách o DMsom čítal, že Vince na prom albume skôr nezmyselne rýmoval a že tie slová nedávajú nejaký hlbší význam a ani tobôž nie metaforicky.

Aby sme to tu mali aj zdokumentované vizuálne Ice machine z turné DM z roku 1981:

https://www.youtube.com/watch?v=gM6n8zai5rM&list=RDMM&index=5

Na b strane singla Dreaming of me neskončil nejaký odpad, ale silná skladba a človek sa pýta, že prečo neskončila na albume, ale na druhej strane to tak malo byť. DM boli silná skupina čo sa týka b strán singlov, kde končili perly, ktoré neboli na albume.

Veď mňa práve zaujalo to navonok nezmyselné “hádzanie slov do rýmov” až z toho nakoniec môže vzísť niečo celkom zaujímavé... Dokonca aj s hlbším významom, či nadčasovým. Celkom by ma zaujímalo, či sa Vince niekedy vyjadril k ich debutu, aj keď si viem predstaviť, že by to asi poňal sebakriticky. Citujem: “Boli sme mladí, naivní, na textoch nám (mne) vôbec nezáležalo, hlavne, že to malo dobrú melódiu…
Ozaj, kto vlastne písal texty pre Erasure? Andy? Vince tvoril iba hudbu?

Mimochodom, keď sme už pri tom náhodnom spájaní slov, tak asi aj Bowie to robil, resp. Nick Cave to tak stále robí a nasl. rozvíja myšlienku na základe toho náhodného spojenia slov…

Ozaj Monghi, nedával si sem niekedy preklady textov od takého slovenského umelca, ktorý sa pohral s významom? Ak áno, bol tam aj debutový album DM? Či si to mýlim s inou britskou legendou, ktorá lieči nielen hudbou, ale i slovom?

Prvý album DM bol skôr Vincová záležitosť, potom ich opustil, ale na Yazoo už išiel v porovnaní s prvotinou DM inú popovú ligu na prvom Yazoo albume Upstairs at Eric’s. To sa priznám schová Speak and spell do vačku. Inak vincove projekty ako Yazoo a Erasure sú po DM moje kapely no 2.

Only You na desce Speak And Spell si neumim predstavit, Stejne tak Ice Machine, nebo Shout!, dobre songy, nejsou horsi nez songy na desce, ale nezapadaji, jiny svet, o I wish I Was nemluve, jeste ze je jen na nevyznamne lokalni UK verzi.

Je zaujímavé, keď som sa pod vplyvom tejto diskusie a témy viac vrátil do začiatkov DM. Napr. mi na YouTube vyskočili, keď som pozeral nejaké odkazy z diskusie, live 1981, potom som prešiel na 1982, 1983 až po 1984. A viac ako inokedy som si uvedomil ten neuveriteľný prerod. Aká tá milá naivita, chvíľami až smiešni chlapci 1981 - 1982 a zrazu už aká iná skupina v roku 1984. Nehovoriac potom ďalej.
Sú to známe veci, ale teraz som to nejako intenzívnejšie prežil.

A zároveň si znova spomenul na piesne, ktoré mám z prvých dôb naozaj veľmi rád. Napr. by som spomenul Any Second Now (Voices), ktorá je nádherná a atmosférou ma vracia do detstva, do nejakej znelky nejakého vysielania pre deti na Vianoce. Alebo moja stále obľúbená Now, This Is Fun. Znova som si pripomenul, že vlastne z albumu A Broken Frame je možno moja naj My Secret Garden a obzvlášť s introm live 1982 sa až slzy tlačia. Atď.

Alebo z nejakého divného uchýleného dôvodu sa mi páči I Sometimes Wish I Was Dead. A hoci je dosť podobná The Meaning of Love tým melodickým prvkom, tak The Meaning of Love ma v porovnaní s ňou z nejakého dôvodu oveľa viac nudí. I Sometimes Wish I Was Dead má nejaký taký zaujímavý šmrnc.   

Ice Machine sa zase neviem nasýtiť na Live 1984 obzvlášť absolútne nádherná vďaka druhému hlasu posledná sloha (She stood beside me once again…).
Trochu škoda The Sun & the Rainfall toho mixu, prevedenia, spôsobu nahrania, či ako to popísať. Ruší ma, že tie bicie sú tak v popredí a spev v pozadí. Ešte viac je to vidieť, ten potlačený spev, v Shout. Viem, že asi zámer, ale z dnešného pohľadu mi to nesedí. Hlavne nádheru The Sun & the Rainfall to pre mňa trochu potláča.

