Diskusné fórum

V tejto diskusii by som chcel vyvolať vo všetkých účastníkoch ich spomienku, keď sa po prvýkrát stretli s entitiou Depeche mode? Zaujímajú ma totižto podrobné okolnosti toho momentu, keď ešte nepoškvrnený panici letargicky spiaci v spároch bežnej reality poprvýkrát úchytkom započujú tón hudby, alebo zazrú dosiaľ nevídanú persónu s magickým výzorom, ktorá ich vťahuje neidentifikovateľnou silou a ktorý následne na daný moment podvedome neustále myslia, až kým im niekto starší, alebo zasvätenejší nevysvetlí, že to nevídané divadlo, ktoré úchytkom zazreli je Depeche mode.

Môj prvý kontakt s touto kultúrou bol vo veľmi nízkom veku a vlastne ešte dlhé roky som vlastne nevedel ako to celé nazvať. Písal sa asi rok 1993 a v našej vlasti bolo ešte stále cítiť porevolučnú atmosféru divokých deväťdesiatich.  Ako dieťa som všetko vnímal len emóciami, zostali vo mne dojmi, obrazy a zvuky. Mohol som mať tak sedem rokov a môj kontakt s DM kultúrou nebol priamo cez kapelu, ale skôr cez jej fanúšikov. Asi sme sa v sobotu večer vracali s rodičmi domov zo záhradky a išla s nami aj moja staršia, vtedy asi šestnásť ročná sestra. Vracali sme sa domov okolo “Zámku” - miesta kde sa v tej dobe konali rôzne kultúrne podujatia a kde zrejme partia nadšencov organizovala buď nejaký indie koncert, alebo párty. Neviem presne o čo sa jednalo. Pamätám si len ako sme prechádzali okolo, slnko už bolo takmer za horizontom a pred “Zámkom” sa zlietali ľudia v čiernom, zo “Zámku sa ozývala temná, duniaca hudba s melancholickým podfarbením a cez okná prebleskoval svit fialových svetiel. Bol som tou atmosférou mimovoľne priťahovaný a keď moja staršia sestra oznámila rodičom, že tam ide, rozhodol som sa, ja šesťročný-sedemročný chasník, že pôjdem s ňou a považoval som to za samozrejmosť. Viete si predstaviť, čo sa dialo. Rodičia ani len nereagovali na moju požiadavku a pokračovali sme domov, dostal som kakao, večerníček s teteov hlásateľkou a išiel som spať. Ale keď som zaspával, neustále som mal pred očami obraz tých ľudí, ako stoja opretý o stenu, niektorý mali dlhé čierne vlasy, iný mali vlasy vyčesané dohora a zostrihané z bokou. Neustále som sa oberal ich výzorom a premietal si jednotlivé detaily ich vizáže, vybíjané opasky, vyťahané svetre zádumčivých farieb, železné doplnky, náušnice, kríže…spomienka sa usadila hlboko v mojom podvedomí a meno celého tohto fenoménu som spoznal o pár týždňom neskôr, keď sa moja staršia sestra takmer pobila s druhou sestrou kvôli tomu, či bude v ich izbe na stene visieť plagát Madony alebo Depechce mode. Vyhral Depeche mode, ale za cenu sĺz a vykopania vojnovej sekery. Jednoducho moja staršia sestra vehementne chránila cestu alternatívy a aj za cenu obete vo vzťahu k blízkej osobe sa rozhodla vydobiť svojej obľúbenej kapele vedúce miesto v izbe.

Dúfam, že sa tu čoskoro dočítam o vašich Úplne prvý krát!, nech už sú to akokoľvek bizarné zážitky. A pátrajte dobre, lebo ma zaujíma to skutočne prvýkrát!

Zdravím, Servant.
Tak to ja som sa s DM prvý krát stretla v oveľa neskoršom veku ako Ty. Bola som už v siedmej triede ZŠ a písal sa rok 1988. O hudbu som sa veľmi nezaujímala resp. vôbec. Také tie bežné slovenské a české veci, ktoré človek poznal z rádia a TV, ktoré som brala ako všeobecný fakt. Viac som sa zaujímala o šport a učenie. Nejaká hudba mi bola ukradnutá. Lenže bol rok 1988, teda jeho druhá polovica. Rok, kedy DM 1. krát vystúpili v ČSSR (to som sa pochopiteľne dozvedela až o hodne neskôr) a z môjho okolia pribúdali otázky typu: si depešáčka alebo metalistka? Čo počúvaš metal alebo depeš? Ja som v tej dobe ani len netušila, na čo sa ma to pýtajú. Nemala som poňatia, čo je to depeš a metal. No otázok tohto typu stále len pribúdalo. Každý v okolí sa zatrieďoval, buď si bol metalista alebo depešák, iná cesta nebola. Už mi to začalo liezť na nervi, a tak som sa opýtala môjho staršieho brata, o čom to tí ľudia stále melú. Keďže môj brat mal bližšie k rocku, tak mi pekne opýsal, čo je to metal, no a depeš zhrnul jednoducho: To je taká monotónna plechová hudba. Dodnes si tie slová pamätám, pretože som nechápala, ako môže byť alebo ako môže znieť pieseň monotónne, no a ten plech, tak na to som bola zvedavá asi ešte viac. Stručný opis „depešu“ môjho brata znel tak podivne, že ma to hneď zaujalo. Bolo to proste niečo iné. Nemala som síce možnosť počuť túto „divnú“ hudbu, ale pri najbližších otázkach mojich rovesníkov, čo vlastne som, som odpovedala, že som depešáčka. Samozrejme, že som ani len netušila k čomu sa to vlastne hlásim. Potom mi brat našiel na jednej kazete (ktorú mu niekto nahral - bol to taký výber zahraničných hitov z toho obdobia) prvú pieseň DM, ktorú som vôbec počula. Bola to „Question of time“ a za ňou išla „World full of nothing“. Tie piesne medzi tými ostatnými disco a rock pesničkami úplne vynikali. Bolo to niečo, čo ma hneď oslovilo, niečo iné nové neštandardné a ja som tušila, že som sa hlásila k tej správnej strane. Potom prišla operácia slepého čreva a ja som 2 týždne ležala v nemocnici. A aby som sa tam nenudila, požičal mi môj brat svoj prehrávač a slúchadká a od jedného svojho kamaráta, ktorý bol depešák mi požičal kazetu so „101“. Celé 2 týždne som tú jednu kazetu počúvala stále do okola a nemala som dosť. Tie zvláštne pocity si pamätám dodnes. No, proste bola som už  jasná. Ale ešte stále som nevedela, ako tá skupina vlastne vyzerá. Videla som len prefotený kazetový miniobal „101“ a neakých pár obrázkov a nálepiek, čo mi ukázali spolužiaci. Potom raz, keď som bola doma s maminou a mali sme zapnutú telku, mamina žehlila a ja som sa zapodievala jej voňavkou, pretože sa mi strašne páčila, som začula v telke známe tóny. Dávali DM a hrali „Everything counts“. Nebol to klip, bolo to vystúpenie a pustili len túto jednu pesničku. Neviem, čo to bol za program a aké vystúpenie to bolo. Viem, že som pribehla k telke a pozerala na tú obrazovku ako na modré z neba, srdce mi bilo ako divé. Vtedy som ich videla vôbec 1. krát „na živo“ v telke, teda inak ako len na neakom obrázku. Po celom byte bola cítiť vôňa tej voňavky a v telke mi hrali DM, pre mňa 1. krát. Ešte aj dnes si pamätám vôňu tej voňavky, ktorá sa mi roky stále spájala s „Everything counts“ a s DM a vlastne stále spája.