Furt mi neco nestymovalo, uz to mam I Sometimes Wish I Was Dead mi evokuje hit Holky z nasi skolky, bez urazky.

Re: Vokály na A Broken Frame - Okrem iného, sám Dave priznal, že ich zväčša nahrával prechladnutý a posediačky, t.j. bránica nebola celkom otvorená, čo má samozrejme vplyv na výkon ...
Keby aj v týchto časoch Martin zložil “Nothing To Fear”, nemusel sa by sa hanbiť... Stále ju pokladám za jednu z najlepších inštrumentálnych vecí z jeho pera, ak nie celkovo. Spolu s “Agent Orange” a “Stjarna” je v mojej top trojke DM skladieb bez spevu.

tommy, s tými inštrumentálkami sa podpisujem. A keď si ešte uvedomím, že taká bomba ako Nothing To Fear len v začiatkoch jeho skladateľstva. V podstate v tom istom období aj Oberkorn. Obidve keď si porovnáme s takou The Meaning of Love, bolo vidieť aký rozdiel v Martinovi. 
Ešte vôbec asi nevedel, netušil, čo ho čaká, aký druh piesni, ako sa rozvinie. My sme to už vedeli.

Walking in Secret Garden, Oberkorn stavim hodne vysoko.

@Walking in Secret Garden: Hm, práve si mi pripomenul, prečo som tesne po revolúcii vysolil ťažké prachy za jednodňové výpožičky tých tajomných , krásne zalených čiernych boxov DEPECHE MDOE SINGLES 1-6 (DMBX1-6).
Bože, to bola moja tajná záhrada. resp. rajská hudba… Vtedy som prvýkrát počul vyššie spomenuté inštrumentálne veci, b-strany, záznamy z koncertov, ale aj vydarené remixy…
Už v r. 1981-82 sa u Martina prejavovala či započala hudobná dichotómia. Možno mal svoju prvú sólovku čisto s inštrumentálnymi vecami vydať už v r. 1982, bola by to poriadna šupa, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani projekt Recoil. Vedel navodiť príjemne temnú atmosféru a vzbudiť v nej malú nádej… Tajomné a krásne zároveň...
Oberkorn má len malú chybičku krásy - mohli vynechať zátvorku, resp. jej obsah, bolo by to tajomnejšie…
The Great Outdoors - to je spoločná vec s Alanom?
Možno mali v r. 1982 vynechať nahrávanie albumu a skôr vydať E.P. , na ktorom by sa ponorili do temnejších vôd, prípadne to vyvážiť singlami s melancholickejšími náladami (LEAVE IN SILENCE), zaradiť tam MY SECRET GARDEN namiesto nepočúvateľnej The Meaning of love dať Now, This Is Fun ... K tomu tie temné inštrumentálne veci, málo experimentovania (už s Alanom) a ušetrili by jeden rok…
Škoda, že sa Martin veľmi nechce baviť o tých rokoch… Mňa by celkom zaujímal jeho pohľad na časy, keď skladal tie krásne inštrumentálne veci, Alanov (ne)prínos v štúdiu, spoločné tvorenie a Martinove “nadšenie” z toho… Andyho najťažšie hrané party - fakt som mal pocit, že vtedy sa najviac nadrel aj na koncertoch… Boli to proste zlaté časy, veď si len pozrite albumy vydané v r. 1982 s naj naj albumov všetkých čias: “The Number Of The Beast” od Iron Maiden.

The Great Outdoors je ďalší zaujímavý klenot. Tam je obzvlášť pre mňa silné také akoby striedanie nálad. Optimizmus, pesimizmus, depresia, nádej, osamelosť, vzťah, zima, leto…

To hranie Andyho, ale aj Martina sa trochu smejem, lebo sa mi zdalo na live 1982, ako keby sa obaja “nadreli” viac, boli zručnejší hráči, než potom v najslávnejšej ére a Martin aj dnes.

Nevi nekdo na cem byly komponovane The Great Outdoors a Oberkorn?

@bob3, dovolím si aspoň tipnúť, že na Oberkorn mohli použiť Roland Jupiter 8:

https://www.youtube.com/watch?v=PZZ0Z3JrP9Y

V ukážke, kde nástroj demonštruje Alan je počuť také tie zvuky, ako od pinpongových loptičiek a podobné sú počuť aj v skladbe. Na The Great outdoors mohli použiť už kľudne Emulator I, alebo PPG Wave plus Synclavier.