Piesne skupiny DM som počula po prvý krát, keď som navštevovala gymnázium v roku 1985 - 1986. Kamarát z vedľajšej triedy doniesol do školy magnetofón a každý deň v čase prestávky púšťal magnetofónové pásky s piesňami DM. Celá partia druhákov z našej triedy a vedľajšej triedy počúvala tieto skladby od DM. Tieto momenty sa mi hlboko vryli do pamäti. V rádiu sme si naladili doma maďarskú rozhlasovú stanicu a každú nedeľu od 16 hodiny do 20 hodiny som trpezlivo čakala na piesne DM. Bola to športová relácia kombinovaná s piesňami rozličných zahraničných skupín. Relácia sa volala “Poptorisňa”. Neviem po maďarsky, takže to nie je gramaticky správne. Skupinu DM som videla v STV po prvý krát v hudobnej show Peters Pop Show v roku 1986 alebo 1987. Neviem, ako sa to podarilo STV zakúpiť tento hudobný formát. Vystúpenie skupiny DM bolo fantastické. Odvtedy som veľkým fanúšikom DM, hudba DM bola úplne odlišná ako hudba v ČSSR.

Super príspevky! Hlavne pre mňa, ktorý som dobu pred ´89 zažil iba v kočiari. Zaujímavé sú pre mňa detaily ako napríklad, kde všade Depeche Mode bolo možno vidieť. Netušil som napríklad, že by v osemdesiatych rokoch kúpila telka reláciu s pop hudbou zo západu, aj keď ku koncu osemdesiatych rokov už to bolo asi viacej možné. Ako to bolo v deväťdesiatych rokoch celkom viem. Nevládla tu žiadna oficiálna diktatúra, ale porevolučný turbokapitalizmus bol pre kvalitnú hudbu asi rovnako neprajný ako nejaká cenzúra, takže každodenne človeku vymýval mozog skôr nejaký diskofilný dancefloor alebo ľúbivý popík, a keď sa náhodou v Deke na Markíze objavil klip Depeche Mode, tak to bol asi rovnaký kultúrny šok, ako keď sa v osemdesiatych rokoch objavil v socíkovskej telke. Zaujímalo by ma napríklad, či už vtedy bol Depeche vnímaný ako nejaká alternatíva, alebo niečo kultové, alebo bol skôr len niečo nadštandardné na popovej scéne? Respektíve, či už len fakt, že je to zo západu, nespôsoboval, že v našich stojatých vodách dokázal strhnúť širšie publikum?

servant, mas pravdu, pre mnohych bol “navrat” DM v 1997 kulturnym sokom…presli 90te roky (inac plne kvalitnej alternativnej hudby - vid Radiohead, NIN, Pearl Jam atd.), a po 7 rokoch danceflooru a popiku typu Spice Girls zrazu kazdy vyvaloval oci na DM - mnoho mojich spoluziakov na strednej si kopirovalo odo mna kazety s DM hudbou (ano, este aj v 97-98 sa ficalo na kazetach )

a prvykrat? nepamatam si to presne…bol to rok 1988, ja som mal 6 rokov a starsi brat, ktory koncil ZS doniesol domov kazetu s Music for the Masses na strane A a Black Celebration na strane B. Dovtedy brat (a teda aj ja) fical na Beatles. Od toho momentu Beatles zapadali prachom DM hralo od rana do vecera, v kazdej moznej volnej chvilke…bolo to uzasne. Uz a ko maly spunt som vnimal, aka je ta hudba ina…akoby otvarala v dusi nove dimenzie.
Never Let Me Down Again je skladba, ktora mi toto obdobie evokuje.  A je to skladba, ktorou dodnes testujem napr. nove hudobne zariadenie, prehravac alebo vezu

Už v rokoch 1986 - 1987 začínala éra hudobného kultu skupiny DM. DM sme vnímali ako kultovú kapelu, pretože v čase ČSSR boli dva veľké tábory hudobných fanúšikov - depešákov a metalistov v ČSSR. Hudba DM bola pre nás exkluzívna, ako tovar z TUZEXU. Počúvať hudbu v ČSSR, to nebolo nič moc. Jediná skupina, ktorá stála za niečo bola OCEAN.

Bolo to niekedy pravdepodobne na konci roka 1986. Spolužiak na SŠ chválil DM, že aká je to super skupina. Ja som však zatiaľ nevedel o čo ide. Doma som si nejako náhodou naladil maďarskú televíziu, ako tak to išlo a tam bolo Peter’s Pop Show 1986. A v tom nejaké Depeche Mode, čo ten spolužiak spomínal. Stripped a A Question of Time. A potom to už išlo… Začalo zháňanie nahrávok a všetko, čo s tým súvisí. Stripped je pre mňa dodnes jedna z tých absolútne naj. Pamätám si ešte, že v rádiu bola jedna z tých prvých súťaží, neviem, ako sa to volalo a tam ju hrali. Úplne som to rádio hltal a túžil to zohnať.
Keď som potom neskôr mal konečne kazetu (samozrejme nie originál) Black Celebration, nechápal som, že tá A Question of Time sa mi zdá nejaká iná, ako som počul predtým v tom Peter’s Pop Show (remix sa mi asi viac páčil, má taký úderný šmrnc). Až neskôr som plne pochopil, o čo ide, prečo je to tak, ale to už prišla éra CD a možnosti mať nahrávky originál…

August 1986, vcelku teplo, vypečený petržalský byt, kde sme boli na návšteve u maminej tety. Jej synovia, nie moc starsi odo mna, mali doma hi-fi supravu Toshiba a kopec kaziet, BASF, SONY ... no v tej dobe pastva pre oči! To si dnešní, ani 30-tnici už nedokážu predstavit, to kúzlo zahraničných veci ... hlavne značkových. A ked som si pozeral tie kazety, čo všetko mali maminy bratranci v domácej audiotéke, neviem prečo, ale nazov Depeche Mode ma veeeeľmi oslovil. Vytiahol som z radu kazetu, na A-strane niečo s nápisom “Black Celebration”, b-stranu si už nepamätám, vložil som ju do tej Toshiby, stlačil play a po chvíli zazneli úvodné “strašidelné” zvuky toho absolútne fantastického albumu. Šlo to z obrých reprákov, takže to malo náramnú silu a keď zazneli klávesy, skoro som sa ... krátko na to ma chalani stiahli hrať na ulicu futbal, ale v hlave už bol chrobák, ktorý o rok neskôr totálne ožil so “Strangelove” a “NLMDA” z Peter´s Pop Show ... a vlak sa naplno rozbehol a nezastavil dodnes. Jasné, že boli výhybky ... U2, The Cure, Radiohead, Underworld, F242 ... ale DM su vo mne uplne navzdy, ako aj Cure

rok 1984, chodil som na zakladku do 7 triedy, a spoluziak dobry kamos mi rozpraval aku fantasticku hudbu doma pocuva,  mal dvoch starsich bratov stredoskolakov ktori to odniekal zhanali vacsinou z madarska alebo juhoslavie. A nam domov kupil otec dvojdeck Aiwa stereo tak som spoluziaka uprosil aby mi na jeden den pozical kazetu, doniesol som si ju domov na A bol nejaky mix alphaville, duran duran human league a podobne veci a ku ktorym som prirodzene inklinoval ale na B strane bol komplet album Some great rewards , dosiel som zo skoly domov pustil to a potom to bol nevratny a nezvratny proces Something to do ma vtiahla okamzite do toho magickeho sveta, samozrejme vydrankal som peniaze a utekal kupit kazetu aby som si to hned skopcil do mesiaca som mal vsetky 4 albumy ktore dovtedy vydali no a potom prisli dlhe dva roky cakania na novy album the singels nebol klasicky album aj ked tam boli pre mna nove veci. A prisiel 1986 a zhananie Black celebration to som bol uz na gymku pubertiak a bol som telom dusou cierna ovca, v tom case metal depes hned nato music for the masses… DM ma formovali dusevne od 13 tich rokov a su pre mna topka a najvacsia hudobna laska dodnes a aby som po patdesiatke stale mohol prezit v tomto svete tak mi venovali Memento Mori oh ake blazene to je