@jozefst [#54]:  Diky za tip, to by mohlo byt, kdyz na tom Alan hraje Tora z prvni desky. Vim ze byl nekde seznam pouzitych nastroju na jednotlivych deskach, ale kde je mu konec, kdyby nahodou nekdo tak diky moc..

https://youtu.be/5KV2O9bphM4?si=Vi8GMK2YAZg_hVuB

Jedna polska raritka, image a projev absolutne mimo DM, ale zvukove a provedenim very good.

https://youtu.be/1XX7XV1OHFU?si=ajaFLC0wqYKVfiPX

Myslím, že DM zarobili peniaze, investovali ich do najnovších technológii tej doby, keď samplery boli čerstvou novinkou a hlavne nebáli sa experimentovať a radikálne zmeniť zvuk. Tým pádom nestagnovali a nestratili sa v prepadlisku hudobných dejín, ale stali sa z nich legendy nielen vo svojom žanre.

bob3 [#56]:
Jedna polska raritka, image a projev absolutne mimo DM, ale zvukove a provedenim very good.

https://youtu.be/1XX7XV1OHFU?si=ajaFLC0wqYKVfiPX

Ono to je fakt dobré. Také trochu iné, niečo medzi cover a tribute.
Nemám teraz čas a aj tak som nemohol World in My Eyes prestať počúvať celú. Ostatné aspoň kúsky.

@Walking in Secret Garden [#58]: Dal jsem si to jako background, zatim jsem v polovine, bylo z toho velmi mile hudebni prekvapeni, Polaci nemaji dobrou povest mezi fans, ale vychazi mi ze tahle parta tak nejak vi co dela..

No fakt sú dobrí, zaujímaví. Tým, že je to trochu iné. Ako som už písal, nie je to celkom tribute, až tak sa nesnažia vyzerať rovnako, spievať rovnako… Hudba chvíľami hraničí s cover, vlastné podanie. I keď nie pri všetkých piesňach, niekedy viac, inokedy menej.
A potom sa mi páči, že je to aj trochu humorné. Elvis Presley spolu s DM na jednom pódiu… Takisto už poľština samotná, ale myslím to v tom najlepšom slova zmysle. V poslednom čase máme doma veľmi pozitívny vzťah k Poľsku a Poliakom, dokonca naše dve dovolenky za posledných 5 rokov boli práve v Poľsku. Nehovoriac o ďalších prepojeniach.

A World in My Eyes má perfektný atmosférický začiatok, to mi trochu chýba v nových časoch u DM. Aj keď snaha občas je. (A ak raz to aj stojí za to, ako pri BC, tak to nevydajú).
A pri I Feel Loved som si uvedomil, že to malo na live fakt gule. Trochu ma DM štve, že nerobí za tie roky alternatívu pre A Pain That I’m Used To. Veď ak teda by to mala byť pieseň z obdobia po Alanovi a zároveň nejaká vypalovačka, minimálne dve vidím ako super namiesto nej, I Feel Loved, alebo ešte lepšie z rovnakého albumu ako A Pain… a to Suffer Well.

Na me pusobi cely vecer velmi uvolnene, zadna krec a podle toho ta kapela i celkove vyzniva pozitivne, Polaci proste takovi jsou, velmi dobra kytara. Mohl bych vypsat par veci a tak dale, ale proc. Uvodni World In My Eyes nasadila vysokou latku, ta zustala nahore po cely koncert.

Koncert prinesl par zajimavych depesackych momentu, audio stopa by zadneho depesaka nemela pohorsit.

Tá poľská skupina, niečo na pomedzí revival bandu a vlastnej interpretácie, keďže úplne nekopírovali skladby docela fajn. Mali aj reálne sample. Nemal som čas to odsledovať celé, ale myslím, že keby som sa na ich koncerte zučastnil, bol by to príjemne strávený večer.

Teraz budem OT. Zajtra máme malý depešácky sviatok, keďže má výjsť charitatívny album War child (help 2), na ktorom bude nová “skladba” vlastne cover od DM Universal soldiers, tak som zvedavý. Na iTunes je to už avizované, že to bude ako download dostupné zajtra. Neviem, ja sa na každý nový hudobný počin od DM teším ako malé decko a zatiaľ ma nesklamali.

......Universal Soldier is out, psssst!)))))
postavené na “Kde je Revolúcia” track-u.

Skvelŷ text!

inak videl som teaser na tú kompiláciu aj s hudobnými ukážkami, prispeli tam napríklad Pulp, alebo aj Damon Albarn a hudobne to nevyzerá celé zle. Mnohé kapely tam svojím spôsobom majú raritné skladby. Ja musím vydržať do zajtrajška, keď to zoficiálnie. Na iTunes to už je v pre-order s poznámkou, že od 6 marca to bude vonku.